CEMMAC: Stavať možno len na spoľahlivých partneroch

cemmac stavat mozno len na spolahlivych partneroch

S prvou výrobou cementu sa v Hornom Srní začalo už v roku 1926. Po 1. svetovej vojne bola cementáreň v Srní prvou na Slovensku, ktorá v roku 1945 obnovila výrobu. Od svojho vzniku prešla viacerými zmenami majiteľov a právnej subjektivity. V roku 1992 vznikla akciová spoločnosť CEMMAC, ktorá pretrvala až do súčasnosti. Ing. Martin Kebísek, MBA, generálny riaditeľ spoločnosti CEMMAC, a. s., nám priblížil viac.

Ing. Martin Kebísek, MBA,
generálny riaditeľ CEMMAC, a. s.

Cementáreň CEMMAC, a. s., je dcérskou spoločnosťou rakúskeho holdingu ASAMER. Povedzte nám niečo viac o tomto partnerstve.


Príchod nového majoritného akcionára – v danom čase spoločnosti Asamer & Hufnagl Baustoffholding Wien v roku 1996 znamenal rozhodujúci obrat pre rozvoj cementárne v Hornom Srní. Pre Cemmac tento krok priniesol prechod od zastaranej technológie výroby slinku na šachtových peciach k najmodernejšej technológii, ktorá predstavuje svetovú špičku. Rekonštrukciou prešli zariadenia na ťažbu, respektíve drvenie suroviny, až po cementovú mlynicu a zariadení na výrobu finálneho produktu.

Na druhej strane pre Asamer Holding znamenal takýto vstup vytvorenie vhodných podmienok na uzatvorenie výrobného reťazca cement – štrk – betón.

Do akej miery ovplyvnil vstup zahraničného partnera výrobné procesy a receptúry?
V roku 2000 sa uviedla do prevádzky rotačná pec na výpal slinku, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila všetky technické, technologické a ekonomické parametre spoločnosti. Následne sme investovali aj do novej cementovej mlynice a mlynice uhlia. Taktiež sa vybudovala nová sušiareň trosky, cementové silo, ako aj silá na prísady do cementu. Veľká pozornosť sa venovala vybudovaniu súboru stavieb so zameraním na využitie alternatívnych palív, ktorými nahradzujeme značnú časť fosílnych palív potrebných na výpal slinku.

Doteraz poslednou významnou investíciou bola rekonštrukcia chladiča slinku v hodnote 831 tis. €, ktorá prinesie zvýšenie kvality slinku a úsporu mernej spotreby elektrickej energie.

Okrem vyššej efektívnosti výroby a zvýšenia kvality výrobkov prispeli tieto investície aj k výraznému zníženiu negatívnych účinkov na životné prostredie.

Na mieste súčasnej cementárne sa už v roku 1883 nachádzal vápencový lom, pričom vyťažené vápence a sliene boli svojim zložením vhodné na výrobu portlandského cementu. Z akých ložísk získavate vápence a sliene v súčasnosti?

Obhospodarujeme dobývací priestor, ktorý zaberá plochu 316 hektárov. Momentálne prebieha ťažba suroviny v troch lokalitách konkrétne v lokalite Ostrá hora, Východné bradlo a Dlhé pole. V tomto priestore sa nachádzajú dostatočné zásoby vápenca a slieňov, vhodných na výrobu slinku. Nevýhodou našej surovinovej základne je značná variabilita vstupných surovín, čo si vyžaduje prísne dodržiavanie predpisov a požiadaviek na zloženie suroviny, ktorá sa ďalej spracúva vo výrobnom procese.

Odkiaľ pochádzajú prísady a prímesi?
Ako prísady do cementu v súčasnosti používame vysokopecnú trosku, prírodný a chemický sadrovec a elektrárenský popolček. Pri výrobe slinku využívame železitú korekciu, respektíve kremičité piesky. Tieto suroviny nakupujeme v prevažnej miere na Slovensku, časť dovážame z Českej republiky.

Vo vašom portfóliu sa nachádza šesť druhov cementu. O aké ide a prečo práve tieto druhy?
Vyrábame nasledovné druhy cementov: CEM II/B-M ( S-V) 32,5 R; CEM II/B-S 32,5 R; CEM II/B-S 32,5 R DZ; CEM I 42,5 R; CEM II/A-S 42,5 R a CEM II/B-M (S-V) 42,5 N. Tieto druhy reprezentujú najpoužívanejšie cementy používané na výrobu betónu, rôznych druhov mált, ako aj ďalších produktov na báze cementu. Samozrejme, v prípade špeciálnych požiadaviek zo strany našich zákazníkov sme pripravení vyrobiť aj iné druhy cementu podľa ich požiadaviek vrátane zabezpečenia certifikácie.
–>–>
V prípade vápenca z ložiska v Hornom Srní sa už v roku 1891 preukázala jeho vhodnosť na výrobu románskeho cementu. Ten je vhodný na rekonštrukcie fasád historických budov. S jeho výrobou ste už skončili?
Románsky cement sa v Hornom Srní vyrábal do roku 1914. Tento cement sa vyrábal pálením slieňov, následne sa drvil v malom drviči a v kamennom mlyne v obci a zomletý sa balil do sudov a jutových vriec. Počas prvej svetovej vojny bola jeho výroba zastavená a ani po jej ukončení sa neobnovila. Po postavení cementárne v roku 1929 sa začalo s výrobou portlandských cementov.

Koľko investoval holding do modernizácie slovenskej fabriky s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy výroby na životné prostredie?

Najrozsiahlejšie investície sa zrealizovali v priebehu rokov 1998 až 2000. Objem investícií presiahol už v tom čase 300 000 000 šilingov, čo predstavovalo zhruba 22 mil. eur. Celkový objem investícií odhadujem nad 50 mil. eur.

Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia medzi vaše hlavné ciele, patrí aj zhodnocovanie odpadov. V čom spočívajú hlavné princípy tohto zhodnocovania?

Prispôsobili sme sa celosvetovému trendu znižovania nákladov na výpal slinku používaním alternatívnych palív, čím sa rozumejú palivá na báze odpadov, napríklad opotrebovaných pneumatík, textilu, papiera, plastov, použitých olejov a mnohé ďalšie. Technológia výrobného procesu v cementárskej peci totiž umožňuje nielen využiť ich energetický potenciál, ale do slinku naviazať aj zvyšky procesu (teplo a časti kovov, ktoré sa naviažu na štruktúru slinku), teda zlikvidovať odpad prakticky bezodpadovou technológiou.
Ďalší veľmi dôležitý benefit je, že na jednej strane používaním alternatívnych palív šetríme neobnoviteľné zdroje energie, ako je plyn alebo uhlie a na druhej strane pomáhame chrániť životné prostredie, keďže nespálený odpad by skončil na skládkach, čo samozrejme predstavuje záťaž na životné prostredie.
Pri rozhodovaní o tom, ktoré alternatívne palivá sa budú používať sme brali do úvahy ako najdôležitejšie kritérium to, že ich spaľovaním sa nesmie negatívne ovplyvniť okolité prostredie závodu a vlastné pracovné prostredie zamestnancov. Súčasťou tejto technológie je aj automatický monitorovací systém, ktorý sleduje úlet škodlivín do ovzdušia.

Momentálne získavame približne 40 % energie z alternatívnych palív. Trvalo dodržiavame všetky limity stanovené inšpekčnými orgánmi Slovenskej republiky. Paradoxne cementárne, ktoré využívajú alternatívne palivá, musia spĺňať prísnejšie limity na emisie NOx (800 mg/m3) ako tie, ktoré ich nevyužívajú (1 200 mg/m3). Od roku 2016 nadobudne platnosť nová norma, ktorá tieto limity ešte viac sprísňuje až na hodnotu 500 mg/m3.



V roku 1994 ste uviedli do prevádzky elektrofilter, vďaka ktorému vypúšťate do ovzdušia menej tuhých znečisťujúcich látok. Na akom princípe pracuje?

V roku 1994 sme uviedli do prevádzky elektrofilter, ktorý zabezpečil dodržanie predpísaného emisného limitu koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok (TZL) vypúšťaných do ovzdušia, čo predstavuje koncentráciu TZL do 30 mg/m3. Vo filtri sa nachádzajú platne, ktoré sú nabité kladným a záporným nábojom (katóda, anóda) a jednotlivé čiastočky prachu obsiahnuté v plynoch sú priťahované na platňu. Oklepávaním platní sa zachytené čiastočky vracajú do výrobného procesu a nevylučujú sa do ovzdušia. Uvedením filtra do prevádzky sa tak významne zmenil charakter okolia cementárne keďže sa vďaka tomu odstránila značná záťaž na životné prostredie.

Z environmentálneho hľadiska je významná napríklad aj rekultivácia ťažobných plôch. Aké postupy rekultivácie ťažobných plôch uplatňujete?
Spoločnosť Cemmac má vypracovaný generálny plán rekultivácie dobývacieho priestoru, ktorý pozostáva z piatich etáp počas obdobia 2011 až 2050. Súčasťou tohto plánu sú konkrétne úlohy, ktoré sa musia v rámci tejto oblasti zabezpečiť vrátane vyčíslenia finančných nákladov potrebných na ich splnenie. Generálny plán rekultivácie upravuje postup ťažobných prác, spôsob uloženia ílovcov na depóniu a postup technickej (úprava svahov a terénov) ako aj biologickej (zalesnenie a zatrávnenie územia po vyťažení suroviny) rekultivácie.

Je povedomie odbornej verejnosti a výrobcov ako takých o triedení odpadu, možnostiach a spôsoboch recyklácie na Slovensku dostatočné?
Základným problémom v oblasti odpadov v rámci Slovenska je nedostatočná legislatíva. V súčasnosti platné predpisy nevytvárajú žiadny tlak na spoločnosti, ktoré tvoria odpady, aby sa správali ekologicky. Pri súčasných poplatkoch za skládkovanie odpadov je oveľa výhodnejšie ukladať odpady na skládky, ako ich triediť a ponúknuť na ďalšie zhodnotenie. O nedostatočnej legislatíve svedčí aj skutočnosť, že  pre veľký počet pripomienok bol zo strany Ministerstva životného prostredia SR stiahnutý návrh zákona o odpadoch, a aby sme naplnili požiadavky EÚ, problém odpadov sa bude riešiť novelou v súčasnosti platného zákona.

Myslím si, že systém triedenia a následného zhodnocovania odpadov v Rakúsku je momentálne sotva porovnateľný so si­tuáciou na Slovensku. A to je aj dôvod, prečo na Slovensku nie je dostatočné množstvo alternatívneho paliva, ktoré by sa mohlo využiť napríklad aj pri výpale slinku. Z dôvodu nedostatku takéhoto paliva sme nútení dovážať ho z iných krajín, ako je Rakúsko či Taliansko.

Cement z vašich pecí sa využíva predovšetkým na výstavbu priemyselných objektov, bytových budov a v dopravnej infraštruktúre. Ktorá z týchto oblastí má v súčasnosti najväčšie percentuálne zastúpenie a prečo?
Súčasnú situáciu na trhu výrazne ovplyvňuje recesia stavebníctva, pričom medziročný pokles sa očakáva na úrovni 7,2 %. Podľa posledných odhadov bude tento pokles pokračovať aj v budúcom roku, kedy by mal dosiahnuť výšku 1,7 %. Z hľadiska štruktúry zákazníkov najväčší podiel tvoria dodávky cementu na výstavbu bytových budov, rodinných domov a priemyselných objektov. Pokiaľ ide o dopravnú infraštruktúru máme nevýhodu v tom, že výstavba postúpila do regiónov, kde má naša konkurencia výhodu v menších prepravných vzdialenostiach. Všeobecne možno konštatovať, že využitie výrobných kapacít slovenských cementární je veľmi nízke, čo sa prejavuje výrazným poklesom cien cementov pri rastúcich cenách palív a energie. Situácia by bola oveľa horšia, ak by sa nedarilo vyviesť významný podiel našej produkcie do okolitých štátov.

Aké kritériá spĺňa z vášho pohľadu ideálny obchodný partner a čo ponúkate vy jemu na oplátku?
Ideálny obchodný partner je pre nás ten, ktorý si plní zmluvne dohodnuté podmienky, teda odoberie minimálne toľko cementu, koľko si objednal, akceptuje dohodnutú cenu na príslušné obdobie a dodržiava platobné podmienky.

A čo ponúkame zákazníkovi my? Naša spoločnosť ponúka možnosť odberu cementu sedem dní v týždni a 24 hodín denne, v prípade že zabezpečujeme dopravu dodávky „just in time“. Kvalita našich cementov vysoko prekračuje normované parametre, pričom skutočné pevnosti sú o jednu triedu vyššie, ako požaduje norma. Taktiež poskytujeme našim zákazníkom technické poradenstvo v oblasti receptúr, respektíve použitia vhodného druhu cementu na konkrétny účel. V neposlednom rade je to promptné reagovanie na každú požiadavku, respektíve pripomienku nášho zákazníka a seriózne správanie sa nielen pracovníkov, obchodného úseku, ale celej spoločnosti.

Práca s dotknutými komunitami predstavuje jeden z hlavných spôsobov, ako eliminovať negatívne vnímanie výrobcu cementu ľuďmi. Aké sú hlavné aktivity v tomto smere?
Naša cementáreň sa nachádza priamo v obci. Z tohto dôvodu treba bezpodmienečne dodržiavať všetky predpisy, najmä pokiaľ ide o životné prostredie. Vplyv cementárne na životné prostredie je neustále monitorovaný a výsledky pravidelne zverejňujeme na nástenke pred obecným úradom. Pravidelne komunikujeme s predstaviteľmi obce a informujeme ich o pripravovaných zámeroch, ktoré by mohli ovplyvniť život v obci, a to aj v tej súvislosti, že sme tu najväčším zamestnávateľom. Po dlhom čase sme v tomto roku zorganizovali Deň otvorených dverí a chceme z toho podujatia urobiť tradíciu. V prospech rozvoja obce prispievame formou finančných príspevkov nad rámec zákona, ako aj bezplatným poskytovaním mechanizmov. Deťom našich pracovníkov, respektíve deťom občanov obce, umožňujeme vykonávať u nás školskú prax a zároveň im pomáhame pri písaní bakalárskych a diplomových prác.

Akú máte spätnú väzbu z týchto aktivít? Vnímajú vás ľudia v pozitívnejšom svetle?
Spätná väzba závisí vždy od konkrétnej osoby. Niektorí chápu, že napriek všetkým prijatým opatreniam nikdy nemôže nastať ideálny stav, pretože cementáreň v obci predstavuje reálne zaťaženie. Dokážu oceniť našu snahu o zlepšovanie životného prostredia, ako aj rozvoj obce. Na druhej strane sú ľudia, ktorí bez znalosti veci podávajú informácie, ktoré sú neoverené a nezodpovedajú skutočnosti. Títo ľudia odmietajú akékoľvek argumenty, aj keď sú tieto podložené objektívnymi správami nezávislých orgánov, respektíve orgánov štátneho dozoru. Myslíme si a dúfam, že v Hornom Srní prevažuje prvá skupina ľudí.

Rozhovor pripravila: Andrea Dingová
FOTO: CEMMAC

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.