Architekta do každého vchodu alebo dišputa proti gustu

image 85807 25 v1

Aj keď bytové domy spred `89 v urbánnej štruktúre našich miest prevažujú, na ich vonkajší vzhľad nemajú architekti paradoxne skoro žiaden dosah. Budovy menia svoje farby a štruktúry zdvíhaním rúk na bytových schôdzach, kde sa preferujú krátkozraké, náhodné, finančné alebo dokonca emočné dôvody pred estetickými. O spôsobe rekonštrukcie budov, ktoré patria do urbánnych celkov, sa radia možno len s majstrom murárom. Skúsila som to ako architektka zmeniť, nepodarilo sa.

Okrem stavebného úradu so skoro nulovými požiadavkami hovoria do vzhľadu bytoviek počas rekonštrukcie iba vlastníci bytov, prípadne bytové družstvo so svojimi niekedy vopred dohodnutými kšeftami a predstavami o „zaujímavých prvkoch na fasáde“. Sväté osobné vlastníctvo bez koordinácie úradmi, laický názor obyvateľov a obmedzené možnosti vzoprieť sa hlasovaniu sú oveľa výraznejšími činiteľmi v procese revitalizácie sídlisk ako názor architekta či urbanistu. Stavebný úrad tiež v tomto prípade posudzuje viac technické ako estetické riešenie.

Do akej miery by mali byť ľudia oprávnení rozhodovať o vzhľade svojich bytov, ak žijú v bytovom dome, ktorý je súčasťou mestského priestoru? Nemali by sa rekonštrukcie odvíjať od vopred stanoveného konceptu? Nemal by mať každý vchod svojho architekta?
A tak som to skúsila. Ako architektka som sa pri obnove nášho bytového domu pokúšala priniesť odborný názor do debát v kočikárni. Prvú schôdzu, kde sa rokovalo o rekonštrukcii pivníc a výmene dverí, som zmeškala.

Prekvapenie nastalo, keď po „prieskume medzi vlastníkmi“ nasledovalo hlasovanie o navýšení úveru o konkrétnu sumu na výstavbu dodatočnej konštrukcie balkónov. Všetko šlo rýchlo, žiadne ďalšie stretnutie sa nekonalo a na nástenke len visela vizualizácia oceľových opách.


Realizačnú firmu odporučil bytový podnik a jej ponuka bola schválená ako jediná.
Po mojom upozornení, že ide o cenovú ponuku s veľkou prirážkou, sme našli ďalšiu (opäť len jednu) firmu, ktorá konštrukciu môže realizovať lacnejšie.
Spôsob uchytenia dodatočných balkónov bol zvolený podľa skúseností BP z iných bytoviek, replikujúc podobné riešenia v meste len preto, lebo si ich obyvatelia mohli pozrieť na vedľajšej ulici. Na odporúčanie všetci dôverčivo pritakávajú. Bez vizualizácie, len s nič nehovoriacou kalkuláciou. Symetrická bytovka čistých tvarov z päťdesiatych rokov má byť doplnená o masívnu oceľovú konštrukciu zabalenú v polystyréne.

Smutne pozerám na francúzske balkóny v starom štýle a predstavujem si polykarbonátové šialenstvá a falošné pilastre, ktoré majú fasádu „ozvláštniť“. Na svoje prekvapenie som napriek vysokému vekovému priemeru vo vchode (milujúc našu fasádu) bola proti dodatočným balkónom len ja, najmladšia obyvateľka bytovky. Starí ľudia zrejme nie sú až takí staromilci, ako som si myslela.


Do úvahy pripadala aj možnosť, že by sa na bytovke realizovali všetky balkóny okrem nášho, nemal s tým problém ani stavebný úrad. Aj keby podľa slov úradu bolo lepšie, ak by to naše okno bez balkóna bolo aspoň schované za zeleňou.

Vy si to neviete predstaviť, bude to iné, lepšie, zvýši sa hodnota našich bytov,“ zahriakovali ma nepodloženými argumentmi a naháňali čas, aby sa všetko stihlo do rekonštrukcie strechy.

Aby som celý proces zachránila, skúsila som sa porozprávať aspoň s realizátorom o možných riešeniach lyžín a balkónov. Zahriaknutá slovami: „Pani, takto sa to robí a ja sa inak pod to nepodpíšem,“ sa vraciam do bytu a neverím, že ma práve stavebník z vedľajšieho mesta presvedčil, že tzv. joklové profily budú na našej jednoduchej bytovke vyzerať náramne a iná možnosť neexistuje.

Posmelený pritakávajúcmi susedmi mi konštruktér balkónov vysvetlil, že správny systém je len jeden – ten, čo vidíme na bytovke vedľa. Deväťdesiat percent striešok, čo robia, je z polykarbonátu, prečo teda vymýšľam s nejakou rafinovanou? Prečo sa bránim mohutnému zavetreniu?

Pri komunikácii s bytovým družstvom tiež nepochodím s inými variantmi. „Pani, neviem ako vy, ale ja by som sa na balkón uchytený na kotvách v stene teda nepostavil,“ hovorí mi nervózne zástupca BP. Konštrukcia bude zvonka a na architektonický návrh či statický posudok na iné spôsoby kotvenia nie je vôľa. Vlastníci operujú emočnými argumentmi, ktoré síce vyvraciam, no ich názor sa nemení.

Stávam sa neobľúbenou susedkou, ktorá brzdí procesy a nič sa jej nepáči.
Ale veď ma na to úradník polovýhražne upozornil: „Môžete sa odvolať, ale viete, vy si robíte priateľov a nepriateľov.“

Text a foto: Lívia Gažová