Anglický architekt Jonathan Falkingham

anglicky architekt jonathan falkingham

„Nerobíme biznis pre všetkých,“ hovorí Jonathan Falkingham zo spoločnosti Urban Splash z Manchestru. „Tvoríme veci, čo sa páčia nám. Pracujeme na nich s nadšením a vždy sa nájdu zákazníci, ktorým sa to páči tiež.“

Jonathan Falkingham prišiel na Slovensko na pozvanie Kultúrneho kontaktného bodu Slovensko, ktorý v spolupráci s ďalšími partnermi organizoval konferenciu Industriálna budúcnosť v priestoroch Kulturfabrik v Hainburgu. O svoje skúsenosti s revitalizáciou starých nevyužívaných budov v Anglicku sa podelil aj s časopisom ASB.

Nezbúrame, ušetríme
Hlavnou témou tohto ASB Špeciálu je úsporná výstavba. Na Slovensku sa často stretávame s názorom, že jednoduchšie a lacnejšie ako rekonštrukcia starej budovy je jej zbúranie a opätovné postavenie. Jonathan Falkingham však postavil svoj biznis na úplne opačnom princípe. Na otázku, ako je to s úspornosťou jeho revitalizovaných budov, odpovedá: „Z pohľadu dnešných požiadaviek na nízkoenergetické stavby naše projekty nie sú vždy najúspornejšie. Ale my vidíme významnú úsporu na inom mieste. Tým, že sme budovu nezbúrali, sme predsa ušetrili nesmierne množstvo materiálu a energie. Nemusíme likvidovať veľa odpadu, nemusí sa vyrobiť nový stavebný materiál. To považujeme za dôležité.“ Jeho spoločnosť Urban Splash, ktorú založil s Tomom Bloxhamom v roku 1993, vyhľadáva projekty, kde sú potrebné veľmi nízke vstupné investície. „Pri našich prvých projektoch nám realitní špecialisti tvrdili, že neuspejeme. Ich prieskumy hovorili, že takéto bývanie alebo kancelárie ľudia nechcú. Vyslovene vyhľadávame nezmapované lokality a projekty bez predchádzajúcich prieskumov, aby nám nik nemohol povedať, že má argumenty, prečo neuspejeme. Rovnako to bolo aj s projektom Fort Dunlop, o ktorom sme počúvali, že firmy tam nepôjdu, že to ostane zívať prázdnotou. Nestalo sa a Fort Dunlop je úspešný,“ usmieva sa a dodáva, „keď sa pozriete na naše fotografie, projekty vyzerajú veľmi draho, ale nie je to tak. Áno, robíme niekedy aj projekty rozľahlých bytov, ktoré stoja milióny libier. Ale pracujeme najmä na projektoch cenovo dostupného bývania, kde byt priemerne stojí 140-tisíc libier, čo je v Spojenom kráľovstve veľmi rozumná cena. Bývanie pre mladé rodiny tvorí 90 % našej práce. Snažíme sa pôvodné budovy nakúpiť lacno. Zväčša ide o objekty, ktoré sú dlhé roky opustené, nie je v nich žiadny život.

Paneláky nemožno obísť
Jonathan Falkingham vyštudoval s vynikajúcimi výsledkami architektúru na Liverpoolskej univerzite a po škole založil architektonické štúdio Design Shed, z ktorého neskôr po spojení s Kingom McAllisterom vzniklo shedkm. Firma úspešne funguje dodnes a pracuje na architektonických projektoch pre rôznych klientov. Patrí medzi nich aj Urban Splash. Jonathan Falkingham teda veľmi dobre pozná všetky aspekty práce developera aj architekta. Vo svojom repertoári má projekty záchrany budov z rôznych období. „Najstaršie sú zo 17. storočia. Jedným z nich je aj dom, v ktorom bývam. Pracovali sme so stavbami najmä zo začiatku industriálnej éry v 19. storočí až po povojnové objekty z 50. rokov,“ hovorí Jonathan a zdôrazňuje: „Pozornosť si zaslúžia budovy zo všetkých období, dokonca aj škaredé panelové vežiaky zo 60. rokov minulého storočia, ktoré majú u nás veľmi zlú povesť. Sú svedectvom svojej doby, ktorú nemôžeme obísť.“

Architekt musí porozumieť
Za najdôležitejší moment pri obnove starých budov, ktoré sú často na zoznamoch pamiatkovo chránených objektov podľa English Heritage, je výber správneho architekta. „Potrebujete dobrých architektov. Aj my sme si vyberali dlho. Nie každý môže pracovať na takýchto projektoch. Vyžadujeme najmä dve veci: existujúcej budove treba skutočne porozumieť a naozaj vedieť oceniť jej hodnoty. Architekt sa musí do nej zamilovať. Kým sa architekt nedostane do takéhoto stavu, nemôže budove pomôcť, aby slúžila nanovo. Musíte sa nechať budovou viesť.“ Takýmto projektom bola okrem iných aj revitalizácia Collegiate school. Išlo o budovu postavenú v roku 1843 v impozantnom neogotickom štýle s čelnou fasádou obloženou červeným pieskovcom a s osemuholníkovým divadlom na zadnom dvore. Až do roku 1986 tu fungovala škola, ale potom dom ostal opustený, vyhorel a všetky snahy o jeho záchranu stroskotali na predražených nákladoch. Architektonický návrh spracoval pre Urban Splash práve shedkm. „V budove sú stropy vysoké 5 m, aj viac. Ak by ste takéto priestory chceli premeniť na byty, vzniklo by luxusné a drahé bývanie. My sme Collegiate premenili na 95 jedno- alebo dvojizbových bytov. Každý byt sa skrýva za jedným obrovským oknom s rozmermi 4,5 × 2 m. Priestor sme výškovo predelili. Na spodnej úrovni je hygienické zázemie, kuchyňa a obývacia časť a na hornej úrovni je spálňa. Otázkou bolo, ako vyriešiť samotné okno, ktoré by malo dostatočne presvetliť celý priestor. Rozhodli sme sa odstrániť jednoduché zasklenie a celú plochu okna posunúť smerom do interiéru. Členenie okna a vizuálny efekt z exteriéru tým ostali neporušené. Hlavná časť okna má pevné zasklenie, otváravé časti, ktoré umožňujú vetranie, sú zboku. Tento nápad nás stál osem mesiacov vyjednávania s pamiatkarmi, ale napokon sme sa dohodli. Rovnako to bolo aj s fasádami. Zadná fasáda objektu bola z lícového muriva, tú sme napokon mohli upraviť a z divadla vznikla oddychová časť.“
–>–>

Ako vyjsť s pamiatkarmi
O tom, že Urban Splash má s ochranou pamiatok bohaté skúsenosti, svedčí celý rad revitalizovaných stavieb, ktoré boli na zozname pamiatkovo chránených budov. Medzi ne patrí napríklad projekt Royal William Yard postavený v rokoch 1826 až 1835. Typický príklad problematických budov v Manchestri sa podarilo pretvoriť v spolupráci s  architektkou Gillespie Yunnie a Fergusonom Mannom na novú živú štvrť s loftovými bytmi, kanceláriami, maloobchodnými prevádzkami a oddychovými plochami. Ďalším výnimočným príkladom je súbor budov a skladových priestorov Lister Mills v Bradforde postavený v roku 1871 Samuelom Listerom. Lister Mills sa postupne stali najväčšou fabrikou na spracovanie hodvábu na svete, tvorili základný kameň zamestnanosti v Bradforde a Manninghame. Prácu tam našlo 11-tisíc ľudí, až kým sa brány továrne v roku 1980 nezavreli úplne. Viktoriánska budova dominuje panoráme mesta a dodnes sú mnohí obyvatelia spätí s jej históriou. Proces revitalizácie Lister Mills v súčasnosti stále prebieha, po dokončení bude k dispozícii 327 obytných jednotiek. Architektonický tím pod vedením Davida Morleyho vniesol do komplexu niekoľko zaujímavých súčasných intervencií. Napríklad vetracie šachty garáží s jednoduchým trojuholníkovým tvarom vo výraznej červenej farbe či zdôraznenie vstupného portálu kráľovskou modrou. Najzásadnejší zásah však architekti urobili na streche s novými bytmi v tvare oplechovaných toboliek, ktoré svojím zoskupením odkazujú na tkáčsku minulosť samotnej budovy. Na otázku, ako sa k tomuto zásahu postavili anglickí pamiatkari, sa Jonathan Falkingham usmeje: „Samozrejme, ak by sme s takýmto nápadom prišli priamo, tak by sme neuspeli. Ale navrhli sme usporiadať medzinárodnú architektonickú súťaž pod dohľadom pamiatkarov. Prišlo veľmi veľa návrhov a tento víťazný je skvelým príkladom, ako môže súčasná architektúra fungovať v symbióze s impozantnou historickou stavbou.“

Továreň na pneumatiky
Ako sme už spomenuli, súčasné realitné sudičky nepredpovedali opustenej továrni na pneumatiky na okraji Birmighamu neďaleko diaľnice M6 svetlú budúcnosť. Budova Fort Dunlop 25 rokov pustla vydaná napospas devastujúcim živlom a stala sa symbolom recesie výrobných závodov v regióne. Jonathan Falkingham spomína: „Museli sme si poradiť najmä s veľkou hĺbkou budovy, ktorá dosahuje až 60 m. V prvom kroku sme do stredu budovy po celej dĺžke vložili 10 m široký pás. Doň sme sústredili všetky obslužné a komunikačné priestory. Tento pás na jednej strane vybieha z budovy von. Kontrastná farba mu navyše priznáva aj odlišnú funkciu, v tejto časti je hotel. Ostávajúcu hĺbku pôvodnej stavby sme ešte zmiernili posunutím fasády dovnútra. Celosklené steny prepúšťajú množstvo svetla. V podstate sme z budovy ponechali maximum, naše zásahy do konštrukcií boli minimálne.“ Revitalizácia Fort Dunlop zaznamenala veľký úspech. Dnes má vo flexibilných administratívnych priestoroch kategórie A 65 nájomcov.

K susedom po bylinky
Celé stredné Anglicko je posiate typickými anglickými radovými domami. Ich výstavba išla ruka v ruke s industriálnym rozvojom. Domčeky boli malé, životný priestor stiesnený a po úpadku priemyslu prišiel rad aj na tento typ bývania. Mnohé z nich sú aj sto rokov staré a ich plocha neprekračuje 80 m2. „Člen parlamentu sa nás pýtal, či by sme si s nimi nevedeli poradiť my, pretože architektúra nepatrí medzi vládne priority ako vzdelanie, zdravotníctvo či nezamestnanosť,“ vysvetľuje Jonathan, ako sa dostali k myšlienke revitalizácie celých rezidenčných štvrtí. „Pozreli sme sa na to, ako tieto domy fungovali. Denná časť bola na prízemí, spálne hore. Otočili sme to naopak a využili sme aj podstrešný priestor. Z miniatúrnych záhrad vznikli parkovacie miesta a terasy sme posunuli o úroveň vyššie. Každý blok v podstate predstavuje spoločnú záhradu, kde sa dajú pestovať napríklad bylinky a susedia si z nich môžu voľne natrhať. Podporili sme tým vznik susedskej komunity. Typické komíny sme na strechách vymenili za novotvary svetlovodov.“ Namiesto dymu, ktorý z nich kedysi stúpal k oblohe spaľovaním uhlia, dnes tadiaľ prúdi svetlo do kuchýň a obývačiek. Je to symbol novej energie, ktorá prúdi do kedysi prepchatej zástavby. Takto sa o projekte Chimney Pot Park v Salforde vyjadrila porota pri udeľovaní ceny Housing Design Award celkovému víťazovi v roku 2008. Kombinácia tvrdohlavosti, nadšenia a predvídavosti priniesla architektom zo štúdia shedkm aj ostatným, ktorí so spoločnosťou Urban Splash spolupracujú, množstvo britských architektonických ocenení. Ďalšie ceny z oblasti podnikania si odniesol samotný Urban Splash. Najcennejšie je však to, že Jonathan Falkingam a jeho kolegovia sú výnimočným príkladom, ako sa dá s úspešným výsledkom nájsť cesta k minulosti a v kultivovanej podobe odovzdať ďalej budúcim generáciám.


Jonathan Falkingham

TEXT: Mária Nováková
FOTO: Urban splash a shedkm

Článok bol uverejnený v časopise ASB.