Profil spoločnosti Schüco International KG
Tak vidí situáciu v našej konzervatívnej krajine Ing. Peter Škvaril, vedúci organizačnej zložky spoločnosti Schüco International KG na Slovensku, ponúkajúcej systémové riešenia plášťov budov. Na projektovanie stavieb, ktoré by zodpovedali aktuálnym technologicko-kvalitatívnym požiadavkám s víziou udržateľného rozvoja, tu sú riešenia, chýba však v dostatočnej miere trh s rozhľadenými investormi či legislatívne stanovenými podmienkami pre možnosť skutočnej realizačnej projekcie a jej náležitého ocenenia. Napriek tomu a všeobecnej situácii v stavebníctve vôbec je tu snaha o osvetu a „prelomenie ľadov“.
Toto označenie vzniklo pred niekoľkými rokmi a za ten čas prešlo svojím vývojom. Pôvodne bola predstavená na veľtrhu BAU 2007 v Mníchove, pričom prvé písmeno E predstavovalo úsporu energie a druhé E znamenalo získavanie energie z čistých alebo obnoviteľných zdrojov energie. Úspora energie sa tu vníma ako znižovanie strát a emisií, čiže posilnenie pasívneho charakteru budovy. Naopak, získavanie energie sa uskutočňuje cez aktívne členy – a to buď v streche, alebo plášti budovy. Samozrejme, tento energetický prístup môže existovať len pri zabezpečení základných funkcií plášťa, medzi ktoré patrili odjakživa minimálne ochrana budovy pred poveternostnými vplyvmi, dizajn, bezpečnosť a prirodzené vetranie. Pri našom novom holistickom prístupe ku konštrukcii plášťa sme však mysleli aj na novšie funkcie tienenia, decentrálneho vykurovania a klimatizácie, pohodlia či kontrolovaného vetrania – a to už je nadštandard, aspoň z pohľadu dnešného vnímania.
Ambíciou filozofie E2 bolo teda nanovo definovať fasádu na podmienky 21. storočia. Výsledkom je dizajnová a transparentná fasáda s elementmi, ktoré možno otvárať na celú výšku podlažia a s väčšinou používaných druhov otváravostí. V čele stropnej dosky je umiestnený tzv. TZB modul, ktorý v spolupráci s elektromechanicky otváranými oknami a patentovaným systémom tienenia vytvára počas roka tepelnú pohodu. Využíva sa decentralizovaný spôsob – energia sa v danom mieste vyrobí a hneď aj spotrebuje. Použitím fasádnych kolektorov sa vyrába teplo, tenkovrstvové fotovoltické články zas umožňujú výrobu elektrickej energie, ktorá sa zužitkuje na výrobu solárneho chladu, a sekundárne tiež zatieňujú priestor v interiéri.
Pre aké budovy je koncept E2 určený?
V prvom zámere išlo o riešenie energetických potrieb administratívnych budov, ktorých náročnosť býva pri dnes požadovanom stupni transparentnosti plášťa veľmi veľká. Pri týchto budovách je zreteľný prístup k vizuálnemu „otvoreniu sa“ budovy a väčšej transparentnosti, ktorý však pri veľkých zasklených plochách potrebu energie neúmerne zvyšuje. Tento aspekt nespĺňa dnešné očakávania investorov na prevádzkové náklady a kritériá trvalo udržateľnej výstavby. Práve preto sme prišli s konceptom riešenia E2 a neskôr s konceptom 2°, ktorý sme predstavili na veľtrhu BAU v roku 2009. Názov sa odvodil od predpokladu, že zmeny klímy väčšie ako práve 2 °C, prinesú už nenávratné zmeny na zemeguli a mal symbolizovať náš prínos v rámci globálnej snahy o zmiernenie a zastavenie otepľovania atmosféry Zeme maximálne o tieto 2 °C.
Tento rok sme evolúciu tohto typu aktívneho domu mohli prezentovať na BAU v Mníchove v rámci hlavnej témy našej výstavy už ako systémovo zrelé riešenie. Takýto dom obsahuje oba doterajšie aspekty našich E – čiže spotreby a získavania energie. Inými slovami, novo sa definujú tzv. energetické triedy budov. E budovy podľa nás spĺňajú minimálny cieľ všetkých svetových energetických štandardov. E2 budovy spĺňajú cieľ minimálnej energetickej potreby (menej ako 40 kWh/m2 za rok). A po pribratí tretieho písmena E vznikla nová energetická trieda E3 budov s pozitívnou bilanciou a nezávislosťou.
–>–>
Kam sa táto nová filozofia posunula v porovnaní so svojou predchodkyňou?
Prvé dve písmená nezmenili svoju filozofickú podstatu. Prvé E sa realizuje prostredníctvom tepelnoizolačnej funkcie výplňových konštrukcií a tienením. Druhé E sa realizuje aktívnymi energetickými členmi, hybridným vetraním, solárnym chladením a automatizáciou v rámci energetickej Smartnet/inteligentnej siete a znamená snahu z väčšej časti pokryť v budovách bez použitia fosílnych palív potrebu tepelnej pohody, osvetlenia. Treba si jasne povedať – aj keď je to všeobecne známe –, že budovy prispievajú k spotrebe energie hodnotou 40 %, preto sa treba rázne a vo veľmi krátkom čase zamerať na zníženie tohto čísla. Tretie E prinieslo manažovanie zdrojov energie a spotrebičov v čase a skladovanie energií. Veľkou výzvou je v tomto zmysle skladovanie energie. Pri tepelnej energii to nie je dnes už praktický problém, inak je to pri elektrickej energii. A práve na efektívne a ekonomické uskladnenie aj tohto druhu energie a jeho využitia v neskoršom čase sa zameriava náš ďalší vývoj v rámci E3 budov. Nedá mi však nedodať, že všetky ambície firmy Schüco v energeticky úsporných riešeniach sú tu v medzinárodnom meradle už dlhý čas, takže nechceme, aby boli vnímané ako moderný príklon k aktuálnym „zeleným“ trendom. Za svojím prístupom si dlhodobo stojíme a sme naň hrdí.
Ako sa vám podniká s takýmto postojom na Slovensku?
Na Slovensku vnímame jeden základný problém – najmä v porovnaní s Nemeckom, ktoré je domovskou krajinou našej firmy. Architekt je tam integrálnou súčasťou projektovania a pozná všetky súvislosti, ktoré sa týkajú realizácie budovy, aj tie technologické. Naši architekti nie sú v tomto zmysle vôbec systémovo a systematicky vychovávaní a vzdelávaní, ich záber sa zvyčajne redukuje na dizajnovú stránku objektu. Výnimkou sú jedinci, ktorí pochopili v konfrontácii so svetom potrebu vzdelávania sa v iných oblastiach, alebo rozoznali neudržateľnosť súčasnej slovenskej reality. Často tu unikajú funkčné súvislosti. Štandardne projektová fáza prebieha veľmi rýchlo a povrchne a realizačná dokumentácia sa vyhotovuje až po zrealizovaní stavby ako zaznamenanie skutkového stavu. Tlak termínov a upresňovanie okrajových podmienok počas výstavby tu teda v podstate neumožňujú vznik takých stavieb, ktoré by zodpovedali aktuálnym technologicko-kvalitatívnym požiadavkám s víziou udržateľného rozvoja. Preto také stavby na Slovensku takmer nemáme.
Ako výnimku by som mohol uviesť napríklad Aquacity Poprad, kde sme sa dodávkami a poradenstvom podieľali na realizácii transparentnej fasády s integrovanými fotovoltickými článkami na prelome rokov 2006 a 2007. Išlo o jedinečnú stavbu v stredoeurópskom regióne aj napriek tomu, že v tom čase boli súčasné energetické trendy v tejto krajine ešte v nedohľadne a neexistovali ani žiadne subvencie. V tomto prípade išlo jednoducho o rozhľadeného investora, ktorému realizácia stavby priniesla navyše aj dobrý marketingový efekt. Dnes je takýchto stavieb viacej, ale rozhodne nie až tak veľa, ako by bolo treba vzhľadom na celospoločenskú objednávku. Solárne panely sú už pomerne bežné, rezidenčné objekty s fotovoltickými článkami však pribúdajú len veľmi pomaly. A nie je to len otázka financií. Dôvodov sa nájde viac, svoju úlohu pri tom zohrala určite aj podpora veľkých fotovoltických elektrární na zelených lúkach, na ktorú sa minula podstatná časť určených finančných prostriedkov. Tieto tzv. Greenfield PV neriešia primárny problém spomínaného podielu existujúcich budov na emisiách do ovzdušia. Vyrábajú len energiu z obnoviteľného zdroja bez vzniku emisií. Aj do tejto oblasti fotovoltiky sme sa ako firma pustili, stále však vidíme hlavnú perspektívu v podpore energetických riešení pre budovy.
Ak hovoríme o energetických riešeniach pre budovy, spomínali sme už aj sériové riešenie v zmysle konceptu 2°. Nedotkli sme sa však zatiaľ jeho princípu a reálnych možností využitia.
Nie sú tu z hľadiska typológie budov určené žiadne priority využitia, aktuálne prebieha pilotný projekt v Nemecku – konkrétne na bytovom dome. Administratívne budovy sa v minulých rokoch riešili najmä s pomocou prvého konceptu transparentnej fasády E2 s modulárnym systémom a technickým balíkom v čele stropného plášťa – to sme už hovorili. Teraz teda viac k princípu systému 2°, ktorý sa rieši na báze viacerých funkčných vrstiev v rámci konštrukcie obvodového plášťa. Prvá základná a posuvná vrstva zabezpečuje transparentnosť a tvoria ju okná. Druhá vrstva tieni a vďaka tenkovrstvovým fotovoltickým článkom vyrába elektrickú energiu – a to aj počas nepriaznivého počasia. Tretiu funkčnú vrstvu tvorí dodatočná izolácia, ktorá sa zasúva pred okná v nočných hodinách, čím zároveň bráni neželaným pohľadom dnu. V princípe možno povedať, že neustálou dynamickou súhrou a posunom jednotlivých vrstiev sa dosahuje optimálne nastavenie režimu energie počas neustálych denných aj ročných zmien.
V interiéri sa použili steny z tzv. fázu meniacich materiálov. Využíva sa tu princíp zmeny skupenstva materiálu (z tuhej na kvapalnú a naopak, pričom ide o rozptýlené molekuly parafínov v materiáli steny) pri teplote asi 22 °C a s tým súvisiace odoberanie tepla z okolia alebo dodávanie tepla do prostredia v závislosti od aktuálnej teploty.
Prepočty porovnané s dnes platnými nemeckými energetickými štandardmi ukázali pri tomto riešení redukciu energetických potrieb vo výške 80 %. To je už číslo, ktoré by mohlo zaujímať aj investorov. O reálnom efekte na Slovensku si však v najbližšom čase nerobíme ilúzie. Napriek tomu, sa nájdu aj takí investori. Možnosti tu sú, stačí ich len využiť. Budeme sa snažiť o osvetu a verím, že v dohľadnom čase budeme aj my na základe riešených budov vedieť poskytnúť aj prepočty premietnuté do tunajších pomerov, zohľadňujúce ceny energie a vstupné náklady, úsporu prevádzkových nákladov, potrebnú návratnosť v závislosti od platnej legislatívy (napríklad dotácií). V skutočnosti je na Slovensku problém presadiť aj z nášho pohľadu už zavedený koncept E2, nieto ešte takúto „novinku“. Slováci sú konzervatívny národ (aj keď to možno pri pohľade z Bratislavy tak nevyzerá), ktorý nemá ani v štáte oporu jasnej a predvídateľnej energetickej stratégie či filozofie.
V ktorom odvetví vášho portfólia sa vám tu za takýchto okolností najviac darí?
Ak použijem terminológiu našich „E“, na Slovensku sme zatiaľ stále pri prvom písmene, keď si odmyslím tých niekoľko strešných realizácii fotovoltických článkov… A to všetko ešte v závislosti od možností investora. Ak to zhrniem, nosnou oblasťou sú pre nás zatiaľ stále administratívne budovy s hliníkovými profilovými konštrukciami. V čase krízou zapríčineného prepadu trhu sa k nim pridávajú rezidenčné objekty. Nebudem však až taký pesimista – je pravdou, že sa nám tu podarilo zrealizovať už aj niekoľko aktívnych budov, ktoré sa posunuli do úrovne energetickej triedy E2. A to aj napriek kríze, ktorá evidentne znížila možnosti financovania veľkých projektov. Posilnil sa však zjavne segment solárnej technológie, ktorým sa vyrovnal výpadok na úseku hliníkových profilových systémov. Dôvodom bolo zavedenie aj na Slovensku garantovaných výkupných cien pre elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. V konečnom dôsledku tak bol pre nás minulý rok lepší než posledný rok pred začatím krízy, ktorý bol tak u nás, ako aj z globálneho hľadiska pre firmu najúspešnejší. Vďaka diverzifikácii sa nám darí dosiahnuť v podstate každý rok dvojmiestny rast. Samozrejme, za tým sa skrýva aj know-how a tradícia firmy pôsobiacej na trhu 60 rokov. Dôležité je aj to, že ponúkame systémové riešenia a myšlienky.
Na Slovensku je firma Schüco ako samostatná zložka už 9 rokov. Čo vás čaká v najbližšom čase do naplnenia okrúhlej 10-ky?
Čo sa týka stavebníctva na Slovensku, očakávame rovnako ťažký rok, ako bol ten minulý – a to najmä pri hliníkových výplňových konštrukciách. Na úseku solárnej technológie sa tento rok dá predpovedať len veľmi ťažko, keďže sa od polovice roka zmení podpora solárnych parkov. Aj keď sa bolo treba v tomto smere vyhnúť nezdravému vývinu, očakávaný postup je možno prirýchly. Viac priestoru však dostanú menšie realizácie na budovách, čo je nepochybne dobrá správa do budúcnosti. Z praktického hľadiska nás čaká viac roboty, bude však stabilnejšia a najmä dlhodobo udržateľná. Verím, že sa nám dovtedy podarí dostať do fázy realizácie budovu, ktorá bude spĺňať spomínanú energetickú triedu budov E3, teda ktorá vyrobí viac čistej energie, ako na svoju prevádzku spotrebuje a bude v tom nezávislá. Tým by sme aj v praxi na Slovensku potvrdili našu hlavnú „message“: Zelené technológie pre modrú planétu!
Ing. Peter Škvaril,
vedúci organizačnej zložky spoločnosti
Schüco International KG na Slovensku
Pripravila: Silvia Friedlová
Foto: Schüco
Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.
