Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2010

Koncepcia štátnej bytovej politiky určuje ciele v rozvoji bývania vrátane krokov na ich dosiahnutie a formuluje pôsobnosť štátu, obcí, vyšších územných celkov, občanov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania. Jej cieľom je vytvárať rámec pre zapojenie všetkých subjektov procesu rozvoja bývania pri riešení čiastkových úloh, vytvárať priestor na participáciu všetkých úrovní rozhodovania a posilňovať partnerstvo medzi verejným, súkromným a mimovládnym sektorom na horizontálnej i vertikálnej úrovni, a to pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja. Vo vytváraní podmienok na rozvoj bývania pôsobia ako subjekty, ale previazane, so svojou špecifickou pôsobnosťou občan, štát, obce, samosprávne orgány a súkromný sektor. Primárnu zodpovednosť a starostlivosť o obstaranie vlastného bývania v štátoch s trhovým hospodárstvom – a aj u nás – nesie občan.

Úlohou štátu je najmä vytvárať legislatívny rámec pre jednotlivé subjekty v sektore bývania a nevyhnutné ekonomické nástroje najmä úverovej a subvenčnej politiky. Nízke priemerné príjmy obyvateľstva a vysoká miera nezamestnanosti tvoria pri obstarávaní bývania najvážnejšiu bariéru. Prvoradou úlohou štátu je preto zvyšovať výkonnosti ekonomiky, znižovať nezamestnanosť a podporovať rast reálnych príjmov domácností, čo sú základné predpoklady zlepšovania úrovne bývania, jeho dostupnosti a skracovanie časového obdobia potrebného na získanie bytu. Zásadné kompetencie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR pre túto oblasť vyplývajú zo znenia §10 písm. e) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého je ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy o. i. pre tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky.

Kým povinnosti štátu pri rozvoji bývania sú formulované v koncepcii štátnej bytovej politiky a niektoré z nich upravené aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, pôsobnosť samosprávnych krajov v tejto oblasti bude treba v nadchádzajúcom období postupne spresňovať a definovať. Podľa existujúceho právneho stavu a spôsobu prenosu niektorých pôsobností zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky je potrebné, aby samosprávne kraje pri realizácii štátnej bytovej politiky boli určitým prepojovacím článkom medzi štátom a obcami. Mali by vstupovať najmä do aktivít súvisiacich s rozvojom bývania, ktoré štát z centra nedokáže zabezpečiť, a pomáhať pri riešení tých problémov, ktoré sú nad rámec možností pôsobností jednotlivých obcí. Ide najmä o koordináciu a usmerňovanie aktivít obcí, s využívaním podporných nástrojov štátu pri riešení špecifických potrieb rozvoja bývania, ako napr.:

• koordinácia spolupôsobenia obcí a štátu a využitia ich finančných zdrojov pri príprave územia, výstavbe technickej vybavenosti a zabezpečovaní výstavby bytov v lokalitách s plánovaným intenzívnym rozvojom priemyslu (napr. v priemyselných parkoch),
• koordinácia zámerov obcí a zabezpečenie spoluúčasti vlastníkov energetických zariadení, verejných vodovodov a kanalizácií pri investovaní do rozvoja sietí technickej infraštruktúry, ktorá podmieňuje výstavbu nových bytov,
• koordinácia zámerov obcí a pomoc pri riešení špecifických problémov bývania napr. pre starších občanov, pre občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, pre neprispôsobivých občanov, pre občanov prepustených z nápravných zariadení, detských domovov, centier pre liečenie drogovej závislosti, pre bezdomovcov a pod.,
• koordinácia a pomoc obciam pri riešení bývania občanov z najviac zaostalých rómskych komunít, resp. z regiónov s vysokým zastúpením rómskeho etnika,
• smerovanie finančných prostriedkov na rozvoj bývania do sídel a regiónov aj s prihliadnutím na plánovaný podiel nových pracovných príležitostí, ktorý má v uvedených regiónoch vzniknúť.

Spomeňme niektoré zámery a ciele koncepcie štátnej bytovej politiky, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch podarilo splniť. Prispeli k zlepšeniu transparentnosti legislatívneho prostredia na rozvoj bývania a vytvorili vhodné podmienky na zintenzívnenie bytovej výstavby a obnovy bytového fondu. Ide najmä o tieto zmeny:

• vykonali sa zásadné kroky v deregulácii nájomného:
  • v existujúcich obecných a štátnych bytoch sa pokračuje v deregulácii nájomného,
  • v bytoch vo verejnom nájomnom sektore dokončených s účasťou verejných prostriedkov po 1. 2. 2001 možno uplatňovať nákladové nájomné vo výške max. 5 % z obstarávacej ceny bytu ročne,
  • vo voľných bytoch v súkromnom vlastníctve nie je regulované nájomné, výška sa určuje dohodou vlastníka a nájomníka, čo je oproti predchádzajúcej praxi dôležitou zmenou vytvárajúcou rámec pre kapitalizáciu prvotnej investície a tvorbu dostatočných finančných zdrojov na potrebnú údržbu a zveľaďovanie bytového fondu v nadchádzajúcom období,
  • NR SR v zákone č. 68/2005 Z. z. rozhodla o zrušení regulácie ceny nájmu bytov k termínu 1. 7. 2007,

• občanom s nízkymi príjmami sa podľa zákona č. 599/2003 Z. z. poskytujú príspevky na bývanie,
• NR SR schválila novelu občianskeho zákonníka, ktorou sa zrovnoprávnilo postavenie nájomníkov a vlastníkov bytov, čím sa vytvorili podmienky na motiváciu potenciálnych vlastníkov verejného, resp. súkromného nájomného bytového fondu investovať finančné zdroje do rozvoja a výstavby nových bytov,
• NR SR schválila návrh novelizácie zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, do ktorého je začlenená aj problematika výstavby a správy bytov vo verejnom nájomnom bytovom sektore. Táto skutočnosť vytvára významný medzník pre samosprávne orgány pri ich angažovaní sa v problematike riešenia rozvoja bývania vo svojej pôsobnosti. V súčasnosti na Slovensku pôsobia dve takéto organizácie založené mestami, a to v Bratislave a Martine.

Samozrejme, je mnoho ďalších legislatívnych úprav, ktoré sa v ostatných rokoch prijali a dotvárajú rámec pre bývanie. Mnohé konkrétne zmeny sa podarilo prijať i vďaka predchádzajúcemu spracovaniu rámcových materiálov a ich schváleniu vo vláde. K takýmto materiálom patria niektoré koncepčné materiály Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, napr. Aktualizácia koncepcie rozvoja bývania a Dlhodobá koncepcia bývania marginalizovaných skupín obyvateľstva. Aj Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2010 má ambíciu byť podkladom, od ktorého sa odvinú ďalšie konkrétne úpravy najmä legislatívneho rámca súvisiace s procesom bývania, aby sa i pri súčasnej ohraničenej administratívnej kapacite postupne plnil jej základný cieľ a zmysel – neustále zvyšovanie fyzickej a cenovej dostupnosti bývania.