Herbert Frankenstein: S odpadom vo výrobe sa blížime k nule

Čím by ste svojich pochybovačov ­presvedčili?

Naučili sme sa na chybách iných. Pamätám si, ako jedna veľká chemická spoločnosť mala raz vo Švajčiarsku nehodu nebývalých rozmerov. Rýn bol na veľkom úseku zamorený a predstavovali sme si, čo by sme robili v podobnej situácii. Prijali sme teda opatrenia, aby sme extrémne nehody zachytili ešte na území našich fabrík, pričom okolitá príroda by zostala nedotknutá.

Ako to dosahujete?

Naše vnútropodnikové predpisy týkajúce sa bezpečnosti sú ešte striktnejšie ako predpisy v ktorejkoľvek inej krajine. Čističky, filtračné zariadenia, zásobovanie energiami – to všetko je na najvyššej úrovni. Uskutočňujeme to prostredníctvom štruktúry založenej na vzájomnom prepojení našich odvetví, čo znamená, že odpad z jednej výroby slúži ako surovina pre ďalšiu výrobu. V takomto procese je odpad takmer nulový, čím ušetríme nielen na jeho likvidácii, ale aj transporte.

Platí to pre všetky fabriky?

Áno, štruktúra pochádzajúca z našej centrály v nemeckom Ludwigshafene platí nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch alebo v Číne. Rovnako všade presadzujeme aj schému našich najdôležitejších zásad, pričom prioritou je zákazník. Samozrejme, uvedomujeme si špecifickosť každého miesta, pričom vítame práve veľkú diverzifikáciu a variabilitu. V našej centrále by sme chceli mať viac ľudí z rozličných kútov sveta, aby sme mohli profitovať z ich kultúrnej rozmanitosti. Momentálne sme v kontakte so všetkými kvalitnými vysokými školami v regióne, aby sme si do našich radov vyhliadli tých najlepších.

Ako pre svoju výrobu zabezpečujete prísun energie?

Vyvinuli sme špeciálne kogeneračné jednotky, ktoré by som prirovnal k akýmsi plynoparovým turbínam. Prostredníctvom optimalizovaných procesov, štruktúry na základe prepojenia a plynoparových turbín sme v rokoch 1990 – 2002 znížili emisie oxidu uhličitého o 61 % a v rokoch 2002 – 2005 o ďalších 10,9 %. V súvislosti so skleníkovým efektom dnes celý svet hovorí o emisiách oxidu uhličitého, pričom sa zabúda na plyny s ešte zhubnejším vplyvom na životné prostredie. Napríklad oxid dusný, známy ako rajský plyn. Jeho skleníkový efekt je 296-krát silnejší ako pri oxide uhličitom. Spomínané plyny vznikajú nielen pri priemyselnej činnosti, ale aj v prírode. Firma BASF vyvinula katalyzátor, ktorým sa ho vo vyjadrení ekvivalentom CO₂ eliminovalo 230 000 ton. To zodpovedá emisiám oxidu uhličitého vyprodukovaným v 140 000 domácnostiach.

Chemický priemysel sa považuje za hnací motor v inovatívnosti obnoviteľných zdrojov energie. Ako si chcete poradiť s výzvami budúcnosti?

V oblasti výskumu sme si vyčlenili päť kľúčových segmentov rastu: energetický manažment, biotechnológiu, kde priemyselné procesy riadime prostredníctvom enzýmov, modré biotechnológie, teda všetko, čo sa týka mora, červenú biotechnológiu, t. j. oblasť farmaceutiky a medicíny, a nakoniec nanotechnológiu – čiže upravovanie štruktúry materiálov na úrovni atómov a molekúl.

Pri výrobe povrchu papiera vraj ­využívate zemiaky…

Áno, a pri výrobe umelých plastov zase polyvinylovú kyselinu, ktorá vzniká organickým rozkladom pri kompostovaní. Náš energetický manažment zase vyvíja ultramalú baterku pracujúcu na neustále sa obnovujúcom vodíku. Aj v spolupráci s automobilovým priemyslom hľadáme alternatívnu pohonnú látku na báze vodíka. Nedá sa však ešte uplatniť v masovejšom rozmere, pretože nádrž na vodík by zabrala celý kufor. Preto je naším cieľom nájsť takú malú jednotku, ktorá by sa dala komfortne inštalovať do auta.

Prečo sa výsledky výskumu v tejto oblasti tak pomaly aplikujú do praxe?

Obnoviteľné zdroje sú tradične veľkou témou chemického priemyslu a aj my máme rôzne produkty, ktoré už sú súčasťou obnoviteľných zdrojov. Nedá sa však presvedčivo dokázať, že obnoviteľné zdroje sú samy osebe ekonomické. Potrebujeme určitý čas, aby sme nanovo vyvinuli procesy, ktoré by boli aj efektívne.

Zdá sa, že v Európe by sme si asi vedeli uchrániť životné prostredie. K iniciatíve sa však musia pripojiť Spojené štáty ako najväčší znečistovateľ, ale aj Čína a India – tam sa však asi ťažko argumentuje, keď im dynamika priemyslu zabezpečuje rast životnej úrovne.

Nežijeme pod zvonom zakrývajúcim naše krajiny. To znamená, že aj keď urobíme všetko, čo bude v našich silách, svet nezachránime. Škoda, že niektoré krajiny sveta nie sú v myslení tak ďaleko, aby boli presvedčené o nutnosti opatrení, ktoré by udržali zem v rovnováhe. Pevne však verím, že vývoj pôjde dopredu a časom si každá krajina a každý znečisťovateľ uvedomí, že musíme zanechať našu planétu obývateľnú aj pre naše deti. Prirodzene, s našimi výsledkami sme pripravení pomôcť každému, kto bude mať o ne záujem.

Ako je na tom Slovensko?

Pri uskutočňovaní našich aktivít a aplikácii našich produktov úzko spolupracujeme s Ministerstvom stavebníctva a regionálneho rozvoja SR, so Slovenskou energetickou agentúrou, ako aj so Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska. Teda s tými organizáciami, ktoré do praxe presadzujú zníženie spotreby energie.

Koľko by sa dalo ušetriť v oblasti ­stavebníctva?

Aplikovaním napríklad nášho vodíkového kúrenia, penového polystyrénu a ďalších invenčných prísad do omietky, ktoré zlepšujú jej izolačné vlastnosti, môže každá domácnosť ušetriť aj 90 % spotreby energie, čo si však z finančného hľadiska nemôže dovoliť každý. No aj využitím najjednoduchších z týchto opatrení jednotlivo možno ušetriť až 60 % spotreby energie a zvyšné peniaze sa dajú vložiť do niečoho iného. Takisto štát môže zvyšné finančné prostriedky investovať napríklad do infraštruktúry. Myslím, že už aj politici začínajú načúvať týmto trendom.

Okrem vedenia spoločnosti na ­Slovensku ste aj viceprezidentom pre strednú Európu. Je to tiež zdôraznenie významu Bratislavy?

Mám na starosti štrnásť krajín od Poľska až po Čierne more a určite nie je náhoda, že popri Viedni mám sídlo aj v hlavnom meste Slovenska. Bratislave zaručuje výhodu najmä jej geografická poloha, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a ambícia miestnych ľudí učiť sa nové veci.

Centrála v Ludwigshafene je spokojná s vašimi výsledkami?

V tomto regióne pôsobím už niekoľko rokov a vývoj má neustále stúpajúcu úroveň. V súčasnosti robíme obrat 2,3 miliardy eur, čo sa hodnotí ako úspech. A nič nie je úspešnejšie ako úspech.

To sú vaše obnoviteľné zdroje energie?

V práci určite, ale v súkromí by som sa držal starého anglického príslovia: Môj dom, môj hrad. Doma čerpám energiu hlbokými dúškami.

Aby som však ukončil chémiou – na jej báze dokonca funguje aj ľudský organizmus a vyvoláva silné emócie. Do akej miery vás chémia ovplyvňuje?

Tak ako každého človeka – čiže podstatne. Ak by som sa však mal charakterizovať, v základe som dosť emocionálny, ale pri dennodennom styku s ľuďmi musím dbať na hranice. Samozrejme, človek by sa nemal dať unášať emóciami ani vo chvíľach, keď niečo nejde podľa jeho predstáv. Vtedy treba počúvať rozum.

Herbert Frankenstein

• Narodil sa v roku 1949 v Asselheime v Nemecku. Po ukončení Obchodnej akadémie absolvoval prax priemyselného obchodníka v Pegulan Werke AG, Frankenthal.
• Od roku 1972 do roku 1975 študoval ekonómiu na Odbornej vysokej škole Rheinland Pfalz. V novembri 1968 nastúpil do spoločnosti BASF AG, Ludwigshafen. Pracoval ako obchodný zástupca pre audio a video, neskôr ako key account manager a vedúci predaja pre plasty.
• V roku 1998 sa stal managing director spoločnosti BASF Polska, Sp. z o. o., Varšava.
• V rokoch 2001 – 2004 bol členom predstavenstva nemecko-poľskej obchodnej komory vo Varšave.
• Za jeho zásluhy v nemecko-poľských vzťahoch a jeho prínos k rozvoju poľského hospodárstva mu v roku 2004 udelili poľský Záslužný kríž.
• Od roku 2005 je senior vice president Business Center Europe Central so sídlom vo Viedni a v Bratislave a zároveň managing director BASF Slovensko, spol. s r. o.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský