EXPO 2025: Tri pavilóny, ktoré by ste mali navštíviť
Michaela Irová V polovici apríla sa v japonskej Osake otvorili brány do sveta dizajnu a architektúry všetkým návštevníkom, na umelo vytvorenom ostrove Jumešima sa v priebehu šiestich mesiacov predstaví viac ako 160 krajín a medzinárodných organizácií, pričom každá z nich má možnosť priblížiť návštevníkom svoju kultúrnu identitu, víziu budúcnosti a prístup k aktuálnym globálnym výzvam, a to často práve prostredníctvom architektúry. Predstavujeme výber troch pavilónov, ktoré zaujali.
Svetová výstava EXPO 2025, ktorá sa koná od apríla do októbra v japonskej Osake, je výnimočnou udalosťou nielen pre architektov z celého sveta. Téma výstavy Designing Future Society for Our Lives (Tvorba budúcej spoločnosti pre naše životy) akcentuje prepojenie technológií, udržateľnosti a humanizmu, pričom sa dôraz kladie na tri hlavné okruhy: záchranu, posilnenie a prepojenie životov.
Jedným z ústredných symbolov výstavy je monumentálna konštrukcia Grand Ring od architekta Sou Fujimota – dvojkilometrový drevený prsteň, ktorý vytvára akýsi rámec pre celý areál EXPA a funguje ako vyhliadková promenáda a miesto stretávania všetkých priaznivcov architektúry.
V jeho blízkosti potom vyrastajú národné pavilóny, ktoré sú často samy osebe výpoveďou o aktuálnych trendoch v architektúre – od parametrických foriem cez radikálnu udržateľnosť až po citlivú prácu s tradíciou.
Bahrajn – na vlnách tradície a udržateľnosti
Za návrhom pavilónu Bahrajnu stojí libanonská architektka Lina Ghotmeh, zakladateľka parížskeho štúdia Lina Ghotmeh Architecture. Sedemnásť metrov vysoký pavilón s názvom Connecting Seas čerpá z bahrajnského pobrežného dedičstva a vychádza z tradičných lodí dhau, ktoré sa v regióne kedysi používali na prepravu ťažkých nákladov.
„Bahrajnský pavilón je koncipovaný ako anatómia dhau, súčasná evokácia tradičnej bahrajnskej dhau – plavidla hlboko zakoreneného v námornom dedičstve kráľovstva,“ opisuje autorka. „Architektúra skôr než priamu repliku plavidla zachytáva jeho podstatu – rytmus, drevenú konštrukciu a zmysel pre plavbu,“ dodáva.
Stavba, ktorá zaberá plochu takmer 1 000 m2, je postavená z 3-tisíc kusov japonského cédra. Silueta pavilónu sa podľa vzoru plavidiel dhau na koncoch dvíha, na bočných stranách „lodného trupu“ vystupuje drevená konštrukcia von, a tak vytvára výraz stavby, ktorý má pripomínať „pohyb lodí vo vlnách“. V kontraste s vystupujúcim drevom je predná fasáda zahalená do priesvitnej membrány, ktorá pripomína lodné plachty.
Za rastrovanou fasádou sa otvára veľké átrium, ktoré sa rozpína cez všetky štyri podlažia stavby a slúži ako hlavný výstavný priestor celého pavilónu. Ostatné priľahlé priestory sú potom od centrálneho oddelené pomocou ďalších membránových stien.
„Tieto materiály dodávajú stavbe mäkký plachtovitý vzhľad, evokujú tkaninu tradičnej lode dhau a jemne filtrujú denné svetlo do priestoru,“ uviedla Ghotmeh. „Voľba membrány nielen zvyšuje ľahkosť a priepustnosť pavilónu, ale podporuje aj pasívnu reguláciu klímy.“
Celá konštrukcia je navyše navrhnutá tak, aby po skončení EXPA mohla byť rozobraná a recyklovaná. „Bahrajnský pavilón integruje udržateľnosť komplexne – prostredníctvom svojho návrhu, použitých materiálov aj stavebnej metódy,“ vysvetľuje Ghotmeh. „Tieto stratégie majú za cieľ urobiť z bahrajnského pavilónu model cirkulárnej, nízkonákladovej architektúry s minimálnym vplyvom na životné prostredie.“
Interiér výstavy navrhlo bahrajnské dizajnérske štúdio Shepherd Studio pod umeleckým vedením Liny Ghotmeh. Výstava sa riadi rovnakým konceptom a zdôrazňuje námorné, logistické a prírodné zdroje Bahrajnu. „Návrh stelesňuje udržateľnosť, kultúrnu výmenu aj remeselnú zručnosť,“ komentuje Ghotmeh.
Prečítajte si tiež
Pavilón reflektuje tak kultúrne dedičstvo, ako aj geografickú polohu Bahrajnu ako námornej križovatky v oblasti Perzského zálivu. Vykresľuje tiež paralely s japonským umeleckým spracovaním dreva, čím vzdáva poctu hostiteľom svetovej výstavy.
Japonsko – kruh života ako symbol hostiteľskej krajiny
Pavilón hostiteľskej krajiny – Japonska – je dielom architektonického štúdia Nikken Sekkei Ltd. Ústredným motívom návrhu je téma Between Lives (Medzi životmi), ktorá zdôrazňuje transformačné cykly života vo všetkých jeho podobách. V japonskej kultúre sú hlboký vzťah k prírode a vycibrený zmysel pre estetiku považované za kľúčové prvky pre vnímanie a porozumenie týmto cyklom.
Pavilón nabáda na zamyslenie nad tým, čo všetko možno objaviť v nekonečnom kolobehu života, kde hranice medzi začiatkom a koncom strácajú svoj význam. Kladie si otázku, aké časti tohto cyklu pretrvajú a ako budú prenesené do ďalšej fázy existencie.
Cyklickosť sa stáva hlavným architektonickým motívom návrhu. Stavba znázorňuje, ako svet funguje prostredníctvom nekonečne prepojených kruhov. Túto ideu stelesňuje samotná forma pavilónu, ktorá sa skladá z koncentrických kruhov a vyjadruje neustály prenos energie a života. Výrazným prvkom je veľký kruh z drevených dosiek, ktorý umožňuje návštevníkom nazrieť dnu aj von a symbolizuje prechody medzi rôznymi stavmi bytia.
Nosnú konštrukciu pavilónu tvoria CLT panely (krížom lepené drevo) usporiadané v radiálnom vzore. Jednotlivé panely s rozmermi až 3 × 12 metrov sú striedavo rozmiestnené po obvode stavby. Na rozdiel od tradičných výstavných pavilónov – často uzavretých bielych boxov – tu architekti vedome prepojili výstavný obsah s architektúrou samotnou.
Výsledkom je mozaika rôznych priestorových zážitkov – vzdušné átrium s prirodzeným denným svetlom, mierne nasvietené priestory, ktoré zvýrazňujú štruktúru drevených panelov, tmavé komorné miestnosti s nízkym stropom určené na sústredenie a tiché pozorovanie aj vonkajšia zóna s vodnou plochou, ktorá upevňuje vzťah k prírode.
Dôležitou súčasťou pavilónu je bioplynová stanica, ktorá slúži nielen ako zdroj energie, ale aj ako symbol témy „cyklu života“. Organický odpad z výstaviska je spracovávaný pomocou mikrobiálnej fermentácie, čím vzniká bioplyn využitý na výrobu elektriny pre prevádzku pavilónu.
Použité drevo pochádza z japonského cédra a po skončení výstavy EXPO bude znovu využité v rôznych stavebných projektoch po celom Japonsku, čím sa posilni záväzok pavilónu k udržateľnosti.
Španielsko – medzi oceánom a slnkom
Španielsko, rovnako ako Bahrajn, postavilo svoj návrh na paralelách. Hlavným motívom návrhu štúdií Enorme Studio, Néstor Montenegro a Smart and Green Design je oceán a slnko, ktoré spájajú obe krajiny. „Oceán a slnko sú symboly, ktoré utvárajú architektúru pavilónu. Sú zdrojom života na planéte a zároveň základom národnej identity Španielska aj Japonska – určujú našu geografiu, kultúru aj spôsob, akým chápeme život,“ uvádzajú autori návrhu.
„Obe krajiny sú zároveň už po stáročia spojené morským prúdom Kurošio, ktorý sa stal inspiračným zdrojom celej expozície. Tento silný, neviditeľný prúd fungoval ako spojovník medzi východom a západom a umožnil vznik jednej z najplodnejších výmenných trás v dejinách,“ dodávajú.
Výsledkom je trojpodlažná drevostavba, ktorá zaberá plochu viac ako 3 500 m2 a je napojená na hlavný prstenec japonského EXPA, tzv. Grand Roof. Hlavnú fasádu projektu tvorí schodovitá nástupná plošina, ktorá v perspektíve vytvára obraz žiariaceho slnka. Cez ohraničenie presvitá vnútorná výstava, ktorá láka na multisenzoriálny zážitok a má návštevníkov preniesť na španielske pobrežie – od pláží Galície až po Stredozemné more.
Pavilón tak funguje na princípe blackboxu, pričom hravosť a inovácia fasády sa do interiéru príliš neprepisujú. Výstavný priestor potom ponúka témy ako morská biodiverzita, modrá ekonomika a predstavuje aj históriu krajiny a jej tradície.
Svetová výstava sa koná od 13. 4. do 13. 10. 2025.
Preklad: Andrea Veselá
