Čo prinesú nové pravidlá nakladania s fluorovanými  skleníkovými plynmi?
Galéria(3)

Čo prinesú nové pravidlá nakladania s fluorovanými skleníkovými plynmi?

Snaha o zabezpečenie ochrany životného prostredia viedla k vytvoreniu nových pravidiel aj na úseku chladiacej, klimatizačnej, odmasťovacej, hasiacej a inej techniky. Od 1. septembra tohto roka platí na Slovensku zákon o fluorovaných skleníkových plynoch, ktorého cieľom je zníženie únikov a zamedzenie nadlimitných únikov týchto plynov. Ako sú prevádzkovatelia a odborné spoločnosti pripravené na aplikáciu týchto predpisov v praxi? Čo sa očakáva od prevádzkovateľov chladiacich, klimatizačných, hasiacich či iných zariadení? Do akej miery sa táto problematika spája s energetickou hospodárnosťou budov a kontrolou klimatizačných zariadení? Odpovede na tieto otázky sme hľadali u zástupcov normotvorby zo štátnej správy, prevádzkovateľov, predstaviteľov akademickej obce a profesijných či servisných organizácií. S úspechom sa nám však podarilo osloviť len niektorých, z čoho vidno, že táto téma ešte nie je veľmi spracovaná a bude sa jej potrebné – aj na našich stránkach – naďalej venovať.   

1. Od 1. septembra tohto roka platí nový zákon č. 286/2009 Z. z. o fluorovaných skleníkových plynoch (F-plynoch) a vykonávacia vyhláška MŽP SR č. 314/2009 Z. z. k tomuto zákonu. Ako vnímate prípravu na tieto predpisy a stav ich uplatňovania v praxi – v kontexte splnenia nielen ich požiadaviek, ale aj požiadaviek súvisiacich európskych nariadení?

2. Čo sa očakáva od prevádzkovateľov chladiacich, klimatizačných či hasiacich zariadení a zariadení s SF6 vo veci uplatnenia týchto právnych noriem vo vzťahu k F-plynom a k energetickej hospodárnosti budov? Na druhej strane, môže im uplatnenie oboch noriem niečo priniesť?

3.  Povinné kontroly únikov F-plynov v daných intervaloch podľa veľkosti náplne chladiva predpokladajú využitie priamych a nepriamych metód. Mohli by sa výsledky týchto kontrol využiť aj pri kontrolách energetickej efektívnosti klimatizačných zariadení podľa zákona č. 17/2007 Z. z.?

doc. Ing. Peter Tomlein, PhD.
Slovenský zväz chladiacej a klimatizačnej techniky
tajomník

1. Slovenský zväz chladiacej a klimatizačnej techniky pripravuje vzdelávanie, osvedčovanie odborných znalostí a certifikáciu odbornej spôsobilosti v podstate už dva roky, a to od prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 o určitých fluorovaných skleníkových plynoch. Samozrejme, v začiatkoch bude treba celý systém školení, skúšok a certifikácie doladiť tak, aby ďalej spoľahlivo fungoval. Zákonom vyžadované elektronické vedenie evidencie a oznamovanie pohybu fluorovaných skleníkových plynov sa bude realizovať cez stránku www.szchkt.org. Registrácia firiem k certifikácii sa začne už v tomto roku, aby sa čo najlepšie zvládol termín certifikácie podľa zákona – 31. január 2010. V prechodnom období do 4. júla 2011 môžu fyzické a právnické osoby získať certifikát osvedčujúci ich spôsobilosť s odborne spôsobilými osobami podľa zákona č. 76/1998 Z. z. V tomto prechodnom období bude treba preškoliť pracovníkov a živnostníkov podľa platného nariadenia a zákona tak, aby sa splnili stanovené minimálne požiadavky na odborné znalosti uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 303/2008.

2. Prevádzkovatelia zariadení s chladiacimi okruhmi, v ktorých sú použité fluorované skleníkové plyny nesú hlavnú zodpovednosť za správnu prevádzku. Na servis a kontroly únikov plynov v závislosti od veľkosti náplne chladiva si však podľa zákona môžu objednávať len certifikované fyzické alebo právnické osoby. Prevádzkovatelia pritom zodpovedajú za pravidelnosť kontrol, veľkosť únikov a za nadlimitné úniky im bude môcť byť uložená pokuta. Zodpovedajú tiež za vedenie záznamníka (prevádzkového denníka) a sú povinní oznamovať údaje príslušnému ministerstvu. Tieto povinnosti si však môžu zmluvne zaistiť certifikovanou fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá zodpovedajúcu evidenciu vedie. Má k tomu k dispozícii program, ktorý zabezpečí nielen kompletné vedenie záznamníka, ale aj požadované formuláre a údaje na oznamovanie podľa zákona. Obe normy sú prepojené a ich spoločným mottom by malo byť:

  • ak chladiaci okruh pracuje správne, uniká menej chladiva a zariadenie sa menej kazí,
  • ak sa chladiaci okruh pravidelne kontroluje, úniky sa včas zistia a systém je energeticky efektívnejší.

3. Výrobcovia zariadení, ako aj príslušné normy STN EN 378 (Chladiace zariadenia a tepelné čerpadlá. Požiadavky na bezpečnosť a ochranu životného prostredia), STN EN 15240 (Vetranie budov – Energetická hospodárnosť budov – Návod na kontrolu klimatizačných systémov), nariadenia o fluorovaných plynoch, predpisy o energetickej efektívnosti budov a ďalšie iné dokumenty vyžadujú v podstate takmer tie isté merania, dostatočne však neriešia otázku, ako ich uchovať a využiť. Údaje treba získavať pri ustálenom stave a je potrebné vedieť ich vyhodnotiť. V nariadení Komisie (ES) č. 1516/2007, ktorým sa ustanovujú štandardné požiadavky na kontrolu úniku pre stacionárne chladiace a klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá obsahujúce určité fluorované skleníkové plyny, sa uvádzajú parametre, ktoré treba merať a porovnávať; niektoré z nich sa uvádzajú aj v norme STN EN 15240.

Podľa Slovenského zväzu chladiacej a klimatizačnej techniky je takéto merania schopný správne vykonávať odborník, ktorý pozná konštrukciu a funkciu chladiaceho okruhu a má vzdelanie v tomto odbore. Podľa zákona č. 17/2007 Z. z. nemusí byť inšpektor z chladiarenskej branže, do svojho hodnotenia by však mal prevziať výsledky meraní vykonávateľa servisu. Aby takýto systém dobre fungoval, bolo vhodné posilniť metodiku merania a spôsob uchovávania údajov u vykonávateľa servisu, ktoré by sa zhodnotili nielen pri zisťovaní únikov, ale aj pri hodnotení energetickej efektívnosti danej výkonovým číslom COP.

Ing. Andrea Preisingerová
Ministerstvo životného prostredia SR
Odbor ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme

1. Zákon č. 286/2009 Z. z. o fluorovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje povinnosti vyplývajúce z uplatňovania nariadenia EP a Rady (ES) č. 842/2006 o určitých fluorovaných skleníkových plynoch a ďalších nariadení Komisie, ktoré sa prijali na jeho vykonávanie. Keďže väčšina fluorovaných skleníkových plynov kontrolovaných podľa Kjótskeho protokolu a nariadenia EP a Rady (ES) č. 842/2006 sa spája s vysokým potenciálom globálneho otepľovania, cieľom nariadenia, ako aj zákona, je obmedziť emisie týchto plynov, predchádzať im, a tým ich znížiť. Z toho vyplýva požadovaná kontrola používania fluorovaných skleníkových plynov, kontrola uvedenia na trh zariadení obsahujúcich tieto plyny, ich zhodnotenie a bezpečné zneškodnenie. V zákone sa upravujú povinnosti právnických, fyzických osôb a  prevádzkovateľov, ktorí nakladajú s fluorovanými skleníkovými plynmi, výrobkami a zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy, zodpovednosť a sankcie. Stanovujú sa v ňom aj podmienky na zamedzenie úniku týchto plynov, ukladá sa povinnosť evidencie a oznamovacia povinnosť, upravujú sa podmienky získania odbornej spôsobilosti na nakladanie s fluorovanými skleníkovými plynmi a podobne.

V súčasnosti najaktuálnejšia je potreba zaviesť systém odbornej prípravy a získavania odbornej spôsobilosti na nakladanie s fluorovanými skleníkovými plynmi. Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle § 9 zákona č. 286/2009 Z. z. určí subjekty, ktoré budú pôsobiť ako hodnotiaci a certifikačný orgán na zabezpečenie odbornej prípravy (teoretickej a praktickej výučby), organizáciu teoretickej a praktickej skúšky, ako aj na vydávanie certifikátov o odbornej spôsobilosti. Snahou je, aby sa v čo najkratšom čase mohla rozbehnúť odborná príprava, skúšky a následná certifikácia zamestnancov a spoločností, ktorí budú vykonávať kontrolu únikov, inštaláciu, údržbu a servis chladiacich a  klimatizačných zariadení, protipožiarnych systémov, zber týchto plynov z rozvodní vysokého napätia a podobne. Sleduje sa tým zabezpečenie kontroly zariadení odborne spôsobilými osobami, a tým bezpečná manipulácia s fluorovanými skleníkovými plynmi z hľadiska ochrany životného prostredia. Odborne spôsobilá osoba zároveň po vykonaní kontroly zariadenia na únik označí zariadenie štítkom vykonanej kontroly, čím sa bude zreteľne a jasne identifikovať, že dané zariadenie sa pravidelne kontroluje na únik a prevádzkovateľ si tak zodpovedne plní povinnosti vyplývajúce pre neho z nariadenia a zákona.

Zákon sa postupne dostáva do povedomia prevádzkovateľov, dôkazom čoho môže byť aj množstvo otázok, ktoré mi prichádzajú e-mailom či telefonicky a týkajú sa jeho rozličných ustanovení a praktických informácií súvisiacich s dodržiavaním jeho ustanovení. Už pri príprave zákona sme pri riešení problémov a potrieb vychádzajúcich z praktických skúseností v oblasti chladiacej a klimatizačnej techniky, tepelných čerpadiel a podobne spolupracovali s odborníkmi (najmä zo SZCHKT), ktorí sprostredkúvali informácie o pripravovanom zákone svojim členom. 

2. a 3. Prevádzkovatelia zariadení a systémov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EP a Rady (ES) č. 842/2006 a zákon č. 286/2009 Z. z., majú niekoľko povinností, ktoré im tieto právne úpravy ukladajú – v prvom rade sú zodpovední za bezpečnú, spoľahlivú a správnu technickú prevádzku zariadení a systémov. Zabezpečujú, aby sa zariadenia pravidelne v stanovených intervaloch kontrolovali na únik plynov certifikovanými fyzickými resp. právnickými osobami, primeranými opatreniami zabraňujú únikom týchto plynov a sú povinní zabezpečiť, aby sa vykonala oprava zariadenia do 30 dní od zistenia úniku. Ďalej sú povinní zabezpečiť dodatočné opatrenia, aby nedochádzalo k nadlimitným únikom plynov, vedú záznamy o množstvách a druhoch používaných fluorovaných skleníkových plynov, pridaných a zhodnotených množstvách, záznamenávajú dôležité informácie týkajúce sa prevádzky, údržby zariadení a výsledkov kontrol, ktoré sa vykonali. Vzniká pre nich aj oznamovacia povinnosť – príslušnému obvodnému úradu životného prostredia oznamujú údaje podľa prílohy č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 314/2009 Z. z.

Zodpovedné plnenie všetkých požiadaviek a povinností nariadenia (ES) č. 842/2006, nariadení Komisie a ustanovení zákona, dôsledný preventívny servis a údržba zariadení a systémov prispejú k zníženiu emisií fluorovaných skleníkových plynov, bezpečnej a spoľahlivej prevádzke zariadení, a tým k vyššej energetickej efektívnosti prevádzky týchto zariadení.

Richard Sebera
ABC KLÍMA, s. r. o.
vedúci servisného odboru   

Ťažko odpovedať konkrétne na jednotlivé otázky, radšej by som uviedol zopár postrehov a názorov z pohľadu nášho servisného oddelenia. V tlači prebehli informácie o prijatí zákona č. 286/2009 Z. z., ktorý začal platiť práve teraz – od 1. septembra tohto roka. Bolo by vhodné tento zákon viac medializovať, aby si aj menší prevádzkovatelia, na ktorých sa vzťahuje, uvedomili svoje povinnosti. Mnohí z nich nepoznajú presné znenie zákona – a aj keď ho zaregistrovali, nemajú jasnú predstavu, čo z neho pre nich vyplýva. Táto skutočnosť sa nám potvrdila pri rozhovoroch s viacerými prevádzkovateľmi chladiacich a klimatizačných zariadení.
Zároveň nie všetci prevádzkovatelia si uvedomujú závažnosť prijatého zákona. Jeho dodržiavanie má veľký vplyv nielen na globálne otepľovanie, ale aj na hospodárnosť pri prevádzkovaní chladiacich zariadení, čo bude mať vplyv aj na ich ekonomiku a úsporu nákladov na energiu. Na druhej strane budú musieť vynaložiť prostriedky na zabezpečenie pravidelných kontrol.

Dôležitý je však fakt, že pravidelnými preventívnymi prehliadkami sa predíde poruchám, čo zvýši spoľahlivosť chladiacich zariadení, ako aj spokojnosť všetkých zúčastnených, ktorí tieto zariadenia využívajú. Časť prevádzkovateľov si uvedomuje tieto vplyvy a prehliadky vykonávajú, takže nemajú problém s dodržiavaním nových nariadení. Sú to najmä spoločnosti so zahraničnou spoluúčasťou, v ktorých sa už tieto zákony uplatňujú. Žiaľ, ako to býva zvykom, reál­ne sa všetci začnú zaujímať o jeho napĺňanie až vstupom kontrolných orgánov a kontrolou jeho dodržiavania.

ABC KLÍMA – ako servisná organizácia – očakáva v tomto smere užšiu spoluprácu s prevádzkovateľmi a aj to, že uplatnenie zákona pomôže pri ochrane životného prostredia, na ktorú sa vydávajú nemalé finančné prostriedky.

(sf)
Foto: archív vydavateľstva a respondentov

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.