Archimera predstavuje architektúru ako umenie

„Členovia tohto združenia sú študenti, čo v očiach mnohých býva posudzované ako synonymum neprofesionálnosti,“ píše Barbora Lučeničová. „Skúsme však túto vlastnosť chápať pozitívne. Každý z týchto študentov prináša na trh kus zo seba, no priznajme si, aj kus zo sveta, v ktorom sa vyprofiloval, i z ateliérov, v ktorých študoval. A tieto ateliéry zvyčajne vedú už skúsení architekti, a nepochybne aj pedagógovia, schopní objaviť a zveľadiť vo svojich zverencoch to najlepšie. Dôkazom toho, že v prípade členov Archimery to nie je inak, nech sú slová Jána Bahnu a Štefana Šlachtu, ktoré vyriekli pri otváraní prvej výstavy tohto združenia a v ktorých prejavili svoju vieru v ich talent.“

Projekt Architektonizér Tomáša Augustína (ateliér: Ing. arch. Benjamín Brádňanský) je spojenie odpovedí nielen na psychické, ale aj fyzické požiadavky obyvateľov. Autor tieto potreby zahŕňa v šiestich parametroch, ktoré aplikoval na obytnú architektúru. Je to akási utopická predstava o geniálnom stroji, softvéri na ideálne riešenia: po zadaní určitých požiadaviek parametrov vytvorí najlepšie možné riešenie.		Projekt NAGAR.sk Michala Sládeka (prof. Neelkanth Chaya/Ahmedabad, India) sleduje sociálnu stránku bývania. Inšpiroval sa indickou súdržnosťou a vytvoril prostredie, ktoré postupne graduje verejný priestor do intímneho. Opätovným zaradením dvora a pavlače do architektonického jazyka umožňuje členenie komunity na menšie jednotky s užšími vzťahmi. Nenúti obyvateľov žiť svorne, dáva im však na to príležitosť, čím výrazne socializuje bytovú architektúru.
Parameter zohráva vedúcu úlohu v projekte knižnice Martina Gsandtnera (ateliér: doc. akad. arch. Imrich Vaško). Knižnicu poňal ako priestor, kde sa knihy najmä čítajú, nielen zhromažďujú. Preto na jej výstavbu aplikoval parameter svetla, pričom zohľadnil „čitateľnosť“ jednotlivých priestorov a temporálnych etáp. Spolu s výskumom absorpcie svetla rozličných stereometrických útvarov potom vytvoril systém, ktorý vzhľadom na konkrétne lokálne podmienky vygeneruje výslednú podobu knižnice – čitárne s maximálnym využitím prirodzených svetelných podmienok.

Študentstvo súčasne umožňuje slobodu prejavu, slobodu, ktorá nie je diktovaná vôľou trhu. Možno aj preto štyria mladí muži presviedčajú, že architektúra je najmä pre jej užívateľov – pre ľudí. Majú svoje ideály, sny a predstavy – ako robiť architektúru čo najlepšie. Nie čo najrýchlejšie, najlacnejšie či najbombastickejšie. Chcú vytvoriť architektúru, v ktorej sa bude dobre žiť, preto potrebujú spätnú väzbu.

Ako hovorí Tomáš Augustín z ateliéru architekta Benjamína Brádňanského, ich ústredným motívom je pomáhať kolegom. Chcú umožniť aj študentským projektom dostať sa do povedomia verejnosti skôr, ako ideály študentov zhasnú pod ťarchou developerských požiadaviek. Preto prvá výstava predstavila povedľa členov aj prvého hosťa – Martina Gsandtnera.

Slovami Barbory Lučeničovej: „Študenti svojou aktivitou rozpúšťajú závoj chiméry, dokazujú, že niektoré sny sa môžu stať skutočnosťou, ak človek nestratí sám seba. Zostáva im dokázať, že architektúra sama osebe dnes nie je len chimérou, ale že je stále najmä v rukách architektov, pre ktorých je poslaním.”



(pet)
Vizualizácie: autori návrhov