Príjemné a dostatočné denné svetlo má pozitívny účinok na ľudské fyzické i psychické zdravie. Rôzne štúdie potvrdzujú blahodarný účinok denného svetla na množstvo dôležitých biologických procesov v ľudskom tele. Súlad našich vnútorných biologických hodín s pravidelným režimom denného svetla nielenže vytvára pocit pohody, ale priamo zlepšuje naše zdravie.
Tepelná izolácia Austrotherm GrEPS Kombi je ideálny materiál na dodatočné zateplenie priestoru povaly.
Požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov sa neustále sprísňujú. Ako tieto požiadavky ovplyvnili a v budúcnosti ovplyvnia hrúbku tepelnej izolácie?
Súčasná výstavba vyžaduje najvyššie štandardy energetickej účinnosti, funkčnosť počas celej životnosti a predovšetkým optimálnu kvalitu vnútorného ovzdušia a tepelný komfort. To možno dosiahnuť maximálnou vzduchotesnosťou a ochranou stavebných konštrukcií proti vlhkosti.
Na stavebnom trhu sú v súčasnosti na obnovu balkónov, lodžií a terás dostupné systémy, ktoré využívajú progresívne materiály. Tie umožňujú minimalizovať celkovú hmotnosť, hrúbku vrstiev a čas realizácie. Tepelnoizolačnú vrstvu tohto systému vytvára tepelnoizolačná doska z extrudovaného polystyrénu s obojstrannou povrchovou úpravou cementovou hmotou, ktorá je odolná proti vode.
Tepelná izolácia strešnej konštrukcie je dôležitým aspektom tepelnej pohody v domácnosti. Práve zle zaizolovaný krov predstavuje miesto, cez ktoré v zimnom období uniká najviac tepla, čo má za následok zvýšenie nákladov a ktorý v lete spôsobuje nepríjemné prehrievanie obytného podkrovia. Správnym výberom tepelnej izolácie môžete týmto problémom predísť.
Izolačné dosky od spoločnosti Kingspan Izolácie majú najvyššiu tepelnú účinnosť na štvorcový meter v porovnaní s tradičnými izolačnými materiálmi, sú trvanlivé, ekologické a jednoducho sa spracúvajú. Na kvalitné zateplenie aj v nízkoenergetickom či pasívnom štandarde postačí aj minimálna hrúbka izolácie Kooltherm K5.
Zateplenie šikmých striech sa najčastejšie realizuje dvoma spôsobmi – zateplením medzi a pod krokvami alebo zateplením nad krokvami. Zateplenie nad krokvami pritom predstavuje spôsob, ako dosiahnuť energeticky úsporný štandard. Rozpätie medzi krokvami sa odporúča rozvrhnúť na 1 000 mm. Na konštrukciu krovu sa kladie debnenie, ktoré tvorí podkladovú vrstvu pod tepelnú izoláciu. Vhodnými materiálmi sú jednostranné hobľované palubovky alebo dosky OSB s minimálnou hrúbkou 20 až 25 mm.
Pri plánovaní tepelnej izolácie šikmej strechy je najdôležitejšie zamerať sa na požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti, nemožno však zabúdať ani na požiarnu odolnosť a akustické vlastnosti. Kvalitná izolácia strechy si vyžaduje správny izolačný materiál a dostatočnú vrstvu tepelnej izolácie. Najčastejšie sa používa minerálna vlna, ktorá vďaka svojej vláknitej štruktúre a flexibilnému tvaru optimálne vyplní priestor v streche.
Vďaka stále sa sprísňujúcim tepelnotechnickým požiadavkám dochádza k navýšeniu hrúbky tepelnej izolácie v obvodových konštrukciách, strechy nevynímajúc. Zväčšenie hrúbky izolácie so sebou prináša množstvo komplikácií. Predovšetkým v prípade šikmých striech. Umiestnením tepelnej izolácie do interiéru dochádza totiž k zmenšeniu obytného priestoru. Spoločným znakom šikmých a plochých striech je nutnosť tepelnú izoláciu dostatočne stabilizovať, a to tak, aby nedošlo k poruche a havárií strechy.
Tepelnotechnické vlastnosti obvodových konštrukcií vo významnej miere ovplyvňujú energetickú náročnosť panelových bytových domov. V súčasnej stavebnej praxi dochádza však často k podceňovaniu dimenzovania tepelnoizolačných systémov.
Nekvalitne izolované potrubné rozvody, prípadne neizolované potrubné rozvody, ktorými prechádzajú teplonosné látky, prispievajú k zvýšenej energetickej náročnosti budov.
Základom vhodného konštrukčného riešenia šikmej strechy obytného podkrovia je optimálne navrhnutá a vhodne zabudovaná tepelná izolácia a jej ochrana. Tieto požiadavky spĺňajú aj minerálnovláknité materiály vďaka svojej tepelnoizolačnej schopnosti, nehorľavosti a akustickej účinnosti.
Tepelné izolácie tvoria neoddeliteľnú súčasť distribučných systémov teplej vody a vykurovania. Veľkou mierou sa podieľajú na celkovej energetickej bilancii pri spotrebe energie na vykurovanie a prípravu teplej vody v objektoch.
V 70. rokoch 20. storočia pri masívnej výstavbe panelových domov vzniklo veľké množstvo plochých vetraných dvojplášťových striech rôznych typov. Tento typ striech sa presadil v takom veľkom množstve preto, lebo bol s ohľadom na vtedajšiu kvalitu stavebných materiálov (predovšetkým tepelných izolácií) v porovnaní s jednoplášťovými strechami menej rizikový. Vzhľadom na vysoký vek hydroizolačných vrstiev sa tieto strechy v súčasnej dobe musia vo veľkom rekonštruovať, a to nielen z hľadiska obnovy ich hydroizolačnej funkcie, ale aj ich dodatočného zateplenia.
