image 94485 25 v1
Galรฉria(7)

Poลพiadavky naย tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov

Partneri sekcie:

Poลพiadavky na tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ a budov sa neustรกle sprรญsลˆujรบ. Ako tieto poลพiadavky ovplyvnili a v budรบcnosti ovplyvnia hrรบbku tepelnej izolรกcie?

tabulka2
vztah
Vztah1
Vztah2
tabulka
tabulka1

Na Slovensku platรญ od augusta 2016 Zmena 1 tepelnotechnickej normy STN 73 0540-2, vย ktorej sa zmierลˆujรบ neprimeranรฉ aย zbytoฤne prรญsne poลพiadavky najmรค na plochรฉ strechy aย mierne sa upravujรบ nรกroky na obvodovรฉ steny, priฤom zohฤพadลˆuje cieฤพ eurรณpskej smernice, ktorรก od roku 2021 poฤรญta sย vรฝstavbou budov sย takmer nulovou spotrebou energie.

Cieฤพom tรฝchto poลพiadaviek je:

  • znรญลพenie spotreby energie vย budovรกch min. oย 20 % do roku 2020,
  • podiel energie zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov โ‰ฅ min. 20 % do roku 2020,
  • vรฝstavba vลกetkรฝch novรฝch budov na รบzemรญ Eรš od 1. 1. 2021 sย takmer nulovou spotrebou energie (Eurรณpska smernica 2010/31/EU).

Spotreba energie

Zย celkovej spotreby energie pripadรก 40ย % na budovy aย zย tejto energie vieme uลกetriลฅ 78ย % vรฝstavbou pasรญvnych aย ultranรญzkoenergetickรฝch budov.

Revidovanรก norma (STN 73 0540-2/Z1 zย 8/2016) sa vzลฅahuje na projektovรบ dokumentรกciu, projektovรฉ aย normalizovanรฉ hodnotenia energetickej nรกroฤnosti budov, kde bolo vydanรฉ stavebnรฉ povolenie po 1. 1. 2016. Zatiaฤพ ฤo sa vย doterajลกej norme hovorilo len oย minimรกlnych aย odporรบฤanรฝch tepelnotechnickรฝch parametroch stavebnรฝch konลกtrukciรญ obnovovanรฝch budov aย novostavieb, aktuรกlne platnรก norma upravuje okrem minimรกlnych aย normalizovanรฝch (poลพadovanรฝch) hodnรดt aj zรกvรคzok eurรณpskej smernice.

Nรกroky na budovy realizovanรฉ od 1. 1. 2016 sรบ vย norme oznaฤenรฉ ako odporรบฤanรฉ aย poลพiadavky na budovy realizovanรฉ po roku 2020 sรบ stanovenรฉ ako cieฤพovรฉ odporรบฤanรฉ. Po 1. januรกri 2016 uย nรกs teda zย hฤพadiska tepelnej ochrany budov platia sprรญsnenรฉ poลพiadavky aย normalizovanรฝmi sรบ hodnoty, ktorรฉ platia pre ultranรญzkoenergetickรฉ budovy. Po roku 2020 hodnoty, ktorรฉ vย sรบฤasnosti platia vย prรญpade budov sย takmer nulovou spotrebou energie.

Projektant je povinnรฝ splnenie minimรกlnych poลพiadaviek na energetickรบ hospodรกrnosลฅ budovy zahrnรบลฅ do projektovej dokumentรกcie na stavebnรฉ povolenie alebo na povolenie zmeny stavby. Splnenie minimรกlnych poลพiadaviek na energetickรบ hospodรกrnosลฅ projektant povinne preukรกลพe projektovรฝm energetickรฝm hodnotenรญm (ฤo je vย zรกsade energetickรฝ certifikรกt projektu).

Preฤo takรฉ dramatickรฉ sprรญsลˆovanie poลพiadaviek?

Poลพiadavky normy treba vnรญmaลฅ vย ลกirลกom kontexte aย vย sรบlade so zรกvรคzkami Slovenska voฤi Eรš. Vย Eurรณpe dnes ลพije 5ย % svetovej populรกcie, priฤom na รบzemรญ Eurรณpy sa spotrebuje 33 % zย celkovej spotreby energie. Dรดvodom vysokej spotreby je vysokรก materiรกlna รบroveลˆ. Znaฤnรก ฤasลฅ energie sa do Eurรณpy dovรกลพa. Aย stรกle vรคฤลกie percento dovozu pochรกdza zย hospodรกrsky nestabilnรฝch regiรณnov. Nejde vลกak len oย ฤistรฝ vzduch aย รบspory platieb za energiu, ale aj oย strategickรฉ, mocenskรฉ aย hospodรกrske otรกzky Eurรณpy.

รšspory vย budovรกch sa systรฉmovo rieลกia vย rรกmci Eรš pribliลพne 10 rokov. Pรกkou na dosahovanie รบspor energie na prevรกdzku budov je platnรก legislatรญva (povoฤพovanie stavieb, kolaudรกcie aย pod.).

Tepelnotechnickรก norma STNย 73 0540-2/Z1 zย 8/2016

Tepelnotechnickรก norma je zรกvรคznรก. Povinnรฉ sรบ hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Uย stanovenรฉ pre obvodovรฉ konลกtrukcie aย hodnoty spotreby tepla.

Norma uvaลพuje oย ลกtyroch obdobiach (do 31. 12. 2012, od 1. 1. 2013, od 1. 1. 2016 aย od 1. 1. 2021). Po formรกlnej strรกnke platรญ, ลพe ak nebudรบ splnenรฉ poลพiadavky normy, nemalo by byลฅ vydanรฉ stavebnรฉ povolenie. Poลพiadavky normy na potrebu tepla na vykurovanie vo vรคฤลกine prรญpadov neviete splniลฅ kvalitne zaizolovanou obvodovou konลกtrukciou budovy (podlaha, stena, strecha, okno). Treba uvaลพovaลฅ oย nรบtenom vetranรญ (vzduchotechnika sย rekuperรกciou, teda so spรคtnรฝm zรญskavanรญm tepla zย odpadnรฉho vzduchu). Norma je teda nastavenรก neadekvรกtne prรญsne. (Ani vย jednom zย porovnateฤพnรฝch ลกtรกtov nie sรบ takรฉ prรญsne poลพiadavky.)

Ekonomickรก efektรญvnosลฅ

Vย zรกvislosti od ceny stavebnรฝch mateยญriรกlov, ceny stavebnรฝch prรกc, odmeny za prรกcu, inflรกcie, oฤakรกvanรฉho cenovรฉho vรฝvoja, cien energie aย pod. sa na rok 2016 pre Slovensko stanovila optimรกlna hodnota U pre obvodovรบ stenu (0,209 W/(m2โ€‰.โ€‰K)) aย plochรบ aย ลกikmรบ strechu (0,177 W/(m2โ€‰.โ€‰K)). Ak uvedenรฉ hodnoty prepoฤรญtame na typickรบ tepelnรบ izolรกciu (biely penovรฝ polystyrรฉn sย tepelnou vodivosลฅou 0,04 W/(mโ€‰.โ€‰K), potom by sa mala obvodovรก stena zatepliลฅ tepelnou izolรกciou sย hrรบbkou 193 mm aย strecha izolรกciou zย polystyrรฉnu sย hrรบbkou 394ย mm. Na zรกklade poslednej zmeny normy sa hodnota U upravila pre plochรฉ strechy zย 0,10 na 0,15 W/(m2โ€‰.โ€‰K). Poย zmene normy sa tak hrรบbka polystyrรฉnu vย streche znรญลพila na 261 mm.

Oย ฤom sa takmer nehovorรญ

Ak hovorรญme oย รบsporรกch energie, vรคฤลกinou myslรญme na hrรบbku tepelnej izolรกcie vย stene ฤi vย streche. Avลกak nielen zateplenie tรฝchto dvoch konลกtrukciรญ mรก vplyv na vรฝslednรฉ mnoลพstvo energie spotrebovanej na vykurovanie.

Tepelnรฉ mosty

ฤŒรญm viac sa skvalitลˆuje tepelnoizolaฤnรก obรกlka budovy, tรฝm negatรญvnejลกรญ vplyv na tepelnรฉ straty majรบ tepelnรฉ mosty. Ten istรฝ tepelnรฝ most pred zateplenรญm mรก menลกรญ negatรญvny รบฤinok ako po zateplenรญ. Vplyv tepelnรฝch mostov je tak zย hฤพadiska รบspor energie zรกsadnรฝ.

Vzduchovรก priepustnosลฅ obรกlky budovy

Za bezvetria nepredstavuje silnรฝ mrรกz zย hฤพadiska teplotechniky vรคฤลกรญ problรฉm. Ak sa vลกak mrรกz skombinuje sย vetrom, situรกcia sa podstatne zhorลกรญ. Preto musรญ maลฅ รบspornรก budova obmedzenรบ vzduchovรบ priepustnosลฅ obvodovej konลกtrukcie. (Vย obvodovej konลกtrukcii budovy sa nesmรบ nachรกdzaลฅ medzery, diery aย pod.)

Sรบvislosti aย komplexnosลฅ

Najlepลกรญm aย najlacnejลกรญm rieลกenรญm bรฝva prevencia, teda vย prรญpade stavebnรญctva dรดkladnรก prรญprava aย dobrรฝ projekt. Vย celoลพivotnom cykle stavby tvorรญ cena projektu zย celkovรฝch nรกkladov 1ย %, cena za vรฝstavbu 19ย %, zvyลกok, teda 80ย % nรกkladov, pripadรก na prevรกdzku budovy vrรกtane jej recyklรกcie. Priฤom prรกve od projektu zรกvisรญ, ako bude budova (dobre ฤi nedobre, lacno ฤi draho) slรบลพiลฅ.

Dnes sa zatepฤพujรบ fasรกdy zateplenรฉ pred desiatimi rokmi, keฤ sa na hrรบbke tepelnej izolรกcie ลกetrilo. Nepouลพila sa tepelnรก izolรกcia sย potrebnou hrรบbkou napr. 180 mm, ale len sย hrรบbkou 60ย mm. Pritom fasรกdny polystyrรฉn, ktorรฝ mรก pribliลพne 80 % vplyv na tepelnoizolaฤnรฉ vlastnosti budovy, tvorรญ pribliลพne len 10 aลพ 15 % zย celkovรฝch investiฤnรฝch nรกkladov na zateplenie fasรกdy. Stavebnรญk si ฤasto neuvedomuje, ลพe investiฤnรก nรกroฤnosลฅ dodatoฤnรฝch oprรกv bude nakoniec podstatne vyลกลกia ako poฤiatoฤnรก investรญcia. Je preto nevyhnutnรฉ hneฤ na zaฤiatku pouลพiลฅ dostatoฤnรบ hrรบbku tepelnej izolรกcie.

Tepelnรฝ odpor

Tepelnรฝ odpor je veliฤina, ktorรก pomerne dlhรฝ ฤas charakterizovala poลพadovanรบ tepelnรบ ochranu stavebnรฝch konลกtrukciรญ stien, striech aย podlรกh. Vย nedรกvnej minulosti sa hlavnรฝm ukazovateฤพom stala pre obvodovรฉ ochladzovanรฉ konลกtrukcie U hodnota (sรบฤiniteฤพ prechodu tepla). Avลกak tepelnรฝ odpor R je natoฤพko zauลพรญvanรก veliฤina, ลพe sa stรกle pouลพรญva. Tรกto hodnota sa vย naลกich aj zahraniฤnรฝch technickรฝch predpisoch posudzuje ako kritรฉrium hodnotenia tepelnoizolaฤnej vlastnosti konลกtrukcie. Kvantitatรญvna hodnota (veฤพkosลฅ) tejto veliฤiny sa predpisuje vย technickej norme. Oznaฤuje sa termรญnom normalizovanรก hodnota tepelnรฉho odporu so symbolom RN. Poลพadovanรฉ hodnoty tepelnรฝch odporov vย technickรฝch ลกpecifikรกciรกch majรบ rozliฤnรฝ vรฝznam aย pouลพitie pri navrhovanรญ aย dimenzovanรญ stavebnรฝch konลกtrukciรญ.

STN 73 0540-2: 2012 pouลพรญva tieto รบrovne poลพadovanรฝch hodnรดt tepelnรฝch odporov (podฤพa tabuฤพky):

  • Rmin โ€“ minimรกlna hodnota,
  • RN โ€“ normalizovanรก (poลพadovanรก) hodnota.

Novรฉ budovy musia spฤบลˆaลฅ normalizovanรฉ hodnoty tepelnรฝch odporov RN. Normalizovanรฉ poลพiadavky musia splniลฅ aj vรฝznamne obnovovanรฉ budovy. Ak to nie je funkฤne, technicky aย ekonomicky uskutoฤniteฤพnรฉ, musia spฤบลˆaลฅ vลกetky stavebnรฉ konลกtrukcie aspoลˆ minimรกlne poลพiadavky na energeticky รบspornรฉ budovy, teda hodnotu Rmin.

Pri vรฝstavbe po roku 2015 aย 2020 sa pouลพรญvajรบ tieto รบrovne poลพadovanรฝch tepelnรฝch odporov:

  • Rr1 โ€“ odporรบฤanรก hodnota po 1. 1. 2016,
  • Rr2 โ€“ cieฤพovรก odporรบฤanรก hodnota po 1. 1. 2021.

Pri novรฝch budovรกch postavenรฝch po roku 2016 platia odporรบฤanรฉ hodnoty Rr1 (pre ultranรญzkoenergetickรฉ budovy) ako normalizovanรฉ (poลพadovanรฉ) hodnoty. Po roku 2020 budรบ platiลฅ cieฤพovรฉ odporรบฤanรฉ hodnoty Rr2 (pre budovy sย takmer nulovou spotrebou energie) ako normalizovanรฉ (poลพadovanรฉ) hodnoty.

Hodnoty tepelnรฝch odporov konลกtrukciรญ sa pouลพรญvajรบ na deklarovanie vlastnostรญ stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย vรฝrobkov. Majรบ sa vypoฤรญtaลฅ na tri desatinnรฉ miesta podฤพa STN EN ISO 6946.
Stavebnรก konลกtrukcia vyhovuje zย hฤพadiska tepelnรฉho odporu, ak je vypoฤรญtanรก hodnota tepelnรฉho odporu vรคฤลกia, nanajvรฝลก sa rovnรก poลพadovanej hodnote RN (R โ‰ฅ RN). Keฤ platรญ nerovnosลฅ Rย <ย RN, konลกtrukcia nevyhovuje zย hฤพadiska tepelnรฉho odporu.

Pri vรฝpoฤte tepelnรฉho odporu niektorรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ platia tieto pravidlรก:

  • tepelnรฝ odpor podlรกh na prรญrodnom terรฉne sa stanovรญ zย vrstiev uloลพenรฝch nad hydroizolรกciou proti zemnej vlhkosti;
  • tepelnรฝ odpor konลกtrukcie sย odvetranou vzduchovou vrstvou (napr. odvetranรฝ obvodovรฝ plรกลกลฅ, dvojplรกลกลฅovรก streลกnรก konลกtrukcia) sa stanovรญ zย vrstiev nachรกdzajรบcich sa medzi vnรบtornรฝm povrchom aย odvetranou vzduchovou vrstvou;
  • pri vnรบtornรฝch zvislรฝch aย vodorovnรฝch konลกtrukciรกch oddeฤพujรบcich miestnosti rรดznych bytov aย bytov sย nebytovรฝmi priestormi sย rozdielnym reลพimom vykurovania aย regulรกcie sa uvaลพuje minimรกlny rozdiel teploty vnรบtornรฉho vzduchu 15 K. Teda deliace vodorovnรฉ aย zvislรฉ konลกtrukcie bytov sย rozliฤnรฝm vykurovacรญm reลพimom sa musia navrhnรบลฅ na predpokladanรฝ rozdiel teploty vzduchu do 15 K;
  • pri zelenรฝch plochรฝch strechรกch (sย vegetaฤnou vrstvou) sa tepelnรฝ odpor vypoฤรญta od vnรบtornรฉho povrchu po vrstvu hydroizolรกcie. Vegetaฤnรก vrstva sa zanedbรกva zย hฤพadiska tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ.

Tepelnรฝ odpor konลกtrukcie

Tepelnรฝ odpor jednovrstvovej konลกtrukcie je tรฝm vรคฤลกรญ, ฤรญm vรคฤลกia je hrรบbka konลกtrukcie (vrstvy) aย ฤรญm niลพลกรญ je sรบฤiniteฤพ tepelnej vodivosti konลกtrukcie (vrstvy).

Ak sa vyลพaduje urฤitรก hodnota tepelnรฉho odporu konลกtrukcie, jej hrรบbka bude tรฝm vรคฤลกia, ฤรญm vyลกลกia je hodnota sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti d = R . ฮป.

Tepelnรฝ odpor viacvrstvovรฝch konลกtrukciรญ sa stanovรญ za predpokladu, ลพe vrstvy rรดznych lรกtok dokonale priliehajรบ aย sรบ kolmรฉ na smer tepelnรฉho toku. Zauลพรญvalo sa oznaฤovanie vrstiev konลกtrukcie vย smere tepelnรฉho toku vย zimnom obdobรญ, teda zvnรบtra smerom von. Takto sa oznaฤovali vrstvy vย bรฝvalรฝch ฤŒSN aย STN. Vย eurรณpskych normรกch sa pripรบลกลฅa aj ฤรญslovanie zvonka dovnรบtra. Preto sa odporรบฤa vย tepelnotechnickom vรฝpoฤte vลพdy jasne oznaฤiลฅ spรดsob indexovania vrstiev.

Tepelnรฝ odpor viacvrstvovej konลกtrukcie sa urฤรญ sรบฤtom tepelnรฝch odporov jednotlivรฝch vrstiev:

Tepelnรฝ odpor viacvrstvovej konลกtrukcie sa urฤรญ sรบฤtom tepelnรฝch odporov jednotlivรฝch vrstiev

ฤŒo sa dรก napรญsaลฅ aj takto:

Tepelnรฝ odpor viacvrstvovej konลกtrukcie sa urฤรญ sรบฤtom tepelnรฝch odporov jednotlivรฝch vrstiev

kde dj je hrรบbka jednotlivรฝch vrstiev (m),
ย  ย  ย  ฮปj โ€“ sรบฤiniteฤพ tepelnej vodivosti lรกtok vrstiev vo W/(mโ€‰.โ€‰K).

Zavรกdza sa termรญn ploลกnรก tepelnรก vodivosลฅ so symbolom ฮ›, niekedy alternatรญvne aj ploลกnรก tepelnรก priepustnosลฅ (vrstvy, konลกtrukcie). Mรก fyzikรกlny rozmer vo W/(m2โ€‰.โ€‰K). Predstavuje hodnotu vรฝrazu:

Ploลกnรก tepelnรก vodivosลฅ

Zย uvedenรฉho vyplรฝva, ลพe tepelnรฝ odpor viacvrstvovej konลกtrukcie sa urฤรญ zo sรบฤtu tepelnรฝch odporov vrstiev aย nezรกvisรญ od toho, ako sรบ vrstvy jednotlivรฝch lรกtok za sebou uloลพenรฉ, pretoลพe ich vรฝslednรฝ odpor je vลพdy rovnakรฝ. Kaลพdรก konลกtrukcia vลกak mรก okrem tepelnej izolรกcie spฤบลˆaลฅ aj inรฉ poลพiadavky (mรก akumulovaลฅ teplo, nemรก vย nej kondenzovaลฅ vodnรก para aย pod.), ktorรฉ uลพ zรกvisia od poradia vrstiev vย konลกtrukcii.

 

Tab. 1 Prehฤพad hodnรดt tepelnรฝch odporov

Tab. 1 Prehฤพad hodnรดt tepelnรฝch odporov

Sรบฤiniteฤพ tepelnej vodivosti ฮป predstavuje dรดleลพitรฉ kritรฉrium porovnรกvania kvality tepelnรฝch izolรกciรญ. Udรกva, ako jednotlivรฉ materiรกly vedรบ teplo. ฤŒรญm je jeho hodnota niลพลกia, tรฝm je kvalita tepelnej izolรกcie vyลกลกia aย teplo cez materiรกl unikรก pomalลกie.

Nesprรกvna hrรบbka tepelnej izolรกcie

ล tandardom vย prรญpade zateplenia obvodovรฝch stien sa vย naลกich podmienkach stala izolรกcia sย hrรบbkou 80 aลพ 100ย mm aย pri podkrovรญ izolรกcia sย hrรบbkou 200 aลพ 250 mm. Tieto hrรบbky sรบ vลกak zย hฤพadiska novej normy nedostatoฤnรฉ. Sprรญsnenie poลพiadaviek na izolaฤnรฉ vlastnosti budov prinรกลกa na jednej strane znรญลพenie energetickej nรกroฤnosti stavieb aย tepelnรฝch strรกt (ฤรญm niลพลกie tepelnรฉ straty totiลพ budova mรก, tรฝm vรคฤลกia je jeho energetickรก รบspornosลฅ aย niลพลกie nรกklady na prevรกdzku) aย na druhej strane lepลกรญ komfort ลพivota. Nedostatoฤnรก hrรบbka tepelnej izolรกcie totiลพ nie je problรฉmom iba vย zime, keฤ sa dรก redukovaลฅ dodatoฤnรฝm vykurovanรญm priestoru, ale predovลกetkรฝm vย letnรฝch mesiacoch, poฤas ktorรฝch sa podkrovnรฉ priestory sย izolรกciou hrubou 200 aลพ 250 mm vรฝrazne prehrievajรบ. Hrubลกia tepelnรก izolรกcia sa teda postarรก nielen oย niลพลกie nรกklady, ale predovลกetkรฝm oย prรญjemnรบ aย celoroฤne stรกlu klรญmu.

Tab. 2 Energetickรฉ kritรฉriรก pre rรดzne energetickรฉ รบrovne vรฝstavby

Tab. 2 Energetickรฉ kritรฉriรก pre rรดzne energetickรฉ รบrovne vรฝstavby

Od 8/2016 vย STN 73 0540-2/Z1 platรญ:
โ€“ plochรก strecha โ€“ Uย โ‰ค 0,15 W/(m2โ€‰.โ€‰K), ฤo je R = 6,5 (m2โ€‰.โ€‰K)/W
โ€“ obvodovรก stena โ€“ Uย โ‰ค 0,22 W/(m2โ€‰.โ€‰K)

Vysvetlivky: Nรญzkoenergetickรก budova: budova, ktorej potreba tepla na vykurovanie je aspoลˆ oย 50 % menลกia, ako mรก beลพnรก budova existujรบceho fondu budov (postavenรก po 1983).
Ultranรญzkoenergetickรก budova: budova navrhnutรก tak, aby maximรกlna potreba tepla na vykurovanie ovplyvnenรก tepelnotechnickรฝmi vlastnosลฅami stavebnรฝch konลกtrukciรญ nebola vyลกลกia ako 50ย % potreby tepla na vykurovanie urฤenej pre nรญzkoenergetickรฉ budovy.

 

Tab. 3 Prรญklad pouลพitia tepelnรฝch izolรกciรญ Isover

Tab. 3 Prรญklad pouลพitia tepelnรฝch izolรกciรญ Isover

Norma vย praxi

Najprรญsnejลกie kritรฉriรก vย rรกmci novรฝch poลพiadaviek sa viaลพu na plochรฉ aย ลกikmรฉ strechy so sklonom โ‰คย 45ยฐ. Prรกve strecha je totiลพ povaลพovanรก za najkritickejลกiu konลกtrukciu domu, cez ktorรบ spolu sย obvodovรฝmi stenami unikรก 60 aลพ 70ย % tepla. Hodnota tepelnรฉho odporu R sa vย prรญpade tรฝchto typov striech zvyลกuje zย 4,9 (m2โ€‰.โ€‰K)/W na 6,5 (m2โ€‰.โ€‰K)/W. Ak si aktuรกlne staviate dom, mali by ste preto pri jeho navrhovanรญ poฤรญtaลฅ uลพ sย odporรบฤanรฝmi hodnotami. Rodinnรฝ dom nie je krรกtkodobรก investรญcia, aย preto je vhodnรฉ investovaลฅ uลพ teraz, ako sa neskรดr pรบลกลฅaลฅ do ฤalลกej rekonลกtrukcie, ฤรญm sa navรฝลกia nรกklady. Pri zatepฤพovanรญ sa vย takomto prรญpade menรญ iba hrรบbka izolรกcie, ktorรก prinรกลกa vyลกลกie nรกklady. Ostatnรฉ komponenty zostรกvajรบ nezmenenรฉ.

TEXT: spracovanรฉ v spoluprรกci s firmou Stavmat Stavebniny, s. r. o.
Ilustraฤnรฉ foto:ย Isover

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Stavebnรฉ materiรกly 2/2017.