Kľúčový dokument, ako je územný plán, by si mesto malo pripravovať samo, hovorí hlavný architekt Košíc s koreňmi v Českej republike. S kolegami z Útvaru hl. architekta mesta Košice (ÚHA) sú v záverečnej etape prác. Metropola slovenského východu bude mať po takmer 50 rokoch moderný, užívateľsky komfortný digitálny plán územného rozvoja.
So psychológiou architektúry sa prvýkrát stretol už počas štúdia, keď pomáhal spolužiačke zistiť, ako motivovať ľudí, aby chodili viac po schodoch. Dnes na základe vedeckých poznatkov pomáha tvoriť priestory, v ktorých sa ľudia cítia spokojne a v bezpečí.
Je rodák z talianskeho Turína, ktorého baví podnikať v nehnuteľnostiach. Aktuálne sa zaoberá na Slovensku ešte nie je veľmi rozšíreným typom bývania: co-livingom.
Trenčín sa dostal do povedomia Európy svojimi dejinami aj vychyteným letným festivalom Pohoda. V roku 2026 bude mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Čo sa v meste zmení, sme sa spýtali hlavného architekta Martina Beďatša.
Zaujíma ho všetko, čo sa vzťahuje k vizuálnej kultúre. Ako sám hovorí, je tým, ktorého nezaujíma architektúra alebo architekt, ale ktorého zaujíma vizuálna kultúra a umenie, ktorých dôsledkom je architektúra.
Okrem urbanizmu miluje zbieranie starožitností. Vie presne, komu odovzdá svoju zaujímavú zbierku. Podľa neho FAD STU ponúka najväčšiu a najkvalitnejšiu ponuku urbanistických disciplín spomedzi všetkých architektonických škôl u nás a porovnateľne so zahraničím.
Ako hovorí samotné manifesto TU-BA, Tu v Bratislave je priestor pre všetkých, ktorí spoznávajú, kritizujú, mesto, chcú sa o ňom, o jeho budúcnosti rozprávať a tvoriť ju. Odborne a verejne, spoločne a otvorene. Obyvatelia, architekti, verejná správa, developeri či návštevníci sú vítaní. Metropolitný inštitút Bratislavy vytvára miesto pre nás všetkých. O vzniku otvorenej platformy, miesta pre všetkých, sme sa rozprávali s riaditeľkou MIB-u Petrou Marko.
Patríme medzi tie krajiny Európskej únie, ktoré nemajú vlastnú architektonickú politiku. Úrad pre územné, plánovanie a výstavbu SR s odborníkmi pripravuje tento dôležitý dokument, ktorý poskytne odporúčania a usmernenia štátnej správe a samospráve aj pri financovaní obnovy budov.
Jej energia a smiech sú nákazlivé. Dokonca aj razantnosť a prísnosť, s akou pristupuje nielen k sebe, ale i svojej práci. Keď vstúpi do miestnosti, okamžite ju celú vlastní.
Je jedným z tých architektov, ktorí ovplyvnili tvorbu mnohých naprieč generáciami. Pritom ostáva stále tým istým pokorným rebelom s cigaretkou v ruke.
Pôvodne začínal ako produktový dizajnér, dnes sa venuje navrhovaniu a realizácii ekologicky pasívnych domov. Budúcnosťou stavebníctva je podľa neho slama a prírodné materiály v duchu konceptu „cradle to cradle“.
Povedali by ste o ňom, že je introvert? Nie? Tak je. Pomerne veľký. Jeho svojský humor a zmysel pre detail sa nedá nemilovať.
O vývoji stavebnej reformy, postavení projektanta v konaní aj o čiernych stavbách sme v podcaste NA BETÓN hovorili s právničkou Slavomírou Salajovou, legislatívnou konzultantkou Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Dozviete sa tiež, aký úrad je odvolací, ak prvostupňový stavebný úrad je nečinný.
Štandardne môžeme prefinancovať 50 % z nákladov projektu, ale ak ide o zelené investície a projekty, tak dokážeme ísť do výšky 75 %, hovorí vedúca zastúpenia Európskej investičnej banky na Slovensku.
Architekti Matúš Gondek a Branislav Hantabal sú z bratislavského ateliéru playarchitects. Majú dlhoročné skúsenosti s verejnými stavbami a verejnými priestormi, spolupracujú so samosprávami. Svoj ateliér nevytvorili tak, že sú nastavení na najnižšie ceny. Rozprávali sme sa s nimi o podfinancovaní samospráv, prestavbe školských budov, dôležitosti prípravy projektu či architektonických súťažiach.
