Rodinný dom v Lamači ukazuje potenciál malej parcely. Limity pozemku využíva vo svoj prospech
Na úzkej a svahovitej parcele v stabilizovanej zástavbe vznikol kompaktný rodinný dom, ktorý premieňa limity pozemku na hlavné princípy návrhu. Architekti z Eckhardt.studio využili prácu s polpodlažiami, premyslenú orientáciu otvorov a flexibilnú dispozíciu, vďaka čomu na malej zastavanej ploche vytvorili priestorovo bohaté bývanie.
![]() |
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Na Rajtákovej ulici v stabilizovanej štruktúre starého Lamača vznikol rodinný dom, ktorý reaguje na úzky pozemok, výrazný svah aj bezprostrednú blízkosť susednej zástavby. Jeho celková úžitková plocha dosahuje 115 m². Samotný pozemok, na ktorom stojí, má výmeru iba 150 m².
Súbor obmedzení súvisiacich s parcelou sa stal hlavným východiskom samotného návrhu. „Úzky pozemok sa v architektonickom riešení domu prejavil predovšetkým v orientácii a umiestnení okenných otvorov. Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť susedných domov sme hlavné presklené plochy orientovali do ulice a do vlastného dvora, čím sme zabezpečili dostatok prirodzeného svetla a zároveň zachovali súkromie obyvateľov,“ uvádzajú architekti z Eckhardt.studio.
Na strane s väčším odstupom od susedného objektu sa nachádza vstup do domu, pričom najvyššie podlažie dopĺňa okno kúpeľne. Opačná fasáda je riešená striedmejšie – jej jediným otvorom je horizontálne pásové okno s parapetom vo výške 1,8 metra. Keďže smeruje do záhrady susedného domu, jeho zvýšená poloha zabezpečuje prísun denného svetla do interiéru a zároveň obmedzuje priame pohľady, čím chráni súkromie obyvateľov oboch nehnuteľností.
Raumplan ako základ dispozície
Ďalším faktorom, ktorý do veľkej miery ovplyvnil najmä dispozičné riešenie objektu, sa stala práca s priestorom v reze. Dispozícia domu je založená na princípe raumplanu. Ten vychádza z nekonvenčného vertikálneho delenia. Jednotlivé obytné priestory domu nie sú zoradené do klasických podlaží, ale výškovo sa posúvajú o polpodlažia podľa svojej funkcie, orientácie a vzťahu k terénu.
„V našom prípade bol princíp raumplanu predovšetkým odpoveďou na charakter svahovitého pozemku. Posúvaním jednotlivých podlaží o polovicu výšky sme dokázali prirodzene reagovať na terén a minimalizovať potrebu rozsiahlych výkopových prác. Keďže ide o pomerne malý dom, toto výškové členenie sa neodohráva na úrovni väčších obytných zón či skupín miestností, ale priamo na úrovni jednotlivých miestností,“ približujú architekti.
Jeden dom, päť úrovní
Vďaka uplatneniu princípu raumplanu vznikla podľa autorov návrhu v dome zaujímavá priestorová hierarchia, ktorej základom je úplná demokracia vo využívaní jednotlivých zón.
„Žiadna miestnosť nie je svojou polohou ani funkciou nadradená ostatným. Je len na obyvateľoch, či sa rozhodnú mať obývaciu izbu orientovanú do ulice, kuchyňu do záhrady alebo jednotlivé funkcie usporiadajú úplne inak. Dom tak ponúka vysokú mieru adaptability, pretože prakticky každá obytná miestnosť môže v priebehu času zmeniť svoju funkciu,“ dodávajú.
Túto flexibilitu podporuje aj centrálne umiestnené schodisko a hlavné inštalačné rozvody, ktoré umožňujú obsluhovať jednotlivé miestnosti bez toho, aby vopred striktne určovali spôsob ich využitia. „Raumplan sa tak pre nás nestal iba nástrojom na prispôsobenie domu terénu, ale aj spôsobom, ako vytvoriť priestorovo rozmanité a zároveň dlhodobo adaptabilné bývanie,“ vyzdvihujú architekti.

Najnižšia úroveň domu okrem vstupu do objektu a komunikačného jadra prináša aj jednu zo spální, samostatnú toaletu a technickú miestnosť. O úroveň vyššie sa nachádza obývacia izba s priľahlou terasou. Na ňu nadväzuje jedna z kúpeľní a kuchyňa. Najvyššiu úroveň interiéru tvorí posledná zo spální, ku ktorej zároveň prislúcha ďalšia kúpeľňa. Poslednú úroveň tvorí rozsiahla strešná terasa.
Kontinuálny priestor
Za jeden z hlavných prínosov netradičného vertikálneho riešenia priestoru autori projektu považujú to, že krátke vertikálne presuny medzi jednotlivými úrovňami vytvárajú kontinuálny priestor, v ktorom sa hranice medzi podlažiami postupne strácajú. Na malej zastavanej ploche tak vzniká priestorovo bohatší dom, než by umožňovala konvenčná podlažná schéma.
„Práca s polpodlažiami zároveň umožnila reagovať na dve rozdielne orientácie parcely. Miestnosti sa podľa svojej funkcie obracajú buď smerom do ulice, alebo do intímnejšej záhrady. Výškové rozdiely, priehľady a meniace sa vzťahy k exteriéru rozširujú jeho vnútorný priestor za fyzické hranice jednotlivých miestností,“ prizvukujú architekti.

Bohatá dispozícia, kompaktná hmota
Kompaktná hmota smerom do ulice nadväzuje mierkou na okolitú zástavbu, architektonickým výrazom sa však nesnaží historické prostredie napodobňovať. Biela, takmer abstraktná fasáda je členená iba okennými otvormi a vloženým kovovým prvkom, ktorý združuje tienenie, zábradlie a vegetáciu.
Tlmený zelenosivý odtieň kovových konštrukcií sa opakuje na rámoch otvorov, exteriérových žalúziách aj technických prvkoch a vytvára jednotnú vrstvu vloženú do jednoduchej bielej hmoty domu.
Terasy, ochladzovacie jazierko aj okrasná záhrada
Vzhľadom na veľkosť a svahovitý charakter pozemku boli exteriérové priestory domu riešené veľmi kompaktne. Zo strany ulice sa nachádzajú dve parkovacie miesta, na ktoré nadväzuje prístupový chodník vedúci k vstupu do domu a ďalej schodiskom na drevenú terasu. Súčasťou samotného domu sú dve pobytové terasy.

„Pozemok je v zadnej časti ukončený strmým svahom, ktorý sme stabilizovali a dotvarovali pomocou kameňov získaných priamo pri výkopových prácach na pozemku. Nad vzniknutým kamenným oporným múrom sa nachádza menšia okrasná záhrada, ktorá dotvára výhľad z obytných miestností orientovaných do dvora. Pod úrovňou drevenej terasy je umiestnené ochladzovacie jazierko, ktoré okrem estetickej funkcie prispieva k pasívnemu ochladzovaniu bezprostredného okolia a vytvára príjemnejšiu mikroklímu na terase počas letných mesiacov,“ dodávajú architekti.
„Dom na Rajtákovej ulici je predovšetkým pokusom o odpoveď na otázku, koľko priestoru skutočne potrebuje samostatne stojaci rodinný dom a akým spôsobom ho možno vložiť do už existujúceho mesta. Projekt ukazuje zahusťovanie existujúcej zástavby ako možnú alternatívu k pokračujúcej suburbanizácii,“ ukončujú opis projektu jeho autori.
Rodinný dom v Lamači, Bratislava
Architekti: Eckhardt.studio – Martin Eckhardt
Spolupráca: Šimon Vacek, Marek Lüley, Júlia Kackulíková
Úžitková plocha: 115 m²
Realizácia: 2025












