Vila na Donovaloch ukazuje, ako stavať v horskom prostredí. Obytnú časť ukrýva pod zelenou strechou

Architektúra, ktorá sa nesnaží dominovať okoliu, ale prirodzene s ním splynúť. Práve na tomto princípe vznikla Vila Mila na Donovaloch, za ktorej návrhom stojí Y100 ateliér.

Na Donovaloch, v lokalite Pod Magurou, vznikla Vila Mila, ktorá svojou architektúrou výrazne vybočuje z tradičnej horskej zástavby. Namiesto dominantnej stavby sa autorka návrhu Jana Štofan Styková z Y100 ateliéru rozhodla pre koncept, v ktorom hlavná obytná časť ustupuje do svahovitého terénu. Výsledkom je dom, ktorý sa z jednej strany javí ako nenápadná drevená stodola, zatiaľ čo z druhej ponúka otvorené obytné priestory s výhľadmi na okolitú prírodu. 

Pozemok s rozlohou 1 069 m² sa nachádza v horskom prostredí, ktoré ponúka výhľady na lúky, lesy a štíty Veľkej a Malej Chochule. Z hornej strany ho lemuje lesná cesta, ktorá zároveň zabezpečuje prístup k nehnuteľnosti. Práve konfigurácia terénu a orientácia výhľadov sa stali rozhodujúcimi faktormi pri návrhu rodinného domu. 

vila-mila-donovaly-rodinny-dom
vila-mila-donovaly-rodinny-dom
vila-mila-donovaly-rodinny-dom
vila-mila-donovaly-rodinny-dom
vila-mila-donovaly-rodinny-dom
vila-mila-donovaly-rodinny-dom
vila-mila-donovaly-rodinny-dom
vila-mila-donovaly-rodinny-dom

Keď je architekt investorom

Autorka projektu pritom nevystupovala iba v úlohe architektky, ale zároveň aj investorky. Vďaka tomu sa základná koncepcia stavby formovala bez potreby hľadania kompromisov medzi predstavami investora a architektonickým riešením.

„Predstava sa v tomto prípade formovala najmä ako náš vnútorný dialóg, keďže sme okrem role architekta prebrali aj rolu investora. Od začiatku tak tento dom definovali dve hlavné myšlienky – jeho „neviditeľnosť“ voči okoliu a potreba priameho, nerušeného kontaktu s prírodným prostredím,“ vysvetľuje Jana Štofan Styková. 

vila-mila-donovaly-rodinny-dom
Konfigurácia terénu a orientácia výhľadov sa stali rozhodujúcimi faktormi pri návrhu rodinného domu.  | Zdroj: Pavol Štofan

Dve hmoty s odlišným charakterom 

Architektonický koncept Vily Mila je založený na dvojici objemov, ktoré sa odlišujú svojou podobou, funkciou aj vzťahom k okolitému terénu. Hlavnú obytnú časť tvorí horizontálna hmota čiastočne ukrytá vo svahu. Nad ňou sa nachádza drevený objekt so sedlovou strechou, ktorého tvar odkazuje na tradičné hospodárske stavby. 

Z pohľadu od príjazdovej cesty je preto stavba pomerne nenápadná. Na otázku, ako architekti hľadali rovnováhu medzi snahou dom vizuálne potlačiť a potrebou vytvoriť dostatočne otvorený, presvetlený obytný priestor, odpovedajú jednoducho.

„Túto dilemu sme vlastne vôbec nemuseli riešiť. Konfigurácia a svahovitosť pozemku v časti Pod Magurou nám umožnili obytný objem prirodzene integrovať do terénu, vďaka čomu ostáva dom z pohľadu od cesty vizuálne potlačený a navonok sa prejavuje len hmotou stodoly. Smerom k lúke, lesu a štítom Veľkej a Malej Chochule sa však objekt naplno otvára a interiér získava veľkorysé presvetlenie aj bez toho, aby narúšal svoje okolie,“  hovoria. 

Obytnú horizontálu prestrešuje plochá zelená strecha, ktorá podporuje jej vizuálne začlenenie do svahovitého pozemku. Nad ňou vystupuje jednoduchý objem stodoly s fasádou z vertikálne orientovaných drevených dosiek. Táto časť domu slúži ako garáž a sklad, pričom v budúcnosti by ju mala doplniť aj takzvaná „zašívareň“ s výhľadom na okolitú krajinu. 

vila-mila-donovaly-rodinny-dom
Architektonický koncept Vily Mila je založený na dvojici objemov, ktoré sa odlišujú svojou podobou, funkciou aj vzťahom k okolitému terénu. | Zdroj: Igor Čekan

Náročné zakladanie stavby vo svahu 

Osadenie obytnej časti do svahu predstavovalo výzvu najmä z konštrukčného hľadiska. Nosný systém tvorí kombinácia železobetónových stien a stropnej dosky, pričom celá obytná časť je založená na základovej doske. Nad rozsiahlym presklením sa nachádza obrátený prievlak, ktorého zaťaženie prenášajú nosné steny a oceľové stĺpy. 

„Najkritickejšia bola statika a zabezpečenie stavebnej jamy, keďže celá obytná časť je založená na základovej doske vo svahu. Ešte pred projektovaním sme si dali urobiť dôkladný inžinierskogeologický prieskum. Presne sme poznali skladbu podložia, takže sme železobetónové steny a základy navrhli priamo na mieru daným podmienkam. Vďaka tomu prebehli zemné práce aj samotná realizácia spodnej stavby bez komplikácií,“ opisuje Jana Štofan Styková. 

vila-mila-donovaly-rodinny-dom
Centrálna časť domu je naopak vyhradená spoločnému dennému priestoru. | Zdroj: Jana Štofan Styková

Železobetónová stropná doska zároveň presahuje pôdorys obytných miestností a vytvára zastrešenie priľahlej terasy. Odlišný konštrukčný princíp bol zvolený pre hornú časť domu, ktorú tvorí drevený rámový systém založený na debniacich tvárniciach. Jeho súčasťou je aj vertikálny drevený obklad, ktorý určuje výsledný vzhľad stodoly. 

Dispozícia s dôrazom na spoločný priestor 

Vila Mila má zastavanú plochu 197 m² a úžitkovú plochu 157 m². Z garáže umiestnenej v hornej časti pozemku vedie k hlavnému vstupu schodisko, ktoré sprevádzajú kaskádovito usporiadané záhony. Prístupová trasa tak prirodzene prekonáva výškový rozdiel medzi oboma časťami domu. 

Za vstupnými dverami sa nachádza predsieň, z ktorej sú prístupné detská izba, kúpeľňa a kuchyňa s jedálňou. Dispozičné usporiadanie vychádza z jednoduchého princípu, pri ktorom sa nočné zóny nachádzajú po stranách horizontálnej hmoty. Centrálna časť domu je naopak vyhradená spoločnému dennému priestoru, ktorý prepája kuchyňu, jedáleň a obývaciu izbu. 

Kuchynská linka využíva dlhú plnú stenu dennej zóny a svojím usporiadaním plynulo nadväzuje na obývačku. Významné miesto v otvorenom priestore zaujíma nízka krbová pec, ktorá tvorí pomyselný stred celej dispozície. Jednotlivé funkčné časti pritom zostávajú vizuálne prepojené a vytvárajú spoločný priestor na každodenné fungovanie domácnosti. 

vila-mila-donovaly-rodinny-dom
Smerom k lúke, lesu a štítom Veľkej a Malej Chochule sa objekt naplno otvára. | Zdroj: Pavol Štofan

Nočné zóny a ich prepojenie s exteriérom

Na jednej strane domu sa nachádza detská izba, ktorá ako jediná získava prirodzené svetlo z dvoch strán. Umožňuje to práve miesto, kde sa obytná hmota odpútava od okolitého terénu. V tejto časti vznikol aj priestor na umiestnenie pracovného stola. 

Súkromnú zónu dopĺňa hlavná spálňa s vlastným walk-in šatníkom a kúpeľňou. Pri návrhu jednotlivých miestností sa kládol dôraz nielen na ich funkčné usporiadanie, ale aj na bezprostredný kontakt s okolitým prostredím. Možnosť prepojenia s exteriérom preto nie je vyhradená iba spoločnej dennej zóne, ale je dostupná z každej obytnej miestnosti. 

„Za nosný prvok celého konceptu považujeme priamu väzbu medzi interiérom a exteriérom, ktorá nie je obmedzená len na hlavný denný priestor, ale je dôsledne aplikovaná v každej obytnej miestnosti,“ zdôrazňuje architektka. 

vila-mila-donovaly-rodinny-dom
Významnú úlohu zohráva pohľadový betón, pričom architekti zámerne využili dva spôsoby jeho debnenia. | Zdroj: Jana Štofan Styková

Terasa ako pokračovanie interiéru 

Dôležitou súčasťou návrhu je krytá terasa, ktorá nadväzuje na presklenú fasádu obytnej časti. Jej hĺbka sa mení podľa predpokladaného spôsobu využívania a v najširších miestach dosahuje 3,4 metra. Prekrytie terasy je pritom integrované priamo do železobetónovej stropnej konštrukcie domu. 

Veľké presklené plochy umožňujú plynulé vizuálne prepojenie vnútorných miestností s terasou aj vzdialenejšou krajinou. Exteriér tak nie je vnímaný iba ako doplnkový priestor, ale ako jedna z podstatných súčastí architektonického konceptu. Práve prepojenie s prírodou do veľkej miery určuje aj celkovú atmosféru interiéru. 

vila-mila-donovaly-rodinny-dom
Významnú úlohu zohráva pohľadový betón, pričom architekti zámerne využili dva spôsoby jeho debnenia. | Zdroj: Jana Štofan Styková

Pohľadový betón  v hlavnej úlohe 

Materiálové riešenie interiéru nadväzuje na architektonickú koncepciu stavby, ktorá pracuje s prirodzeným výrazom jednotlivých prvkov. Významnú úlohu zohráva pohľadový betón, pričom architekti zámerne využili dva spôsoby jeho debnenia. Na obvodových stenách sa uplatnili systémové stenové panely, zatiaľ čo vnútorné steny nesú štruktúru vytvorenú drevenými doskami. 

Surovejšie pôsobiace betónové plochy vyvažujú tmavé dubové parkety a nábytok z brezovej preglejky. Drevo vnáša do priestoru teplejšie odtiene a kontrastuje s charakteristickou sivou farbou betónu. Výsledná kombinácia materiálov vytvára jednoduchý interiér, v ktorom vynikajú samotné povrchy a ich rozdielne textúry. 

Priznané elektrické káble a úprimnosť materiálov

K výrazným prvkom zariadenia patria rozmerné knižnice, ktorých konštrukcia využíva zavesenie na závitových tyčiach. Elektrické káble sú vedené po povrchu stien a rovnako viditeľné sú aj prvky nadokenných roliet, pričom ich farebné vyhotovenie sa obmedzuje na achromatické odtiene. 

vila-mila-donovaly-rodinny-dom
Na jednej strane domu sa nachádza detská izba, ktorá ako jediná získava prirodzené svetlo z dvoch strán. | Zdroj: Jana Štofan Styková

Architekti tak namiesto skrývania technických súčastí pracujú s ich prirodzeným vzhľadom a začleňujú ich do celkového výrazu priestoru. „Z interiérových detailov je pre nás kľúčová úprimnosť materiálov – kombinácia dvoch typov debnenia na pohľadovom betóne, priznaných povrchových rozvodov a dreva,“ dodáva Jana Štofan Styková. 

Vila Mila predstavuje príklad architektúry, pri ktorej sa svahovitý terén nestal obmedzením, ale východiskom celého návrhu. Rozdelenie stavby na zapustenú obytnú horizontálu a viditeľnú drevenú stodolu umožnilo zachovať nenápadný charakter domu bez toho, aby sa obyvatelia museli vzdať denného svetla či výhľadov. Výsledkom je stavba, ktorej hlavnou kvalitou nie je snaha dominovať okoliu, ale vytvoriť čo najbezprostrednejší kontakt s prírodou. 

Vila Mila, Donovaly

Architekti: Y100 ateliér – Jana Štofan Styková
Spolupráca: Pavol Štofan, Bibiana Šomegová
Plocha pozemku: 1069 m²
Zastavaná plocha: 197 m²
Realizácia: 2024 – 2026