Jedným z najčastejšie používaných tepelnoizolačných materiálov na zatepľovanie budov je bezpochyby polystyrén. O tom, na aké aplikácie je vhodný a aké sú jeho vyhliadky do budúcnosti, sme sa porozprávali s Romanom Vavríkom, konateľom spoločnosti SLOVIZOL.
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) má za sebou prvý rok existencie. Ten bol podľa slov Jána Mazúra, ktorý je poverený jeho riadením, najmä o rozbehu organizácie, o výbere vhodných ľudí, nastavovaní procesov a rozbiehaní prvých projektov. Nosné témy nášho rozhovoru boli o naplnení prvotných ambícií MIB, jeho vzťahu k magistrátu a developerom, tvorbe manuálu verejných priestranstiev, stratégii v doprave a rozvoji mesta vôbec.
Na financovanie obnovy bytového domu je možné použiť rozličné zdroje. Jedným z nich je aj Štátny fond rozvoja bývania. O tom, aké sú aktuálne podmienky poskytnutia tohto úveru, sme sa porozprávali s Ing. Jurajom Kurňavkom, generálnym riaditeľom ŠFRB.
Začínal ako urbanista, ale postupne sa čoraz viac prikláňal k architektonickej tvorbe. Aj preto si pred 16 rokmi založil ateliér VAVRICA ARCHITEKTI, v rámci ktorého formuje svoju predstavu o dobrej architektúre.
Metropoly Rakúska a Slovenska ležia od seba len pár desiatok kilometrov a majú stáročia spoločnej histórie. Napriek tomu je medzi nimi citeľný rozdiel. Viedeň je už desiaty rok po sebe vyhlásená za najlepšie mesto na život. Bratislava sa v roku 2019 vyšplhala ledva na 80. priečku. O najväčších rozdieloch medzi mestami sme sa porozprávali s partnerom architektonického ateliéru AllesWirdGut Andreasom Marthom. Na jar predstavili projekt Guthaus, zúčastnili sa aj súťaže týkajúcej sa dostavby Vysokej školy výtvarných umení Art Campus. Názov ich ateliéru vraví, že všetko bude dobré. Čo pre to treba spraviť?
Portugalský architekt João Santa-Rita sa stal spolu s ďalšími hosťami predskokanom tohtoročného ročníka konferencie reSITE. Ešte pred začiatkom hlavného programu, ktorý prebiehal v dňoch 19. a 20. septembra, sa uskutočnila v nedávno dokončenej budove DRN na Národnej triede diskusia o modernej architektúre v historickom kontexte.
Vedenie Predstavenstva Slovenskej komory architektov (SKA) sa od polovice mája tohto roku omladilo. Na post predsedu stavovskej organizácie slovenských architektov zvolili Iľju Skočka, ktorý dlhé roky pôsobil v predstavenstve SKA.
Už budúci mesiac, presne 17. októbra, organizuje BIM Asociácia Slovensko v spolupráci s vydavateľstvom JAGA 5. Národnú BIM konferenciu, ktorá bude v novom formáte. Partnerom pri tomto podujatí bude aj advokátska kancelária LANSKY, GANZGER + partner (LGP), ktorá je jednou z najväčších medzinárodne orientovaných advokátskych kancelárií v strednej Európe.
Od roku 1964 je Hilti vŕtačka, tzv. hiltka (prvé elektropneumatické vŕtacie kladivo) – synonymom vŕtania do betónu. Dnes predaj vŕtačiek tvorí len tretinu z celkových tržieb. Zvyšné dve tretiny prichádzajú z predaja nadväzujúcich produktov a zo služieb, ktoré poskytujeme. Marek vysvetľuje ako Hilti pomáha svojim zákazníkom v celom procese: stavba sa štartuje zameriavaním laserovou technikou a končí sa protipožiarnymi upchávkami. Medzitým je vŕtanie, kotvenie, brúsenie, rezanie, skrutkovanie... To však zďaleka nie je všetko, čím Hilti žije.
Chris Lepine je Associate Director vo svetoznámom štúdiu Zaha Hadid Architects a do Bratislavy chodí kvôli veľkému rezidenčnému i administratívnemu komplexu Sky Park, ktorý stavia Penta Real Estate. Pred pol rokom sa stal projektovým manažérom tohto projektu, navrhnutého ešte samotnou Zahou Hadid. Tá síce zomrela už pred vyše tromi rokmi, ale jej duch stále zostal v štúdiu, ktoré chce pokračovať v jej odkaze.
Francúzska architektka Odile Decq je považovaná za hviezdu súčasnej európskej architektúry, ale ona sama hviezdny status odmieta s tým, že architekt by mal najmä pomáhať ľuďom. Je neprehliadnuteľnou osobnosťou – svojím multidisciplinárnym prístupom k tvorbe, inšpiratívnymi názormi, akademickým pôsobením na škole i výzorom v štýle „gothic-punk“.
Český architekt Petr Hájek navrhuje nielen stavby, ale aj svoje vlastné hudobné nástroje. V hudbe a tanci nachádza inšpiráciu pre hybridne variabilnú architektúru. Budovám oblieka bundy a svojich študentov učí riešiť situácie, ktoré nemajú žiadne pravidlá.
Slovné spojenie veda na Slovensku obvykle vyvoláva búrlivé diskusie. K slovu sa väčšinou dostanú stereotypy typu „Veda na Slovensku vlastne neexistuje, nemáme reálny výskum, nič sa tu nedeje…“ a podobne. Pravda je však taká, že sa veci dejú, len o nich málokto vie, že máme výskum aj výsledky, ale verejnosť o nich nie je dostatočne informovaná. Tieto stereotypy však už teraz strácajú platnosť, a to je len začiatok. „Vinníkov“ je viacero – jedným z nich je aj akciová spoločnosť Neulogy.
Kamil Mrva patrí k mladej porevolučnej generácii architektov, ktorí si už stihli získať širokú skupinu priaznivcov. V stavbách podľa návrhu jeho ateliéru sa často využíva drevo, nálepka ekologickej architektúry mu však príliš nesedí. Architekt by sa podľa neho nemal prispôsobovať úradníkom či ochranárom, ale predovšetkým si ctiť miesto – v duchu hesla Karla Pragnera Miesto určuje dej.