Časť nadjazdu pri Brodskom v okrese Skalica nad železničnou traťou Kúty – Břeclav sa v sobotu zrútila. Pre cestujúcich nevznikajú žiadne nové obmedzenia. Uviedla to riaditeľka odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Jana Pôbišová.
Trnavský samosprávny kraj úspešne ukončil výstavbu nového mosta M433 cez Chvojnicu na ceste II/426 pri meste Holíč. Otvorením tohto mosta sa výrazne zvýši bezpečnosť a plynulosť dopravy v regióne Záhoria. Most nahradil pôvodnú konštrukciu v nevyhovujúcom stave, ktorá už nespĺňala súčasné technické a bezpečnostné normy.
V úseku Poprad-Tatry – Vydrník je od skorých ranných hodín na železničnej trati prerušená doprava. Dôvodom je statické narušenie mosta ponad železnicu na ceste I/18.
V súčasnosti prebieha výstavba rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna, ktorej súčasťou je aj najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou takmer 4,5 km, prechádzajúca údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 je realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.
Lávky cez Chorvátske rameno majú prepojiť obyvateľov mestskej časti s budúcimi zastávkami električkovej radiály. Elegantná transformácia petržalského kanála však ostáva v nedohľadne. Najnovšie informácie redakcie ASB potvrdzujú, že výstavba lávok vôbec nie je istá, pričom výrazne odlišný jazyk oproti minulosti volí aj hlavné mesto.
Prešovský samosprávny kraj (PSK) bude financovať investičné akcie z úveru vo výške 17 miliónov eur. Zamerané sú na výstavbu a rekonštrukciu ciest a mostov, škôl a školských zariadení, ako aj na financovanie zásobníkov projektových dokumentácií a majetkovo-právnych vysporiadaní. Poslanci schválili prijatie úveru na pondelkovom krajskom zastupiteľstve.
Článok opisuje dva mosty nad železničnou traťou, ktoré bolo potrebné zbúrať a na ich mieste postaviť nové. Prvý, viac ako 90-ročný most sa nachádza pred obcou Štrba. Druhý most sa nachádza v meste Prešov.
Na prelome marca a apríla trenčianska radnica úplne uzavrie starý železničný most pre peších aj cyklistov. Dôvodom je rekonštrukcia mosta a jeho premena na Fiesta most s promenádnou zónou, prevádzkami a priestormi na šport a kultúru. Z mosta bude stavenisko do konca leta 2026.
Degradácia dodatočne predpätých segmentových mostov je celosvetovým problémom, ktorý súvisí s nedostatočnými znalosťami a technickými možnosťami v čase prvotnej aplikácie týchto objektov. Od prvého použitia technológie dodatočne predpätých segmentových mostov už pritom došlo aj k niekoľkým krehkým kolapsom vo svete či na Slovensku.
Mestá Bratislava, Košice i Nitra sa výstavbou približujú k riekam na svojom území, čo znamená novú etapu v ich vývoji. Platí to aj pre mesto Trenčín, kde sa v januári začali práce na Moste Fiesta. Bude pobytový, promenádny a plný zelene, zapadne do koncepcie Trenčína ako Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2026. Práce potrvajú 20 mesiacov.
Firma Link projekt SK sa podieľala na projektoch časti mostných objektov 206, 210, 211, 212 rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná. Celková dĺžka úseku je 5,6 km (4,0 km trasa R3, 0,5 km križovatkové vetvy, 0,7 km privádzač). Na stavbe je spolu 98 stavebných objektov, z toho 12 mostov.
Prešovský samosprávny kraj (PSK) plánuje v tomto roku prostredníctvom svojej Správy a údržby ciest PSK preinvestovať do modernizácie cestnej infraštruktúry približne 60 miliónov eur. Medzi top investície bude patriť rekonštrukcia Solivarskej ulice v Prešove, či úseku medzi Štrbou a Štrbským Plesom.
Súčasťou prebiehajúcej výstavby rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna je aj najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou 4,374 km, ktorá prechádza údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačné celky DC1 a DC2 SO 209-02 sú realizované metódou výsuvnej skruže. Ide o skruž s horným nosníkom od spoločnosti BERD, ktorá podopiera naše nosníkové debnenie Doka Top50.
Dňa 15. septembra 2024 bol v Týne nad Vltavou opäť spustený do prevádzky Most 28. října, ktorý prešiel celkovou rekonštrukciou a prakticky by sa dalo povedať, že ide o nový most. Z toho pôvodného sa zachovalo iba jeho založenie a spodná stavba. Dôvodom demolácie nosnej konštrukcie bol havarijný stav, zistený hlavnou mostnou prehliadkou a následnou diagnostikou.
V 60. rokoch 20. storočia prebiehal prudký rozvoj mostného staviteľstva spojený s intenzívnym uplatnením predpätého betónu a rozmachom technológie letmej betonáže nosnej konštrukcie, a to na Slovensku aj v okolitých krajinách. Príspevok sa venuje dobovým koncepčným riešeniam, uplatneným technologickým postupom, hodnoteniu aktuálneho stavu týchto mostov a možnostiam technického riešenia rekonštrukcií.
