Článok sa zaoberá diagnostikou železničných betónových a murovaných mostov v zlom stave so zameraním na zistenie ich reálneho stavu a zaťažiteľnosti. Predmetné mosty boli diagnostikované na území Slovenska a Českej republiky. Výsledkom diagnostiky a prepočtov bolo stanovenie optimálneho spôsobu rekonštrukcie, prípadne prestavby.
Rekonštrukcia dvojice železničných mostov prevádzajúcich trať ŽSR cez rieku Váh je súčasťou projektu modernizácie železničného uzla Žilina. Spoločnosť STRABAG, s. r. o., je vedúcim členom Združenia pod Dubňom, teda zhotoviteľa stavebných prác v rámci projektu Uzol Žilina, a zároveň zhotoviteľom predmetného mostného objektu.
Dôležitý most Pustý hrad pri Zvolene prešiel hĺbkovou opravou a aktuálne už slúži motoristom bez akýchkoľvek obmedzení. Za necelých šesť mesiacov sa ho pri zachovaní dopravy podarilo komplexne revitalizovať a predĺžiť jeho životnosť.
Článok vyhodnocuje skúsenosti z prípravy veľkých infraštruktúrnych projektov v dvoch susediacich a blízkych krajinách z ekonomického, politického a historického hľadiska. Venuje sa trom základným oblastiam, ktoré podmieňujú prípravu veľkých projektov, a to vzdelávaniu, projekčnej príprave a verejnému obstarávaniu (vrátane zmluvných podmienok). Zároveň poukazuje na rozdiely, ale aj podobnosti a upozorňuje na dobré skúsenosti či lepší prístup v jednotlivých oblastiach.
Hodnotenie spoľahlivosti a zostatkovej životnosti predpätých konštrukcií a mostov sa hlavne vo svetle niektorých nedávnych mimoriadnych udalostí stáva čoraz dôležitejším. Problematické predpäté mostné konštrukcie prvej generácie sú v prevádzke už viac ako šesťdesiat rokov, a tak je znalosť aktuálneho stavu ich predpätia základným vstupom pri každom statickom prepočte.
„Štát dnes nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby urobil všetko potrebné, preto sa z pohľadu rekonštrukcie ciest prvých tried ide orientovať predovšetkým na mosty, ktoré sú vo veľmi zlom stave a často na hranici životnosti,“ hovorí Igor Choma, štátny tajomník Ministerstva dopravy SR.
Ilava má nový most cez Vážsky kanál. Nahradil pôvodný most v havarijnom stave, ktorému hrozilo zrútenie. Niekoľko tonový kolos pokladal špeciálny žeriav, ktorý doviezlo viac ako 40 kamiónov. Keďže most pripomína most Apollo v Bratislave, domáci ho tak začali volať.
Poškodený most v Banskej Bystrici, ktorý museli pre zhoršenie technického stavu v uplynulých dňoch zbúrať, nemusí byť ojedinelý. Pokiaľ štát nezabezpečí potrebné zmeny, podobných kolapsov môže pribúdať.
Dĺžka diaľničného úseku je 12,536 km, súčasťou trasy je aj 25 mostov (z toho 17 je na diaľnici, tri sú nadjazdy, dva mosty sú železničné, jeden most je provizórny a buduje sa nadchod pre zver). V článku približujeme dva z nich vrátane najdlhšieho diaľničného mosta na danom úseku.
Prvý most pri vstupe do Banskej Bystrice v smere od Zvolena ponad rýchlostnú cestu R1 (Kremničiansky most) vo štvrtok 19. septembra uzavreli. Neprejdú ním autá a ani chodci. Dôvodom je jeho havarijný stav. Teraz začali s jeho búraním.
Stavebné objekty v úseku Milín – Lety, SO 222 a v úseku Háje – Milín, SO 223 sú prvé svojho druhu použité v Česku a na Slovensku. Ide o prefabrikované presýpané, oblúkové, železobetónové mosty s rozponom v jednom poli 33,11 m, čo predstavuje najdlhší rozpon v regióne.
Článok opisuje dôvody, prípravu návrhu a získané skúsenosti z rekonštrukcie mostného objektu na ceste III/3423 ponad potok Krížovianka v obci Krížovany. Pri rekonštrukcii sa pôvodná nosná konštrukcia zo železobetónových nosníkov typu Hájek nahradila doskovou konštrukciou so zabetónovanými nosníkmi.
Cyklolávka nad rýchlostnou cestou R1 svojím tvarom a architektonickým riešením púta pozornosť nielen pri pohľade zo zeme, ale aj pri prejazde. Túto jedinečnú konštrukciu tvorí oceľová dvojkomorová ortotropná mostovka, excentricky zavesená na šikmom pylóne pomocou oceľových závesov.
S rímsovým debnením novej generácie NG možno realizovať vnútorné debnenie ríms vopred a nezávisle od ostatného debnenia. Dodatočná možnosť nastavenia sklonu rímsového debnenia len pomocou akumulátorového skrutkovača uľahčuje a urýchľuje zadebnenie a oddebnenie ríms. Vďaka možnosti nastavenia sklonu odpadá prácna výroba a rezanie drevených ramenátov pre podloženie debnenia spodnej hrany rímsy.
Dostavba D1, na ktorú sa roky čaká, má 10,1 km. Jej súčasťou sú tri mimoúrovňové križovatky, päť protihlukových stien, tri oporné múry a 14 mostov v celkovej dĺžke 1 907 m. D1, stavba 0136 Říkovice – Přerov predstavuje posledný úsek, ktorý chýba na dokončenie D1. Bez neho je Přerov dlhodobo zahltený tranzitnou dopravou. Vyvedením dopravy zo zastavaného územia preto dôjde k zásadnému zlepšeniu životného prostredia v tomto meste.
