Dokončenie rozsiahleho projektu symbolicky zavŕšilo snahu Škótov o väčšiu nezávislosť. O obnovení Škótskeho parlamentu, ktorý bol rozpustený v roku 1707, rozhodlo referendum v roku 1997. Výstavba jeho nového sídla sa predĺžila na päť rokov a pohltila 431 miliónov britských libier. Projekt pochádza z dielne známeho španielskeho architekta Enrica Mirallesa.
Administratívna budova T1 (skratka od Tour – veža) od popredného ateliéru Valode & Pistre architectes je jednou z dvoch stavieb výrazne meniacich vzhľad obchodnej štvrte La Défense na okraji Paríža. Druhou je Granite Tower pre poisťovaciu spoločnosť Société Générale od ďalšej veličiny francúzskej architektúry Christiana De Portzamparca. Pri pohľade napríklad z L’avenue des Champs-Élysées k Arc de Triomphe sa T1 uplatňuje na pravom, druhá veža na ľavom okraji výškovej zástavby. Obe budovy dokončia na začiatku budúceho roku, v o niečo vyššej T1 (185 metrov) stavebný ruch utíchne približne o mesiac skôr, vo februári.
Vila Dušana Jurkoviča na ulici Jana Nečasa v Žabovřeskoch je jednou z najvýznamnejších pamiatok secesnej architektúry v Brne. Pozoruhodná je z mnohých aspektov. Najdôležitejším z nich je však jej formálne riešenie, ktoré je jedinečnou syntézou vplyvov stredoeurópskej ľudovej kultúry a princípov britskej moderny a viedenskej secesie. Jurkovičovu vilu čaká v najbližšom období rekonštrukcia.
Premostenie Slovenskej národnej galérie (SNG) patrí k najkontroverznejším motívom modernej architektúry v Bratislave. Verejnosť s ňou stále nie je stotožnená, odborníci ju však takmer bezvýhradne prijímajú. Dokonca aj vplyvná osobnosť európskej architektúry Wolf Prix z Coop Himmelb(l)au o nej nadšene hovoril ako o „skvelom príklade brutalistickej architektúry s jednoduchými formami“. Dedečkovo premostenie nezmizne ani v novom návrhu rekonštrukcie SNG od ateliéru Architekti BKPŠ autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka, ktorý vzišiel zo súťaže. Podľa Ing. arch. Pavla Paňáka „je premostenie navrhnuté s novým metalickým opláštením. Tým sa zestetizuje a sfunkční, bude mať zabudované nové progresívne technológie a bude ladiť s prostredím“.
V konkurencii takých mien ako Zaha Hadid alebo Coop Himmelb(l)au zvíťazili architekti Mario Bellini z Talianska a Rudy Ricciotti z Francúzska. Ich návrh na nové výstavné priestory svetoznámej galérie Louvre v Paríži, ktoré budú venované zbierke islamského umenia, oslovil medzinárodnú porotu vizuálnym i koncepčným riešením. Francúzi tak znovu dokázali, že sa novej architektúry neboja ani v samotnom strede svojej histórie.
„Chceme, aby Osaka fascinovala ľudí na celom svete,“ povedal v polovici 90. rokov guvernér tohto japonského mesta Yamada Isamu. Aby sa Osaka stala veľkolepým mestom, musí vybudovať služby a informačný systém a musí sa prestať spoliehať len na svoj existujúci priemysel a výrobu. Stredobodom bude umenie a kultúra. Nové centrum musí byť atraktívne pre návštevníkov a dôraz bude kladený na priemysel s pridanými hodnotami, vrátane priemyslu informačných technológií. Mesto sa musí zbaviť povesti špinavého strediska strojov, chemického a železiarskeho priemyslu a odhodlane bojovať za ozelenenie a kontrolovanie znečistenia.
