Rekonštrukcia a prístavba stanice v Ostrave-Svinove od Václava Filandra bola vo svojej kategórii ocenená českou cenou Grand Prix 2007. Je nielen príkladom šťastného urbanistického riešenia priestranstva pred železničnou stanicou, ale aj vydareným dizajnérskym dielom z oblasti verejných priestorov.
S francúzskou dizajnérkou Matali Crasset sme sa stretli v Bratislave na Clubovke v októbri tohto roka. Svojou tvorbou i netypickým účesom rozvírila na pôde Erdödyho paláca v Starom Meste vášnivú diskusiu. Cieľom jej dizajnérskej práce je totiž oslobodzovanie od zaužívaných stereotypov, ktoré riadia náš život. Nečudo, že sa stretáva s klientmi, ktorí vyhľadávajú experiment, ako napríklad Hotel Hi vo francúzskom Nice. Svoj originálny pohľad na každodenný život pretavuje nielen do tvorby nábytku, ale aj interiérov či scénografií, ktoré s dizajnom úzko súvisia.
Dostatok času je pre mnohých luxus, ktorý si – možno ani nevediac prečo – odriekame. Každú ušetrenú minútku venujeme behu za šetrením času na ďalšie okamihy – a napokon napriek tomu, či možno práve preto, na samotný život nejak neostáva čas. Tí najuvážlivejší si ho však doprajú. Mať čas na seba, na priestor, ktorý nás obklopuje, je totiž ekvivalentom kvality života. Dobrá architektúra a dostatok času idú v nedávno zrekonštruovanej Ville Nečas v Žiline ruka v ruke. Nielen tým, že si tvorcovia konceptu našli čas špekulovať, zhovárať sa, spoznávať potreby a cítenie klienta, ale aj preto, že vďaka tomuto prístupu vznikol architektonicky zaujímavý a „nerýchlený“ priestor reštaurácie, vinotéky, salónikov a hotela, v ktorom si návštevník rád posedí pri rozhovore, začíta sa do dobrej knihy či si len tak vychutná dobrú kávu pozerajúc von z okna.
Sú uvedení v prestížnej publikácii Designers on design popri takých menách, ako je Marc Newson, Karim Rashid či Jasper Morrison. Sú neprehliadnuteľnými medzi dizajnérmi aj medzi architektmi. Keď si tajomné meno štúdia kliknete na web, osvetlí sa vám dokonca jeho význam. A začudujete sa. Prekvapení budete isto aj pri pohľade na ich realizácie, tento krát však príjemne.
Výstava “17 švédskych dizajnérok” vznikla na základe rovnomennej knihy, ktorá prezentuje tvorbu 17 švédskych dizajnérok narodených v rokoch 1960-1970. Tieto dizajnérky vynikajú jedinečnou všestrannosťou, odvahou, túžbou experimentovať a pevným odhodlaním premeniť svoje vízie na realitu. Každá z nich vystavovala v známej štokholmskej galérii dizajnu Pascale Cottard-Olsson.
Pamätník obetiam komunizmu, ocenený v kategórii Výtvarné dielo v architektúre Grand Prix 2007, poukazuje paradoxne na to, že dnes sú akékoľvek pripomienky minulosti iba ilúziou súčasnosti o tom, že prítomnosť, ktorá bude v budúcnosti minulosťou, možno spomienkou znovu oživiť.
Bratislavské PKO nedávno žilo dizajnom. Stalo sa totiž miestom vyhlásenia výsledkov ôsmeho ročníka súťaže Národná cena za dizajn, ktorú vyhlasujú Slovenské centrum dizajnu a Ministerstvo kultúry SR za spoluúčasti MH SR a MŠ SR. Aj keď kritické jazyky tvrdia, že dizajn na Slovensku prakticky neexistuje, asi to nie je celkom tak. O opaku totiž hovorí už len skutočnosť, že do súťaže sa prihlásilo 127 dizajnérskych diel.
Za posledné roky sanitárny dizajn úplne zmenil svoju podobu. Predovšetkým umývadlá a vane sa už nenavrhujú ako solitéry, ku ktorým treba dokúpiť celý rad kúpeľňových prvkov a ktorým treba prispôsobiť celú kúpeľňu. Zmenila sa aj ergonómia kúpeľňového zariadenia. Vane majú slúžiť nielen hygienickým potrebám; dizajnéri čoraz viac kladú dôraz na relaxáciu používateľa aj konštrukčnú fantáziu.
Zaujímavou štýlovou líniou v súčasnom kúpeľňovom nábytku je návrat k sedemdesiatym rokom. Prejavuje sa obohatením línií pravouhlej mriežky krivkou, smelou farebnosťou, niekedy kombináciami silných farieb, ktoré začínajú vytláčať tlmené, studené, zemité tóny a farbu prírodného dreva. Namiesto leštených kovových, matných a sklenených povrchov sa často objavujú lesklé lakované povrchy.
British Council a Slovenské centrum dizajnu prinášajú na Slovensko výstavu súčasného britského dizajnu - My World – Môj svet, ktorá sa uskutoční v design factory v Bratislave od 30. 10. do 17. 11. 2007.
Výrobcovia sanitárnej keramiky sa predháňajú v dizajnových novinkách. Kúpeľňa už dávno nie je len miestom osobnej hygieny, ale aj priestorom na pôžitok zo starostlivosti o svoje telo, z wellness – a tam dobrý dizajn nesmie chýbať. Na jar tohto roku predstavili všetky významnejšie značky svoje nové dizajnové línie na frankfurtskom veľtrhu ISH 2007. Z nových línií jednotlivých značiek sme si vybrali po jednom zaujímavom návrhu sanitárnej keramiky a tie vám teraz bližšie predstavíme. Aké sú teda nové trendy v tejto oblasti?
Technicistickú estetiku v dizajne administratívnych priestorov potvrdila ako aktuálny trend minulý rok v novembri cena časopisu FX v kategórii koncepcie pracovného priestoru. Získali ju Jump Studios, jeden z veľkých nových zjavov britského interiérového dizajnu. Jedným z vrcholov uhladenejšieho prejavu sú interiéry fínskeho ateliéru Valvomo, ktorý je pojmom aj v nábytkovom dizajne.
Slávne Múzeum moderného umenia v New Yorku (MoMA) je po prestavbe a rekonštrukcii. Prestavbu za 425 miliónov dolárov navrhol japonský architekt Yoshio Taniguchi. „Dajte mi dosť peňazí a ja vám dám architektúru. Dajte mi viac peňazí a nechám ju zmiznúť,“ zneli jeho slová pri preberaní úlohy.
Špecifickým problémom farebnosti v interiéri je monochrómny biely interiér či interiér s prevahou bielej farby, ktorý sa spájal s modernizmom a najnovšie s minimalizmom. Tieto smery mali v programe redukciu prvkov. V ostatnom čase však vznikajú diela, pri ktorých sa o redukcii nedá hovoriť. Biela farba sprevádza a zvýrazňuje kompozičné a priestorové riešenia v podstate rovnako ako akákoľvek iná farba. Príkladom sú diela UNStudia z Amsterdamu, ktorý vedú Ben van Berkel a Caroline Bosová. Tento rok dokončili pozoruhodný priestranný víkendový dom pre štvorčlennú rodinu v rekreačnej oblasti v štáte New York.
„Prečo sa chceš stať len architektom? Môžeš byť predsa staviteľom.“ Niekedy stačia dve vety na to, aby ste si v hlave zrovnali celoživotný program. Keď Renzo Piano počul tieto otcove slová, mal len sedemnásť rokov. Vtedy mu to znelo ako rodičovské mudrovanie. Až neskôr ho skúsenosti presvedčili, že byť len architektom nestačí. Aj preto mohol nedávno povedať:„Viem, že architektúra mení život. Videl som to.“ Aj preto svoju kanceláriu nazval Renzo Piano Building Workshop. Jedným dychom treba dodať, že Piano mení život aj ako dizajnér. Bez veľkých gest, ale o to s väčšou intenzitou.
