doprava

Na Slovensku sa už takmer pol storočia nepostavil žiaden nový železničný tunel. Lastovičkou je pripravovaná výstavba dvojkoľajového tunela Turecký vrch, ktorá sa bude realizovať v rámci modernizácie železničných tratí v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy). Bude tento projekt štartovacím impulzom novej, modernej éry železničného tunelového staviteľstva na Slovensku?

Po ukončení prác na prvej etape výstavby cestného spojenia  Norra Lanken, pokračujú stavebné práce v hlavnom meste Švédska razením viac ako 300 metrového diaľničného tunela Karoliner.  Raziace práce, ktoré zabezpečujú tunelári zo spoločnosti Skanska, začali v týchto dňoch a ich plánované ukončenie je v októbri 2008.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) nebude robiť počas výstavby druhého úseku diaľnice D1 časti Sverepec - Vrtižer žiadne protihlukové opatrenia. Na informačnom stretnutí so zástupcami NDS a mesta Považská Bystrica to potvrdil generálny riaditeľ NDS Igor Choma. "Obyvatelia budú musieť počas výstavby strpieť hluk a ruch," povedal pre TASR Choma.

Mnoho urbanistov tvrdí, že dopravným stavbám chýba mestotvorný charakter, no tvorba Patrika Kotasa túto tézu popiera. Preto sme sa naňho obrátili s otázkami týkajúcimi sa dopravných stavieb a ich začlenenia do miest.

Tunelári zo Skanskej BS a. s., Prievidza sú mimoriadne úspešní pri výstavbe podzemných komunikácií v Slovinsku. Od roku 1999 vybudovali dovedna 6 prevažne diaľničných tunelov a na siedmom sa podieľali. V minulom mesiaci úspešne ukončili výstavbu dvoch dvojrúrových tunelov Tabor (2 x 600 metrov) a Barnica (2 x 300 m), ktoré razili od marca minulého roka.

Mimoúrovňový variant dopravy pri pripravovanej výstavbe Auparku presadzuje mesto Košice. Predpokladaný rozpočet tohto riešenia je približne 650 miliónov Sk oproti úrovňovému riešeniu, v ktorom sa ráta s rozpočtovým nákladom do 300 miliónov Sk.

Termín začatia stavby takmer šesťkilometrového severného obchvatu Banskej Bystrice, ktorý zaradili do PPP projektov sa posunul z konca roka 2007 na neurčito.

Požiadavka modernizácie vybraných železničných tratí Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vychádza predovšetkým z koncepcie európskych dopravných koridorov. Tie boli definované na II. Paneurópskej konferencii ministrov dopravy, ktorá sa konala v roku 1994 na Kréte. Súčasťou koridoru spájajúceho mestá Terst – Ľubľana – Budapešť – Bratislava – Užhorod – Ľvov je aj slovenská vetva V/A Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – štátna hranica Ukrajina. Tento úsek má dĺžku 545 km, čo je 14,7 % celkovej dĺžky tratí ŽSR.

Železničná stanica Poprad – Tatry získala svoju úplnú podobu. Jej nové nástupiská a podchody slávnostne otvorili 26. septembra, vďaka čomu sa podľa generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Dalibora Zeleného zvýšila prejazdná rýchlosť, bezpečnosť dopravy a podarilo sa urobiť stanicu bezbariérovou. „Celkové náklady predstavujú 858 miliónov slovenských korún, z čoho 75 % tvorili prostriedky štrukturálnych fondov Európskej únie a 25 % prostriedky zo štátneho rozpočtu,“ povedal pre ASB Ing. Petr Magera, projektový manažér spoločnosti TCHAS, spol. s r. o., ktorá je vedúcim členom Združenia Poprad – Tatry.

Diaľničný úsek D1 Važec – Mengusovce v útorok slávnostne odovzdal dodávateľ stavby Inžinierske stavby, a. s., člen skupiny COLAS do užívania motoristom - sčasti ešte v polovičnom profile. Do októbra 2008 bude 12,225 kilometra dlhý úsek odovzdaný kompletne v štyroch jazdných pruhoch. Už dnes však môžeme povedať, že severný ťah diaľnice D1 sa v podtatranskej oblasti výrazne predĺži.

Okrem letísk, ktoré si nachádzajú svoje miesto na stránkach časopisov i v debatách architektov, sa ostatné súčasné dopravné stavby či brány do miest, najmä vo veľkomestách s dlhou históriou, väčšinou nepovažujú za hodné reprezentácie. V Kodani, meste so skvelou súčasnou architektúrou, sa v najužšom výbere významných stavieb popri Čiernom diamante – Kráľovskej knižnici od Schmidt, Hammer a Lassen z roku 1999 spomína aj zaujímavý trajektový terminál spoločnosti DFDS od ateliéru 3XNielsen.

Kontroverzný zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest, ktorého zámerom je urýchliť výstavbu dopravnej infraštruktúry, dnes schválili poslanci Národnej rady SR. Za zákon hlasovalo 80 poslancov, 62 bolo proti a 1 sa hlasovania zdržal.

Cestujúcich z Bratislavy do Trnavy po viac ako troch rokoch rekonštrukčných prác čaká obnovenie železničnej dopravy podľa normálneho grafikonu. Na 45-kilometrovom traťovom úseku v týchto dňoch prebehli posledné technické skúšky, a tak zrekonštruovaný úsek bude definitívne spĺňať požiadavky Európskej únie. Stavba za takmer 6 miliárd Sk, ktorú postavilo združenie vedené spoločnosťou Skanska DS, bola financovaná z kohézneho fondu ISPA (50%) a Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR).

Krásavica na Seine si od čias výstavby mestského diaľničného okruhu nepamätá taký významný počin, akým je návrat električiek do ulíc Paríža. Práce na tomto projekte v znamení veľkolepých zmien verejného priestoru od reorganizácie dopravy až po početné úpravy komunikácií, križovatiek, zelených plôch a mestského mobiliáru sa začali v lete roku 2003. Investor sa obyvateľom a podnikateľom v dotknutých okrskoch navyše zaviazal, že práce sa skončia v avizovanom termíne a po troch rokoch života na stavenisku sa dočkajú vyššej kvality spoločného priestoru. Či parížska električka dokázala presvedčiť o tom, že nie je iba dopravným prostriedkom, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Projekčné práce pripravovaného Dunajského mosta medzi Komárnom na slovenskej a Komáromom na maďarskej strane sú ukončené. V nasledujúcich mesiacoch budú mestá vybavovať stavebné povolenie.