diaľnice

Technická, technologická a realizačná náročnosť musela byť už v roku 2014 pri oboch variantoch neporovnateľná, samotnú náročnosť skomplikovalo ešte neustále narastanie dopravnej intenzity v okolí hlavného mesta.

Petíciu so 4 325 podpismi za urýchlenie výstavby 2. etapy rýchlostnej cesty R4, ktorá tvorí severný obchvat Prešova, odovzdali v stredu 12. mája zástupcovia občianskeho združenia Náš Prešov na ministerstve dopravy a ministerstve financií. Uviedol to na dnešnom brífingu v Prešove predseda združenia René Polačok s tým, že súčasťou podporných aktivít k petícii a výzve je aktuálne aj oslovenie predstaviteľov všetkých miest a obcí v rámci kraja, ktorých vyzvali, aby miestne zastupiteľstvá prijali výzvu k výstavbe R4.

Riadiaci výbor pre Operačný program Integrovaná doprava schválil projektový zámer na štúdiu realizovateľnosti výstavby diaľnice na úseku D1 Bidovce – štátna hranica s Ukrajinou.

Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou diaľnice D1 hranica ČR/SR a hranica SR/UR, ktorá patrí do medzinárodného ťahu E-50 Paríž – Norimberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko na juh alebo cez Rusko ďalej na východ.

Minister dopravy požiada ministerstvo vnútra o pomoc, aby príslušný okresný úrad pomohol zhotoviteľovi D4/R7 problém s odstránením skládky v Rači , ktorý bráni výstavbe, vyriešiť.

Úsek diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh je súčasťou trasy Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod (Ukrajina). Zároveň je zaradený do medzinárodnej cestnej siete pod označením E 50, na ktorú je napojená medzinárodná cesta E371, smerujúca z Prešova cez Svidník na hraničný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek do Poľskej republiky.

Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou diaľnice D1, hranica ČR/SR a hranica SR/UR. Tá je súčasťou medzinárodného ťahu E-50 Paríž – Norimberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko na juh alebo cez Rusko ďalej na východ.

Vláda na svojom rokovaní schválila pre rezort dopravy zásadný dokument – Zoznam investičných priorít. Na jeho základe sa bude riadiť príprava, výstavba aj údržba cestnej infraštruktúry nasledujúce desaťročie. Cieľom je, aby cestné projekty robili na základe reálnych dopravných potrieb Slovenska, nie na základe politických sľubov a lobingu.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s., (NDS) v rámci verejného obstarávania na dokončenie úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové ukončila posudzovanie predložených žiadostí stavebných spoločností o účasť v súťaži.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) zrušila verejnú súťaž na poskytovanie služieb riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti pre svoje potreby za predpokladanú cenu 6,5 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

Takéto plánovanie nemôže byť zároveň na jeden rok, ale na obdobie niekoľkých desaťročí. Vtedy sa stavebný trh upokojí, bude vedieť investovať a bude si vedieť nastaviť aj technologické a ľudské kapacity. To tvrdí v rozhovore pre Inžinierske stavby Ing. Juraj Tlapa, predseda predstavenstva vykonávajúci aj kompetencie generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti.

Úseky rýchlostnej cesty R7 na trase Ketelec - Dunajská Lužná - Šamorín - Holice a úsek diaľnice D4 Ketelec - Rovinka v celkovej dĺžke takmer 30 kilometrov otvoria pre motoristov v nedeľu 19. júla. Informovala o tom vo štvrtok spoločnosť D4R7 Construction, s. r. o., ako hlavný zhotoviteľ úsekov D4 a R7 v okolí Bratislavy v celkovej dĺžke 59 kilometrov v rámci PPP projektu.

Cieľom projektu diaľničného obchvatu Bratislavy, tvoreného diaľnicou D4 a rýchlostnou cestou R7, je vybudovať južnú časť nultého obchvatu Bratislavy a časť južnej siete rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska.

Článok sa zaoberá zmenou trasy diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, ktorá zásadným spôsobom rieši problematiku v kritickom úseku zosuvných území, a to posunutím severnejšie – zapustením do masívu v podobe tunela Čebrať s dĺžkou 3 600 m. Zmena je navrhnutá na základe spresňujúcich informácií o aktivite a rozsahu zosuvov v pôvodnej trase. Časť príspevku opisuje technické riešenie tunela.

Od roku 1988 sa v Číne postavilo 135 000 km diaľnic a počnúc rokom 2011 sa zrealizuje ročne 9600 km. Pre porovnanie, tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku je v priemere 14 km ročne. V roku 2018 nepribudol ani jeden diaľničný kilometer.