Expandovaný polystyrén sa môže stať plne obehovým plastom

Asociácia európskych výrobcov expandovaného polystyrénu (EUMEPS) sa dobrovoľne zaviazala voči EÚ, že do roku 2030 zaistí úplnú obehovosť tohto materiálu. Slovenské Združenie výrobcov a spracovateľov expandovaného polystyrénu (Združenie EPS SR), ktoré je členom EUMEPS začalo podnikať prvé kroky pre dosiahnutie tohto odvážneho recyklačného cieľa. Predpokladá, že v roku 2025 by mohol podiel recyklácie na Slovensku dosiahnuť viac ako 50 %, a to v oblasti obalového, ako aj stavebného expandovaného polystyrénu.

EUMEPS – Asociácia európskych výrobcov expandovaného polystyrénu (EPS) si je vedomá rastúceho tlaku zo strany EÚ na efektívnejšie využívanie materiálov (v tomto prípade plastov) a zníženie ich negatívnych efektov na životné prostredie. Je odhodlaná preukázať, že EPS priemysel môže byť ekonomicky, sociálne a environmentálne prínosný a udržateľný. Preto sa voči EÚ dobrovoľne zaviazala zabezpečiť úplnú obehovosť EPS do roku 2030. Kontrolným bodom má byť rok 2025, kedy si asociácia EUMEPS dala cieľ zrecyklovať minimálne 46 % z celkového vyprodukovaného množstva EPS na území jej členských krajín.

Tento záväzok je odvážny a v porovnaní s ostatnými dobrovoľnými záväzkami iných združení či firiem v rámci Stratégie pre plasty ho Európska komisia považuje za jeden z najvýznamnejších. Pre splnenie tohto sľubu ale EUMEPS kladie požiadavky rôzneho druhu hlavne na EÚ a národných zákonodarcov.

To, či EÚ i národné autority podmienkam združenia vyhovejú a nebudú regulovať používanie produktov z EPS sa momentálne nedá predpovedať. Čo ale EÚ sľubuje, je podpora so vzbudením záujmu po recyklátoch, keďže dopyt je v súčasnosti nižší ako ponuka. Medzi hlavné príčiny patrí napríklad nedôvera k materiálovej čistote a nezávadnosti, či nedostatočné finančné výhody.

Očakávajú sa zmeny v úprave niektorých protichodných zákonov, ako aj poskytnutie nových nástrojov v rámci hodnotenia kvality recyklovaných materiálov či ekonomické stimuly.

Jedným z členov EUMEPS je aj slovenské Združenie EPS SR, ktoré už začalo podnikať prvé kroky pre dosiahnutie odvážneho recyklačného cieľa.

Predpokladá, že v roku 2025 by mohol podiel recyklácie na Slovensku dosiahnuť viac ako 50 %, a to v oblasti obalového expandovaného polystyrénu, ako aj stavebného. Na Slovensku už aj v súčasnosti existuje viacero príkladov dobrej praxe pre efektívne nakladanie s EPS odpadom.

„Súčasťou plnenia ambiciózneho cieľa je vytvorenie spolupráce s neziskovou organizáciou Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Cieľom spolupráce je v prvom kroku zabezpečiť transparentnosť údajov a informácií o množstvách EPS, ako množstvo vyrobeného tak aj zrecyklovaného materiálu a potenciál splnenia cieľa obehovosti na slovenskom trhu.

Jedným z výstupov bude návrh, ako zefektívniť zber a dopravu materiálu k spracovateľom, napríklad od zberných dvorov. Ďalej bude potrebné zadefinovať bariéry a potencionálne výzvy v tejto oblasti,“ hovorí Ing. Petra Csefalvayová, INCIEN Bratislava.

Expandovaný polystyrén je širokej aj odbornej verejnosti viac-menej známy pojem. Niekomu v ňom príde zabalená chladnička či televízor, iní ho využívajú v rámci ETICS na zatepľovanie fasád. Expandovaný polystyrén má široké využitie hlavne v stavebných a obalových aplikáciách vďaka ľahkosti, odolnosti voči nárazom a izolačným vlastnostiam. EPS je inžiniersky obalený vzduch (98%) polystyrénom (2 %).

Aj preto je v Európe známy pod značkou airpop®. Tento materiál bol objavený v polovici 20. storočia a za posledné roky významne vzrástol jeho podiel používania na trhu. Existujú aj iné druhy polystyrénu, ktoré sa s EPS často zamieňajú, napríklad XPS extrudovaný – vytlačovaný polystyrén, používaný iba v stavebníctve, alebo PSP (polystyrénový papier), ktorý našiel uplatnenie pri výrobe podnosov na balenie malých porcií potravín.

EPS sa považuje za environmentálne vhodný materiál, ktorý je praktický a spoľahlivý z hľadiska jeho používania. Polystyrén je organická hmota zo skupiny penových plastov. Vyrába sa z chemickej látky – styrénu, ktorý sa získava z ropy. Expandovaný (penový) polystyrén sa expanduje – pení pomocou vodnej pary a nadúvadla. Ako nadúvadlo sa používa pentán. Ide o čistý uhľovodík, ktorý je síce horľavý, ale z finálneho produktu unikne krátko po výrobe. Pentán je nestabilný a rozloží sa v ovzduší počas niekoľkých hodín na oxid uhličitý a vodu, preto nemá na ľudský organizmus žiadny vplyv.

Výhody EPS sú niekedy zároveň jeho nevýhody pre ekonomicky a environmentálne efektívnu recykláciu. Keďže EPS obsahuje veľa vzduchu a je objemný, rýchlo zaplní kontajnery a preto by sa mal komprimovať už na zbernom dvore.

Čo sa týka recyklácie, EPS je považovaný za dobre recyklovateľný materiál. Dá sa recyklovať chemicky aj mechanicky a to až 20-krát bez výraznej straty fyzikálnych vlastností (zdroj: František Vörös- Združenie EPS ČR).

Posledné dostupné údaje za rok 2017 vravia, že v Európe sa zrecyklovalo okolo 27 % spotrebiteľského odpadu z EPS. Na energetické zhodnotenie šlo 40 % a 33 % bolo uložené na skládky odpadu. No niektoré krajiny recyklujú aj 45 % tohto odpadu, zvyšok energeticky zhodnocujú a na skládkach tak nekončí žiadny EPS. (zdroj: Conversio study 2018)

Napriek každoročne narastajúcemu podielu recyklácie expandovaného polystyrénu a preukázaným prínosom nie je jeho používanie vždy vnímané pozitívne.

Analýzy prezentované v rámci EÚ definujú produkty z polystyrénu ako zástupcov hlavného znečisťujúceho prúdu odpadov v moriach a oceánoch, kde rovnako spôsobujú znečistenie mikroplastami a to vedie k negatívnemu dopadu na biodiverzitu. To bol hlavný argument, prečo sa EÚ rozhodla vydať zákaz pre používanie jednorazových EPS nádob a pohárov. Ten by mal do platnosti vstúpiť v roku 2021.

František Vörös ale upozorňuje, že minimálne jednorazové nádoby na jedlo nie sú vyrábané z klasického expandovaného polystyrénu, ale z kryštálového (číreho) polystyrénu a majú aj iné vlastnosti. Je potrebné v diskusiách odčleniť druhy polystyrénového materiálu, ktorý sa používa na výrobu a sledovať ich vplyvy a dosahy samostatne a oddelene. (Zdroj: František Vörös – Sdružení EPS ČR).

„Významnou prekážkou pre zavedenie triedeného zberu odpadového EPS je, že v právnej úprave SR a aj EÚ sa problematika EPS rieši všeobecne v rámci plastov. V katalógu odpadov neexistuje samostatná kategória (a katalógové číslo) pre EPS. Z toho dôvodu národné štatistiky neobsahujú údaje o vzniku, zbere a recyklácii odpadového EPS. Preto je prvoradé vyčísliť a stransparentniť materiálové toky EPS. To by sa malo udiať s pomocou legislatívnych nástrojov, ale aj Združenia EPS SR , a spoluprácou s INCIEN. Bez štatistických údajov je obtiažne sledovať tento prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné.“, vraví Ing. Petra Csefalvayová, INCIEN.

Komentáre