Cestou po schodoch, po zvukoch…

M. Mihál: Za posledné dva-tri roky sa postoj k problému zvukovej pohody značne zmenil. Potenciálni majitelia bytov sa na základe informácií z tlače vo väčšej miere začali zaujímať o parametre stien z hľadiska akustiky.

Norma STN 73 0532 jasne stanovuje, že medzi dvoma obytnými miestnosťami jedného bytu a miestnosťami druhého bytu alebo verejnými priestormi domu má byť vzduchová nepriezvučnosť R´w 52 dB. Dosiahnuť takúto hodnotu vôbec nie je jednoduché. Použitím bežných murovacích materiálov, ako sú moderné dierované tehly alebo pórobetónové tvárnice, sa nám to pri rozumnej hrúbke steny nepodarí. Potrebné hodnoty môžeme získať, keď zvýšime hmotnosť jednoduchej steny alebo vytvoríme stenu zloženú z viacerých vrstiev s rozdielnymi akustickými parametrami. Na tieto požiadavky zareagovali výrobcovia murovacích stavebných materiálov a svoje stavebné systémy obohatili o špeciálne výrobky určené na akusticky deliace steny (napr. Xella, Wienerberger). Výrobcovia ľahkých montovaných stien našli riešenie v špeciálnej skladbe konštrukcií, kde sa zvýšil počet vrstiev, a tým sa dosiahli potrebné parametre. Ďalšou možnosťou je použitie železobetónovej steny, ktorá má potrebnú hmotnosť aj tuhosť. Nevýhodou je mokrý proces a prácnosť. Všetky tieto riešenia sú podstatne drahšie ako bežná murovaná stena rovnakej hrúbky.

J. Mlynarčík: V súčasnosti sú investori postavení pred ťažko riešiteľné situácie. Na jednej strane stoja jednoznačné a nekompromisné hodnoty požadovaných akustických vlastností deliacich stien, či už medzibytových, medzi bytom a schodiskom (R`w = 52 dB), alebo medzi jednotlivými miestnosťami toho istého bytu (R`w = 42 dB), ktoré požaduje norma STN 73 05 32 a na strane druhej sú v mysliach konečných majiteľov zakorenené predstavy o vysokej akustickej kvalite murovaných konštrukcií. Jednoduchšie povedané, koneční spotrebitelia by vo svojich bytoch radšej videli murované steny, ale murovanými stenami sa pri ich štandardných hrúbkach tieto normové hodnoty dosiahnuť nedajú. Naopak, sadrokartónovými systémami sa tieto hodnoty vzduchovej nepriezvučnosti dajú získať pomerne ľahko. Či sú normy vysokou latkou? Ja si myslím, že vôbec nie. Sadrokartónové konštrukcie sú tými najjednoduchšími konštrukciami s malou hrúbkou (42 dB = 75 – 100 mm, 52 db = 150 mm). Pri použití murovaných konštrukcií (nezalievaných betónom) sa pri zhodných hodnotách nepriezvučnosti dostávame na násobné hrúbky a okrem toho nimi podporujeme prenos hluku aj ostatnými súvisiacimi konštrukciami (podlahou, stropom, vedľajšími stenami).

G. Szöllösi: Po tepelnotechnickej vlne, keď sa pozornosť zainteresovaných začala vo väčšej miere sústreďovať na tepelnoizolačné vlastnosti stavebných materiálov a konštrukcií, je tu teraz vlna akustická. Je to prirodzené a logické – obe požiadavky patria medzi tie základné. Sú preto patrične zakotvené v normových požiadavkách, ktoré často sprevádzajú aj rôzne záväzné legislatívne predpisy. Ako sa do povedomia postupne dostávajú nové požiadavky, sú nimi konfrontovaní aj výrobcovia dotknutých stavebných materiálov.

Zatiaľ čo požiadavky na tepelnú izoláciu boli predovšetkým problémom obvodového plášťa, v prípade akustiky je to najmä problém medzibytových deliacich stien. Normové požiadavky na takéto steny považujem za dosť tvrdé a ich splnenie v rámci jednovrstvovej murovanej konštrukcie nie je jednoduché. V tom mi asi väčšina výrobcov, ktorí v tejto oblasti už čo to vyskúšali, dá za pravdu. Naša spoločnosť našla riešenie v podobe viacerých druhov akustických tehál určených špeciálne na medzibytové deliace steny, príp. steny oddeľujúce byt od verejne používaných priestorov. Požiadavky na obvodové steny a deliace priečky v rámci bytu nepokladám za veľmi prísne. Na ich splnenie postačia naše tehly zo štandardného sortimentu.

Čo sa týka konkrétnych riešení jednotlivých druhov stien v obytných budovách, už sa, samozrejme, objavujú v projektoch. Naša spoločnosť ponúka niekoľko akustických tehál s označením Akustik. Tieto sa s úspechom použili už na viacerých väčších bytových domoch, najmä v Bratislave, na základe ich predchádzajúceho návrhu v projekte. Bohužiaľ, stretávame sa aj s prípadmi, keď stavebné firmy, príp. investori, v snahe ušetriť nahradia tieto tehly lacnejšími tehlami rovnakej hrúbky. V takom prípade medzibytové deliace steny, samozrejme, požiadavku normy nespĺňajú. Túto zámenu budúci vlastník bytu vizuálne nezistí a neostáva mu iné, ako veriť propagačným materiálom predávajúceho. Až prvá hádka u susedov môže odhaliť pravdu.

M. Mihál: Reálne požiadavky na medzibytové priečky z akustického hľadiska sa podľa môjho názoru kryjú s požiadavkami normy. Je pravda, že takáto stena nás akusticky od susedov celkom neoddelí, ale výraznejšie zlepšovanie akustických vlastností je problematické a nákladné.

J. Mlynarčík: Reálne požiadavky sa zameriavajú najmä na dostatočné zvukovoizolačné oddelenie bytových jednotiek od seba. Nároky na vnútrobytové steny nie sú také sledované. Či sa líšia od noriem? Poviem to takto: líšia sa od skutočnosti. Nový majiteľ bytu často zistí tento nedostatok až po čase a nie je zorientovaný v tom, či realita zodpovedá norme. Jednoducho povedané, keď majiteľ zistí, že počuje suseda, teda ak napr. rozumie jeho hlasnejšiemu hovoru, situácia nezodpovedá norme. Mnohokrát sa k takémuto stavu pripíše aj nevhodné dispozičné riešenie, ale často býva príčina úplne zrejmá z nesprávne zvolenej konštrukcie steny.

G. Szöllösi: Stavebná akustika je veľmi zložitý a citlivý súbor javov a vzťahov. Splnenie jednej normovej požiadavky ešte nemusí v praxi znamenať, že výsledok – stavebná konštrukcia – bude takisto v poriadku. Je to len základný predpoklad. Deliaca konštrukcia, ktorá má plniť požadovanú zvukovoizolačnú funkciu, sa v rámci projektu stáva súčasťou konštrukcie, to znamená, že výsledok vo veľkej miere závisí od projektanta a v realizačnej fáze od stavebnej firmy. A to stále hovoríme len o tom, či sme daným riešením vyhoveli norme.

To, či takýto stav vyhovuje aj subjektívnym požiadavkám konkrétneho užívateľa, a teda či požiadavka zakotvená v norme alebo nejakom hygienickom predpise je dostatočná, alebo naopak prehnaná, sa dá asi ťažko povedať.