Hydroizolačná clona v oporných pilieroch barokového mosta

Na realizáciu horizontálnej hydroizolačnej clony v oporných pilieroch barokového prístupového mosta do Nitrianskeho hradu sa počas jeho rekonštrukcie použila dvojkomponentná polyuretánová injekčná živica.

Situácia pred rekonštrukciou
Prístupový most je súčasťou areálu Nitrianskeho hradu patriaceho do Mestskej pamiatkovej rezervácie Nitra. Most predstavuje hlavnú dopravnú komunikáciu k nádvoriu hradu. Leží pred hradbami nad vonkajšou priekopou v juhovýchodnom predpolí hradu a ústi k hlavnej vstupnej bráne v juhovýchodnej kurtine (obr. 1).

Obr. 1 Prístupový most – pohľad z juhovýchodu; situácia v roku 2005 a v roku 2012	Obr. 2 Podopretie hlavnej klenby dvojpoľovou murovanou klenbou

Je dokladom remeselnej zručnosti a odbornosti staviteľov v minulosti a umeleckého vývoja architektúry.
Stavba je ako inžiniersky objekt súčasťou komunikačného a dopravného systému. V podstate je prieťahom mestskej komunikácie (Kráľovská cesta) cez hradné námestie k hradnej bráne a na nádvorie hradu.
Vlastníkom stavby je rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra. Správcom nehnuteľnosti je Biskupský úrad v Nitre. Predmetná stavba je pamiatkovo chránená ako národná kultúrna pamiatka Nitra – hrad – most, evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) pod číslom 1483/4.12.

Na konštrukcii spodnej stavby je vedená komunikácia s vozovkou zo žulovej dlažby. Celková dĺžka mostovky je približne 28 m. Niveleta mostovky mierne stúpa v smere pozdĺžnej osi od predpolia k vyústeniu pri hradnej bráne. Šírkové usporiadanie je premenlivé s minimálnou šírkou vozovky 6,40 m pri vjazde. V smere k predmostiu sa vozovka kónicky rozširuje na obe strany a je ukončená obojstranne smerovými oblúkmi. Mostovka je po stranách olemovaná murovaným parapetom s hrúbkou približne 500 mm. Parapet (balustráda) je ukončený plastickým kamenným obkladom a členený kamennými podstavcami, ktoré pôvodne niesli sochy svätcov a kamenné vázy (sochy svätcov a kamenné vázy sa v rámci rekonštrukcie nanovo osadili). Podstavce sú položené na výraznej konzolovej rímse so spodným oblúkovým prechodom do muriva. Fasáda na štítoch a zábradlie boli pôvodne omietnuté. Bočné priečelia sú formované kordónovou murovanou rímsou v polohe nad vrcholmi oblúkov spodnej stavby, konzolovými rímsami, pilastrami z podstavcov a líniou z kamennej koruny zábradlia.

Nosnú konštrukciu mosta tvorí trojica valených klenieb. Klenby sú umiestnené na mohutných murovaných pilieroch so základmi. Zostávajúce časti mosta, teda predné a horné predpolie, sú na násypovom telese medzi opornými múrmi a základmi na oboch štítoch mosta. Dve klenbové polia boli v čase pred rekonštrukciou podopreté dvojpoľovými murovanými klenbami, ktoré sa situovali priečne v miestach vrcholov hlavných klenbových konštrukcií (obr. 2). Priestor pod oblúkmi mosta prešiel viacerými prestavbami a čiastočne sa využíval ako hygienické zariadenie. Ľavá, juhozápadná pohľadová strana sa neupravovala, pôvodné mostné oblúky boli zreteľne zachované. Na pravom, severovýchodnom priečelí boli pôvodné otvory tvorené klenbami mostnej konštrukcie vymurované. V dôsledku týchto stavebných úprav sa však narušila architektúra stavby (severovýchodný pohľad).

Sanácia prístupového mosta bola prvou etapou komplexnej sanácie vstupných objektov na Nitriansky hrad. Ďalšia etapa prác na vstupnej bráne aktuálne prebieha.

Architektúra a stavebný vývoj prístupového mosta
Výstavba prístupového mosta sa datuje do obdobia rokov 1750 až 1780. Most je významný bohatou sochárskou výzdobou a predstavuje vzácnu súčasť kultúrnohistorického dedičstva, dokladajúcu barokovú prestavbu hradu s vplyvom umeleckej školy Rafaela Donnera, predstaviteľa barokového klasicizmu.

Dnešný výraz stavby nie je pôvodný, vznikol postupným stavebným vývojom počas existencie objektu. Podľa stavebnohistorického rozboru sú na objekte rámcovo prezentované tieto etapy stavebného vývoja:

• pôvodne trojosový most vynesený tromi oblúkmi bol vybudovaný počas barokovej prestavby hradu v rokoch 1750 až 1780 a nahradil starší padací most, ktorý zabezpečoval obranu hlavného vstupu. Pôvodne most lemoval súbor kamenných sôch z 80. rokov 18. storočia. Sochy boli umiestnené na bočných kamenných podstavcoch v rámci parapetného muriva. Predstavovali sv. Františka Xaverského, sv. Jána Nepomuckého, sv. Jána Krstiteľa a Pannu Máriu. Miesta medzi sochami vypĺňalo spolu šesť dekoračných váz. Z pôvodných sôch sa v čase pred aktuálnou rekonštrukciou na moste nachádzala len jedna v juhozápadnom parapete. Socha znázorňujúca postavu sv. Jána Krstiteľa s baránkom pri pravej nohe bola výrazne poškodená, s odlomenými rukami a so zvetraným povrchom;
• časové údaje o mladších prestavbách nie sú dostupné;
• viacerými novodobými zásahmi bol priestor pod oblúkmi trojpoľového mosta upravený. Dve mostné polia podopierali priečne dvojpoľové murované klenby, na severovýchodnom priečelí boli pôvodné otvory vytvárané klenbami mostnej konštrukcie vymurované;
• pravdepodobne začiatkom 60. rokov 20. storočia bol most pri príležitosti osláv 1 110. výročia Veľkomoravskej ríše a príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda čiastočne zrekonštruovaný. Podstatou tejto poslednej rekonštrukcie bolo vybudovanie novej vozovky z kamennej dlažby v súvislosti s vykonaním rozsiahlejšej výstavby komunikácií a spevnených plôch na hradnom kopci. Pravdepodobne sa realizovali aj terénne úpravy a drobné stavebné úpravy na moste.

Konštrukčné riešenie objektu, technické nedostatky
Stavba je postavená tradičnou technológiou. Nosnú časť objektu tvoria základy, múry, oporné konštrukcie a murované klenby.

Zvislé konštrukcie spodnej stavby sú murované, postavené zo zmiešaného tehlovo-kamenného muriva. Klenbové konštrukcie sú murované z plnej pálenej tehly. Rovnako aj dodatočné podperné múry a klenby boli murované z plnej pálenej tehly. Výplňové konštrukcie priečok, čelá otvorov a podobne boli tiež murované.
Priestor pod mostom bol prevažne nespevnený, bez povrchovej úpravy. V časti podmostia s hygienickým zariadením bola podlaha betónová s keramickou dlažbou na povrchu.

Objekt je založený plošne na základových pásoch. Základy sú pravdepodobne z kamenného muriva prekladaného tehlou.

Vrchnú časť objektu tvorí vozovka a oboj­stranné zábradlie. Deliacou líniou spodnej a hornej stavby je plastická murovaná kordónová rímsa osadená obojstranne v celom pozdĺžnom smere tesne nad pôvodnými murovanými oblúkmi. Položená je čiastočne na konzolách a nesie murovaný parapet hornej stavby.
Koruna plného murovaného parapetu (plná pálená tehla) je ukončená plastickým kamenným obkladom. Parapet je členený kamennými podstavcami. Povrch vozovky tvorí kamenná dlažba (takzvaná mestská dlažba).

V podstate všetky konštrukcie stavby a aj fasádne prvky vykazovali poruchy s výrazným vplyvom zemnej a vzdušnej vlhkosti a tiež statické poruchy (zmeny v štruktúre materiálov, trhliny, škáry a podobne). Okrem toho bola stavba v architektonickom aj konštrukčnom riešení porušená nevhodne realizovanou stavebnou úpravou.

Exteriérové aj vnútorné omietky a tehlové murivo boli všeobecne porušené trhlinami a vlhkosťou. Vlhkosť stúpala kapilárne od terénu a základov a prenikala aj cez konštrukciu vozovky. Následne sa menili štruktúra materiálov a fyzikálne vlastnosti. Zdrojom vlhkosti je jednoznačne atmosférická a aj zemná vlhkosť stúpajúca zo základov, keďže nebola prerušená kapilarita vodorovnou hydroizoláciou. Omietky muriva boli celoplošne porušené okrem vlhkosti aj vekom. V podstate sa zachovali iba relatívne malé plošné fragmenty omietok, murivo bolo obnažené a vystavené priamemu pôsobeniu atmosférických vplyvov. To malo za následok narúšanie štruktúry a väzby muriva, funkcia nosných, nenosných a výplňových prvkov sa znížila. Na stavbe sa zistili lokálne poruchy hlavne v konštrukcii zábradlia a v klenbových konštrukciách s rozpadom štruktúry a väzieb. Životnosť muriva bola všeobecne obmedzená, hrozilo postupné zhoršovanie jeho stavu, rozvíjali sa deformácie a statické poruchy (trhliny a škáry s hrozbou vzniku lokálnych havárií konštrukcií). Okrem toho sa poruchy deformačného charakteru zistili aj v murovaných konštrukciách stien a klenieb. Materiály boli porušené sústavou ťahových trhlín s rozvinutými škárami.

V rámci podrobného geodetického polohopisného a výškopisného merania sa zistila deformácia v línii zábradlia na severovýchodnej strane mosta. Deformácia sa zdokumentovala vo výkrese zo zamerania. Prejavovala sa posunom v kontrolných bodoch koruny zábradlia v mieste stredových osí kamenných podstavcov. Posun mal rozličné hodnoty a naznačoval celkové po­otočenie balustrády v smere priečnej osi so stredom otáčania približne na hrane pôvodnej kordónovej rímsy.

Technický stav konštrukcie nepriaznivo ovplyvňovali vlhkosť a soli. V dôsledku agresívnej činnosti vlhkosti a chemického pôsobenia solí sa porušila štruktúra materiálov a väzieb, hlavne v klenbových konštrukciách. Rozpadal se nielen mate­riál tehly, ale aj jej väzba vápennou maltou v celom profile. Konštrukcia bola materiálovo degradovaná, statická funkcia obmedzená, konštrukcia klenby bola na hranici svojej životnosti.
Prieskum vlhkosti vo vzorkách odobratých z valených klenieb a jeho laboratórne vyhodnotenie zrealizovalo chemicko-technologické oddelenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky v Bratislave. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že v odobratých vzorkách dosahovala vlhkosť 15,74 %, pH faktor 6 a nachádzal sa v nich vysoký obsah vodorozpustných solí, najmä chloridov. Obsah vodorozpustných chloridových solí presahoval povolené hodnoty stanovené rakúskou normou ÖNORM B 3355-1 pre III. kategóriu konštrukcie o približne 850 %. Treba konštatovať, že vlhké a kyslé prostredie v rozhodujúcej miere nepriaznivo ovplyvňovalo stavbu.

Za poruchu sa považoval aj stav sochárskej výzdoby, z ktorej bola na moste inštalovaná iba jedna socha. Pôvodné sochy sa z mosta odstránili a uložili v depozite hradu. Kamenné prvky, z ktorých je vytvorená koruna balustrád a podstavce sôch, boli tiež zvetrané.

Sanácia prístupového mosta
Vzhľadom na charakter stavby, jej architektonické stvárnenie a na to, že ide o objekt pamiatkového záujmu, bolo nevyhnutné zaujať k prestavbe a rekonštrukcii prístupového mosta na hrad v Nitre citlivý a zároveň zodpovedný postoj. Keďže stavba mala vážne problémy v celom komplexe sledovaných ukazovateľov, bolo technicky vhodné a ekonomicky výhodné realizovať rekonštrukciu komplexne tak, aby sa zachovala stavba podľa možnosti v pôvodnom rozsahu, dispozičnom riešení aj základnom tvare. Zámerom bolo rekonštruovať pôvodný objekt na danej pôvodnej pôdorysnej ploche s pôvodnou funkciou a s novou, výrazne vyššou kvalitou architektonického stvárnenia stavby. Technicky bolo nutné zabezpečiť aj predĺženie životnosti stavebnej sústavy objektu. Základnou úlohou prestavby z hľadiska pohľadov bolo zachovanie architektonického štýlu a detailu, v ktorom je stavba postavená. Úlohou bolo odstrániť prípadné nevhodné novotvary bez použitia netradičných, z historického hľadiska nenáležitých stavebných konštrukcií a materiálov.
Tvar a konštrukcia mosta sa zachovali v pôvodných rozmeroch a s pôvodným výškovým, smerovým a šírkovým usporiadaním. Existujúce prvky v pohľadoch zostali zachované aj po oprave, s dôrazom na použitie pôvodných prvkov a motívov v duchu pôvodného riešenia stavby.

Riešenie sanácie bolo preto prísne účelové, zamerané na odstránenie porúch stavby a uvedenie stavby do náležitého stavu tak, aby bola schopná stavebnej a technickej prevádzky. Stavebnými úpravami sa nezmenil objem stavby, jej pôdorysné rozmery ani výškové usporiadanie. Podstatným spôsobom sa nezmenil jej vonkajší vzhľad a nezmenil sa ani účel a funkčné využitie stavby. Dispozičné riešenie sa len v primeranej miere zmenilo v zhode so zabezpečením pôvodného tvaru a pôvodného architektonického riešenia mosta. Technicky sa muselo zabezpečiť predĺženie životnosti stavebnej sústavy objektu.

Sanáciu prístupového mosta realizovala spoločnosť JOMAKSTAV, s. r. o., Nitra. Sanácia hornej časti stavby spočívala v rozobratí vozovky a podkladových vrstiev po úroveň murovaných klenieb v rozsahu klenbových polí. V dolnom a hornom predpolí sa odstránili konštrukčné vrstvy vozovky. Pri rozoberaní kamenných prvkov zábradlí bolo nevyhnutné brať ohľad na to, že použiteľné kusy sa mali opraviť a nanovo osadiť.
Na opravu podstavcov a korunu múrikov sa použil kameň (zhodný materiál ako pôvodný), sčasti sa reštaurovali pôvodné podstavce. Na bočné kamenné podstavce sa vo finále umiestnili kópie sôch a dekoračných váz.

Nová skladba vozovky a podkladových vrstiev je takáto (zhora nadol): kamenná dlažbová kocka v pieskovom lôžku, štrkopiesok stabilizovaný cementom, výstužová geomreža, technická geotextília, hydroizolačná fólia, technická geotextília, tesnené násypové teleso modelované do spádu vozovky – tesniaca ílová vrstva (minimálna hrúbka ílového tesnenia 250 mm) (obr. 3). Pláň ílového násypu sa upravila posypom zo štrku s frakciou 0 až 25 mm. Primeraná pozornosť sa v projektovej aj realizačnej fáze venovala odvodneniu vozovky.

Pri sanácii nosných konštrukcií stavby sa hlavný dôraz kládol na klenbové oblúky. V zmysle záverov stavebnotechnického prieskumu sa murované klenby nachádzali v havarijnom stave. Riešenie preto bolo zásadné a konštrukcie sa museli v potrebnom rozsahu prebudovať. Obyčajná reprofilácia tehlovej väzby sa javila ako nedostatočná, technicky ju (vzhľadom na hrúbku klenby 600 mm) nebolo možné metódou per partés zvládnuť. Prípadné parciálne chemické ošetrenie povrchov materiálov v klenbe by vzhľadom na vysoký stupeň vlhkosti, pH a vysoký obsah solí nebolo účinné. Prestavba (premurovanie) klenieb jednoznačne predstavovala jediné optimálne riešenie. Okrem iného prebudovanie klenieb umožnilo obnoviť pôvodný tvar mostných oblúkov. Pomocné, dodatočné, priečne murované podpery s oblúkmi sa demontovali. Po sanácii sa ponechala pôvodná nosná konštrukcia trojpoľového mosta s tromi oblúkmi bez novodobých prvkov.

Postup odstraňovania pôvodnej konštrukcie klenieb podrobne sledovali všetci účastníci výstavby (investor, projektant, realizačná spoločnosť, zástupcovia pamiatkového úradu). Odstránenie vrstiev vozovky a násypu (čo umožnilo prístup vzduchu k tehlovému murivu klenieb z hornej strany) spôsobilo drobenie a až úplný rozpad jednotlivých tehál. Uvedený stav len potvrdil informácie získané z rozboru vzoriek muriva klenieb, ktorý sa realizoval počas prípravných prác. Spontánny rozpad muriva klenieb neumožňoval ďalej pokračovať v ich plánovanom postupnom rozoberaní po častiach. Na základe záverov z kontrolného dňa (za účasti všetkých zainteresovaných strán) sa prijalo rozhodnutie pristúpiť ku kontinuálnemu rozobratiu klenbového muriva.
Klenby sa nanovo premurovali s použitím vybraných tehál a vápenného spojiva (obr. 4). S ohľadom na vysokú kvalitu realizačných prác ostali nateraz tehlové klenby (a aj zábradlia) bez omietok. Bola by škoda prekryť dôkaz vysokej remeselnej fundovanosti a zručnosti súčasných majstrov.

Obr. 4 Pohľad na dokončenú nosnú konštrukciu mosta

Aplikácia horizontálnej hydroizolačnej clony
Na murive zachovanom v pôvodnom stave (bočné opory a piliere) sa vykonali sanačné opatrenia proti zemnej a povrchovej vlhkosti. Proti vzlínaniu kapilárnej vlhkosti sa v pilieroch a oporách realizovala horizontálna hydroizolačná clona. Dodatočná hydroizolácia sa vyhotovila s využitím technológie tlakovej injektáže zmiešaného muriva dvojzložkovou polyuretánovou živicou ­CarboPur WF. CarboPur WF je veľmi rýchlo reagujúca dvojzložková polyuretánová injekčná živica. Je určená na spevňovanie hornín, zemín a stavebných konštrukcií a utesňovanie priesakov vôd a plynov. Je vhodná na sanáciu (utesnenie a aj spevnenie) starých kamenných, tehlových a zmiešaných murív – hradbových a hradných, klenieb, mostných pilierov, oporných múrov, ostení priepustov a tunelov a podobne. Izolačná clona sa vytvorila prostredníctvom tlakovej injektáže cez sieť vrtov s priemerom 14 mm, ktoré pokrývali injektovanú plochu tak, aby sa zabezpečila penetrácia injekčnej živice v celom priereze (obr. 5). Veľkou výhodou technológie je skutočnosť, že sanačný zásah je len veľmi ťažko (prípadne vôbec) rozpoznateľný. Subdodávateľom prác na hydroizolačnej clone bola spoločnosť Latner, s. r. o., Trenčín.

Na povrch stien opôr a pilierov pod úrovňou terénu sa aplikovala vodonepriepustná omietka.
Terén pod mostom a v okolí sa v zmysle projektu upravil a urovnal s priečnym a pozdĺžnym spádom, povrchová voda sa odvádza do kanalizácie.

Obr. 5 Schéma vytvorenia horizontálnej hydroizolačnej clony

Obr. 6 Prístupový most – pohľad z juhu; situá­cia v roku 2006 a v roku 2012	Obr. 7 Prístupový most po ukončení rekonštrukcie

Záver
Po takmer šiestich rokoch od začatia prípravných prác na sanácii prístupového mosta do Nitrianskeho hradu sa podarilo novo zrekonštruovaný objekt koncom minulého roka odovzdať do užívania. Komplikovanosť prípravy, samotnej realizácie a kvalita sanačných prác zaraďujú most medzi pamiatky, ktorým sa dostalo pozornosti primeranej ich významu. Snaha všetkých zainteresovaných viedla k ohľaduplnej obnove diela, ktorá rešpektovala historické danosti a pôvodný architektonický koncept. Estetická kvalita objektu určite prinesie úžitok a potešenie širokej verejnosti (obr. 6 a 7).

TEXT: Ing. Peter Arpáš, Ing. Peter Kocnár
FOTO: Ing. Peter Arpáš

Ing. Peter Arpáš je majiteľom spoločnosti PPAM – projektovo-inžinierska kancelária, Nitra. Je autorizovaným stavebným inžinierom pre oblasti statika stavieb a stavebné konštrukcie. Je autorom projektu rekonštrukcie vstupného mosta do Nitrianskeho hradu.

Ing. Peter Kocnár je pracovníkom spoločnosti Minova Bohemia, s. r. o., organizačná zložka, Žilina, a pôsobí na pozícii vedúceho organizačnej zložky.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.