Zdravotnotechnické zariadenia a inštalácie – projekt a realizácia očami praxe

Kvalitu projektu stavby ovplyvňujú nepochybne aj projekty profesií. V tomto článku sa pozrieme bližšie na to, ako vyzerá prax v oblasti projektovej prípravy a následnej realizácie zdravotnotechnických zariadení a inštalácií. Na názor a skúsenosti sa pýtame projektantov, ktorí sa v tomto prostredí dennodenne pohybujú. 

1. Zvyknete si projekty zdravotnotechnických zariadení a inštalácií vyberať alebo vás skôr (v rámci tímu) oslovujú investori? Aké sú vaše skúsenosti s následnou realizáciou projektu? Realizujú sa projekty zvyčajne v plnom rozsahu? Prizýva vás dodávateľ stavby k prípadnému riešeniu problémov – napr. k zámene potrubného materiálu a pod.?

2. V súčasnosti sú už k dispozícii nové technické normy. Aké máte skúsenosti s ich dodržiavaním pri projektovaní a realizácii zdravotnotechnických zariadení a inštalácií?

3. Dnešná odborná príprava projektantov sa celkom odlišuje od obdobia veľkých projektových ústavov. Akou cestou by mal prejsť absolvent od ukončenia vysokoškolského štúdia, aby sa stal renomovaným projektantom? Akú úlohu by v v tom, podľa vás, mali zohrávať rozličné odborné podujatia (konferencie a pod.)? Ako v tejto súvislosti vnímate sledovanie a hodnotenie odborného rastu autorizovaných stavebných inžinierov v rámci Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI)?

Ing. Ján Mesík
GMW, s. r. o.
konateľ

1. Vyberať si zákazky je snom každého projektanta a ostatné dva roky takmer platilo, že si bolo možné vyberať, čo a s kým chcete robiť. Zvyčajne nás však osloví náš najbližší partner v tomto procese – architekt alebo stavbár. Sú aj investori, ktorí si sami hľadajú tím jednotlivých odborných projektantov, ovplyvňuje to najmä nižšia cena alebo niekedy aj nedôvera k architektovi. Pri veľkých investoroch sa stáva, že aj keď zmenia architekta, niektoré profesie sa uplatnia aj v novom tíme – všetko je to o korektnosti vzťahu a kvalite práce.

Väčšina projektov sa v zásade realizuje v zmysle projektovej dokumentácie (PD), samozrejme, s určitými, či už väčšími alebo menšími zmenami. Projektant sa snaží navrhnúť čo najlepšie riešenie, adekvátne charakteru stavby – a samozrejme, nie vždy najlacnejšie. Už tam, v prvej fáze, vznikajú disproporcie medzi projektantom a  dodávateľom, ktorého investor prinúti hľadať všetky rezervy. Niekedy sa už v ponukovej cene dodávateľa objaví napr. iný materiál kanalizácie a vody, ako je navrhnutý v PD, lebo dodávateľ chce byť pre investora zdanlivo výhodnejší.

Tak, ako sú rozliční projektanti, sú aj rozliční dodávatelia, verím však, že všetci chcú, aby ich spoločné dielo bolo v poriadku a preto komunikujú, ak sú na stavbe nejaké problémy. Raz je „v nevýhode“ projektant, druhýkrát dodávateľ, ale dobrý výsledok je podstatný a to musia pochopiť všetci zúčastnení. Vtedy je to OK. 

2. Vzhľadom na rozličné odborné školenia a konferencie, ktoré by mali byť súčasťou práce každého projektanta, sa ovládanie nových noriem stalo nevyhnutnou podmienkou práce. Stúplo pritom aj odborné povedomie dodávateľov a investorov, čoho dôsledkom je dodržiavanie týchto noriem pri výstavbe. Aj tu však niekedy platí – naučené a rutinné = pohodlnejšie.

3. Kto je renomovaný projektant? Niekedy dávno to bol skúsený projektant s 30-ročnou praxou. Teraz možno podobnú prax dosiahnuť už po 5 až 10-ročnej práci. Podmienkou je, že práca projektanta baví, nie je pre neho záťažou študovať nové poznatky, že všetci zúčastnení na procese výstavby sú jeho partnermi a nie súpermi, vie sa podeliť o svoje vedomosti a dokáže ich oceniť aj u dodávateľov, má za sebou fungujúce stavby, nesie zodpovednosť za svoju prácu a čo najviac od seba odháňa rutinu.

Mladý projektant by mal čo najskôr projektovať kompletne, to znamená, stavbu navrhovať a riešiť v plnom rozsahu svojej profesie. Ideálne je, keď má poruke práve toho „renomovaného“ projektanta, ktorým môže byť pri dnešnej rýchlosti výstavby aj človek vo veľmi mladom veku. Škola v nedávnej minulosti pripravovala a aj v súčasnosti pripravuje kvalitných absolventov, ktorí, ak sa im umožní odborný rast účasťou na odborných či spoločenských firemných podujatiach, získajú náskok a vyrastú na „renomovaných“ projektantov.

Vzhľadom na to, že po roku 1989 sa projektové ústavy prakticky rozpadli, mladí projektanti sa rozutekali do iných sfér a nastal boj o zákazky. Činnosť SKSI dala výchove projektantov určitý rozmer, systém a prehľadnosť, aj keď to v začiatkoch tak nevyzeralo. Aj jej pričinením sa profesia projektanta stala relatívne zaujímavou pre novú generáciu našich projektantov.

Ing. Ján Výboh
VYPRO – Projektová a konzultačná kancelária
projektant

1. Ako spracovateľa len určitých častí PD (zdravotnotechnické inštalácie, zásobovanie plynom) ma oslovujú spravidla architekti, resp. architektonické kancelárie, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Niekedy ma osloví aj nová organizácia na základe odporúčania spolupracovníkov, ktorí ma poznajú. Projekty sa realizujú zvyčajne v rozsahu uvedenom v PD. Pri riešení problémov sa stáva, že ma pozvú na stavbu, ale len vo vážnejších prípadoch – a to sa stáva zriedka. Pokiaľ ide o zámenu materiálov, niekedy ma zhotoviteľ osloví so žiadosťou o vyjadrenie súhlasu. Ak som proti, aj tak to občas zrealizuje podľa svojho uváženia. O zmene sa potom dozviem len vtedy, keď z toho vznikne rozpor medzi investorom a zhotoviteľom.

2. Pri projektovaní sa snažím dodržiavať v súčasnosti platné normy pre projektovanie, no v praxi to nie je vždy celkom možné, najmä vzhľadom na požiadavky architektov. Vtedy sa hľadá kompromis. Čo sa týka zhotoviteľov stavby, možno konštatovať, že nie vždy sa dodrží riešenie uvedené v PD. Zhotoviteľ stavby si prispôsobí riešenie svojim požiadavkám –  či už z dôvodov zníženia investícií alebo na základe iných vplyvov (napr. zmena stavebného riešenia). Občas však zmenu konzultuje aj so spracovateľom PD.

3. Myslím si, že je dôležité, aby mladý projektant začínal svoju pracovnú činnosť v úzkej spolupráci so skúseným autorizovaným inžinierom. Pri nej získa najmä informácie praktického charakteru a schopnosť správne sa rozhodnúť tam, kde z objektívnych príčin nemožno aplikovať ustanovenia príslušných noriem, resp. iných predpisov a ustanovení týkajúcich sa predmetnej časti PD.
   
Čo sa týka odborného rastu autorizovaných stavebných inžinierov, domnievam sa, že neustály vývoj nových materiálov a konštrukčných prvkov, resp. ZTI zariadení núti projektantov k sústavnému samovzdelávaniu. To považujem vzhľadom na cyklické usporadúvanie rôznych tematických výstav či školení zo strany distribútorov a na možnosti internetu za dostatočné na odborný rast, inak by v konkurencii ťažko obstáli.
   
SKSI by sa mohla okrem iného upriamiť na plnenie povinností pri platbe honorárov za dielo v procese investičnej výstavby vo vzťahu investor verzus projektant. Mohlo by napríklad ísť o splnenie povinnosti pri schvaľovacom procese udelenia povolenia stavby.

Ing. Ivan Klčo
PROREAL-KA, s. r. o.
konateľ

1. Na vypracovanie projektov zdravotnotechnických zariadení nás zvyčajne oslovujú architektonické kancelárie, často však aj investori, pre ktorých sme robili. Realizácia projektu sa pri každej stavbe odlišuje – záleží nielen od dodávateľa ZTI prác, ale najmä od investora a aj o toho, či si u nás objednajú autorský dozor, alebo nie. Pri niektorých stavbách sa projekt prísne dodržiava, pri niektorých sa používa len na usmernenie (slúži iba ako podklad). To isté platí o zámene materiálov a riešení problémov. Zväčša platí, že pri veľkých stavbách sa projekt prísne dodržiava a každá zmena sa musí odsúhlasiť (týka sa to najmä cien) a pri menších stavbách, ktoré nemajú vlastného projektového manažéra, sa projekt dodržiava benevolentnejšie.

2. Nové technické normy musíme dodržiavať najmä my projektanti, až následne ide o ich dodržiavanie pri realizácii. Naša projekcia sa snaží dodržiavať najnovšie technické normy a vyhlášky, nie je to však rovnaké pri všetkých projektantoch.

3. Mladí projektanti musia nevyhnutne robiť so staršími a skúsenejšími projektantmi, aby si uvedomili, aká je správna koncepcia projektu, a najmä sa nedali ovplyvniť požiadavkami investora, ktorý pre zlacnenie realizácie často požaduje riešenie  v rozpore s normami.

Samotné odborné podujatia síce zvyšujú technické vedomosti, nenahrádzajú však skúsenosti z realizácií. Hodnotiť rast a kvalitu autorizovaných stavebných inžinierov v rámci SKSI je podľa mňa dosť ťažké. O kvalite jednotlivých projektantov, a tým aj ponuke prác, rozhoduje nakoniec asi trh a konkurencia.

Ing. František Czuczor
HWGS – Projekcia technických zariadení budov
projektant

1. Asi 90 % projektov riešime v rámci tímu cez architekta a 10 % priamo s investormi. Z hľadiska realizácie máme skúsenosti, že ak ide o stredne veľké alebo veľké objekty, dodávatelia sa už snažia dodržať projekt v celom rozsahu. Samozrejme, aj to závisí od konkrétneho dodávateľa a financií.
   
Zvyčajne sa o stavbe dozvieme iba vtedy, keď vznikne problém alebo keď musíme riešiť akútny prípad. Otázky, akými sú napr. zámeny materiálu a pod., s nami dodávatelia vôbec nekonzultujú.

2. Vo väčšine prípadov sa stále projektuje podľa starých noriem a, pravdupovediac, staré normy boli jednoznačnejšie a lepšie sa z nich projektovalo. Niektoré nové normy sú napísané veľmi všeobecne, a preto sa nedajú používať v praxi.

3. Táto otázka je veľmi zložitá a neexistuje na ňu jednoznačná odpoveď. My patríme ku generácii, ktorá začínala podnikať v oblasti projektovania TZB v roku 1995. Začínali sme len na základe tých vedomostí, čo sme sa naučili na univerzite. Postupne sme sa pri riešení problémov učili nové veci a snažili sa ich aplikovať v projektoch. Chodili sme na prednášky, odborné podujatia či konferencie, kde sme konzultovali mnohé problémy so skúsenejšími kolegami.

(sf)
Foto: Hansgrohe

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.