Partner sekcie:
  • Stavmat

Teplá voda a jej hygienické zabezpečenie

Je dôležité, aby sa zistené problémy, nové kreatívne riešenia, súvislosti a väzby v oblasti zásobovania vodou uvádzali neustále do technického povedomia. Ide najmä o teplú vodu, ktorá sa v rámci centrálnej prípravy dodáva do obrovského počtu miest v obytných domoch, nemocničných objektoch, v domovoch seniorov, materských aj základných školách, priemyselných a obchodných objektoch a tiež v dopravných prostriedkoch. Na jednej strane pritom stojí technický postup a prístup s ekonomickými mantinelmi, na druhej strane možnosť ohrozenia zdravia vplyvom mikrobiálne kolonizovaného systému prípravy a distribúcie teplej vody.

Ak sledujeme celkové dianie okolo nás, je veľmi pravdepodobné, že neberieme do úvahy všetko, čo sa deje, pričom si „vyberáme“ možno aj nevedome. Ako technici vychádzame z našich skúseností v tom, čo a ako robiť ďalej lepšie, inak, kreatívne. Pritom možno ani nestačíme vstrebať všetko v danej technickej oblasti – oproti minulosti dochádza k prelínaniu a otváraniu omnoho širších možností.

Zároveň sa pri celkovom pohľade a vnímaní ukazuje, že sa blížime k veľkému kvalitatívnemu prerodu globálneho rozsahu. Pred ôsmimi tisíckami rokov sa z človeka – lovca a nomáda – stal usadnutý poľnohospodár – nastala neolitická revolúcia. Pred viac ako dvomi storočiami sme sa naučili využívať energiu fosílnych palív, nastal technický a priemyselný rozvoj, k dovtedajším vedeckým kategóriám sa vtedy pripojila technická veda a dnes spätne vidíme, že to bola industriálna revolúcia, ktorá priniesla rozvoj a smer euroamerickej civilizácii.

Zdá sa však, že za dverami je už ďalšia fáza, ktorá býva označovaná ako postindustriálna. Fyzická sila (jednotlivca alebo armád) a neskôr peniaze predstavovali donedávna hlavné atribúty na získanie moci a vládnutia, v súčasnosti sa však stávajú rozhodujúcimi vedomosti a informácie. Musíme sa zmieriť (?) s tým, že táto nastupujúca éra či fáza je futurológmi chápaná ako pokračovanie doterajšieho vývoja, len medzi hlavné predpoklady rozvoja už nepatria oceľ a energia z uhoľných elektrární, ale znalosti a zvyšujúci sa podiel nehmotných aktivít na hrubom domácom produkte.

A ako sa to prejaví na našom „piesočku“, teda v oblasti TZB? Zlepšením životných a zdravotných podmienok vďaka detailným znalostiam prevádzky všetkých obslužných zariadení v objektoch? Predĺžením životnosti, optimalizáciou údržby…? To je na veľkú úvahu a diskusiu…

Ďalej sa zameriame detailne na stavy a skutočnosti v časti TZB týkajúcej sa problematiky technických vodných obslužných systémov (TVOS). Vo vodných systémoch – počítame len s antropogénnymi systémami, na ktorých stojí naša civilizácia – sa vyskytuje rad mikroorganizmov, ktoré tieto systémy okupujú, resp. obývajú. Jednoducho tu sú ako vyslanci prírody a vytvárajú celé spoločenstvá – mikrobióm (termín „biofilm“ je v tomto prípade určite nedostatočný).

Ak zúžime náš pohľad ešte viac – len na teplú vodu a  systémy prípravy a distribúcie teplej vody –, je trvalo sledovaným favoritom baktéria legionela, avšak v potrubnom systéme, na stenách vnútorného povrchu máme celý mikrobióm zložený  z baktérií, biogénnych prvkov, živín atď., ktorý je prichytený na stenách, a len malá časť baktérií sa bude vznášať vo  forme planktónu, a teda ju bude možné zachytiť pri vzorkovaní. Do teplej vody – systému ohrevu a distribúcie – sa všetky baktérie dostávajú so studenou vodou, pričom najmä baktéria legionela je vysokorezistentná proti používaným koncentráciám chlóru vo vodárenstve, takže nemožno očakávať jednoduché riešenia na komplexnú elimináciu a trvalé preventívne zabezpečenie minimalizácie mikrobiologického rizika teplej vody.

Práve v nej sú podmienky na rast a trvalosť mikrobiómu oproti studenej vode tie najlepšie – a je zrejmé, že musíme počítať so stavom pri prevádzke. Mikrobióm sa náročne odstraňuje a jeho „trvalá“ prítomnosť sa ťažko eliminuje. Platí, že zásah riadenou dezinfekciou (alebo termodezinfekciou!!!) rieši obvykle len formu planktónu, no ak sa nepodarí mikrobióm narušiť a eliminovať jeho životné podmienky (napríklad aj vrátame prísunu živín), zostáva vlastne nedotknutý. V krátkom čase je tak celý vnútorný vodovod teplej vody opäť kolonizovaný a v planktónovej forme zisťujeme opäť prítomnosť baktérie legionela, ktorá sa z opatrnosti vzhľadom na zdravotné hľadisko sleduje a kontroluje.

Možno konštatovať, že explozívny nárast informácií aj v oblasti TVOS vedie k ich prehliadaniu a neuplatňovaniu už v počiatkoch, horšia situácia je však ešte v tom, že chýbajú odborníci, ktorí by vôbec mohli systémy TVOS realizovať a prevádzkovať. Samotné informácie či dáta (spotreba, teplota, prevádzkové stavy), zakomponované napríklad už do projektu, sú nanič, keď sa to všetko ako celok nedarí uviesť do života s plnou zodpovednosťou a perspektívou dlhodobého prevádzkového horizontu.

Dali sme si základný cieľ: ako a či možno zabezpečiť prevádzku systému prípravy a distribúcie teplej vody komplexnejšie vrátane „vľúdnosti“ k materiálu potrubia, ako zabezpečiť prípravu teplej vody dlhodobo bez problémov a ako prípadne, ak sa to ukáže ako nevyhnutnosť v prípade problémov, riadiť zásah tak, aby sa najskôr narušil mikrobióm a až následne, keď sa podarí čo najviac z mikrobiómu „previesť“ do  planktónovej formy, zabezpečiť riadenú dezinfekciu celého vodného objemu – to už teda ako prevenciu, samozrejme, z hľadiska užívateľa na konci, ktorý túto teplú vodu potrebuje.

Sledovanie

Počas štvorročného výskumu v nami vybraných objektoch aj v objektoch, kde bola naša firma vyzvaná na zásah, sme vykonali spolu 22 akcií s využitím viacfázového postupu. O tom, že sa nám darilo rozpúšťať biofilmy, svedčia aj opakované informácie z akreditovaného laboratória, kam sa odovzdávali vzorky na mikrobiologické vyšetrenie, o tom, že vo vzorkách boli „exotické“ druhy legionel, ktoré sa uvoľnili z mikrobiómu do planktónovej formy a boli „zachytené“.

Vo všeobecnosti môžeme počítať so základnými stratégiami, ako sa vo vnútornom vodovode teplej vody, resp. ešte priliehavejšie v technických obslužných vodných systémoch (kam zahrnieme aj chladiace systémy, fontány atď.), vyrovnať s mikrobiálnou kolonizáciou, ktorá je prevažne výsledkom prítomnosti mikrobiómu:
– Už pri príprave stavby TVOS (alebo rekonštrukcii) riešiť výber materiálov potrubí, armatúr, výmenníkov, chladiacich veží atď., ktoré nepodporujú usádzanie biologického nánosu, resp. mu bránia.
– Trvalo v čase zabezpečiť hydraulickú a teplotnú vyrovnanosť vodného objemu TVOS.
– Riešiť vhodnú fyzikálno-chemickú úpravu vody pred jej ohrevom.
– Pravidelne odstraňovať mikrobióm z vnútorných povrchov TVOS.
– Zabezpečovať dôkladnú preventívnu komplexnú dezinfekciu po dokončení inštalácie TVOS pred spustením prevádzky s protokolárnym doložením.

Každá z týchto stratégií je užitočná, ale takmer 100 % výsledok možno dosiahnuť len súhrnným prístupom. Každá časť podlieha výberu správneho spôsobu pre danú lokalitu (rozsah objektu, stav a čas), čo musí byť podložené skúsenosťami a znalosťami, za ktorými musí stáť zodpovedná osoba.

Treba mať pritom na pamäti skutočný cieľ tejto činnosti – nie je to samoúčelné, cieľom je zabezpečiť čo najvhodnejšie trvalé podmienky koncovým užívateľom, teda najmä pacientom na transplantačných jednotkách, aby sa „nestretli“ s baktériou legionela, a teda nemohla prepuknúť legionelóza. Samozrejmé by to malo byť aj pri akýchkoľvek systémoch s centrálnou prípravou teplej vody…

Legionelóza ako ochorenie vzniká pôsobením troch súčasne pôsobiacich vplyvov:
a) prítomnosťou vnímavého ľudského organizmu na ochorenie legionelózou (seniori, pooperační a onkologickí pacienti, diabetici a pod.),
b) prítomnosťou legionel v množstve schopnom prekonať prirodzené obranné bariéry ľudského organizmu,
c) existenciou ciest prenosu z miesta ich výskytu (voda, vlhké prostredie) do vnímavého tkaniva (pľúca).

Na zabránenie vzniku legionelózy stačí odstrániť ktorýkoľvek z týchto uvedených vplyvov – k jej vzniku nedôjde. V skutočnosti však môžeme ovplyvniť len druhý bod a vo výrazne menšej miere posledný, tretí bod. Ukazuje sa tak, že technická cesta – teda minimalizácia mikrobiologického rizika odstránením prítomnosti baktérií – predstavuje najúčinnejšie opatrenie, pretože dochádza k odstráneniu zvýšeného počtu legionel v miestach kontaktu s vnímavými osobami.

Ak zoberieme do úvahy celú šírku možného výskytu v TVOS, prídeme k predpokladu, že základ celého problému je mikrobióm na vnútorných stenách potrubnej siete, pre ktorého nárast vznikli vhodné podmienky súhrou kvality vody, teploty, prúdenia a vplyvu materiálov a prípadne, čo je obvyklé, absenciou počiatočnej preventívnej komplexnej dezinfekcie. Potom je jasné, že najlepším riešením tejto situácie je prevencia, ktorá musí byť cielená. Ide teda o technický proces – vytvorenie takých podmienok, aby nemohlo dôjsť k trvalému „pobytu“ mikrobiómu a prípadne sa dal riadene a pravidelne eliminovať. Tu už teda ide o prerušenie cesty nákazy od zdroja k vnímavému jedincovi.

Z hľadiska „chodu“ mikrobiologických procesov si musíme uvedomiť exponenciálny priebeh vývoja baktérií (približne za 3 hodiny narastie ich počet na dvojnásobok). Snáď najlepšie to vystihuje šachovnica, kde je na každé ďalšie políčko daný dvojnásobok. Pritom v mnohých prípadoch, ktoré sme sledovali, sa daný TVOS celkom určite dostal až na druhú polovicu šachovnice…

Koncepcie a predpoklady

Výsledky našich prác ukazujú, že je reálne zabezpečiť minimalizáciu mikrobiologického rizika viacfázovým postupom. Ide však o koncepciu postavenú na znalostiach a skúsenostiach. Veľmi dôležitým bodom je takisto určiť v danom objekte, kde sa TVOS prevádzkuje, zodpovednú osobu.

V rámci celého postupu pôjde teda o:
– návrh vhodného materiálu zariadenia na prípravu teplej vody a jej distribúcie – vnútorného vodovodu,
– tepelné vyváženie systému prípravy a distribúcie teplej vody – hydraulické vyváženie systému distribúcie (tlaky, prietoky, časový priebeh prevádzky),
– optimalizáciu distribučnej siete po stránke obslužnosti – fyzikálno-chemickú úpravu studenej vody pred vstupom do zariadenia prípravy teplej vody,
– fyzikálno-chemickú úpravu teplej vody po príprave – teda pred vstupom do distribučnej siete,
– riadené chemické preventívne zabezpečenie distribuovanej teplej vody.

Už dlhší čas je známa prehľadná tabuľka (tab. 1)
– porovnanie rozličných materiálov potrubí z hľadiska schopnosti usadzovania mikrobiómu. Do povedomia sa pritom dostalo snáď len použitie medi, ale aj tak úplne bez zohľadnenia ďalších vplyvov – najmä pH privádzanej studenej vody a pH teplej vody po jej hygienickom zabezpečení, napríklad oxidom chloričitým, čo pH pomerne podstatne zníži.

Je samozrejmé, že do úvahy prichádza aj kombinácia uvedených predpokladov. Na zváženie je potom otázka nákladov na vyrábanú teplú vodu, kde sa zlučujú užívateľské a ekonomické požiadavky. Ako príklad možno predložiť teplotne a hydraulicky vyvážený TVOS, kde sú náklady na cirkuláciu (čo sú v podstate straty, takže túto časť vloženej energie môžeme považovať doslova za odpad) podstatne vyššie než len náklady na samotné zabezpečenie potrieb užívateľov.

Z radu meraní a bez hlbšieho sledovania fyzikálnych stavov sa ukazuje, že v systéme centrálnej prípravy teplej vody sa energeticky vložené náklady na tento komfort pohybujú za hranou samotného nevyhnutného energetického vkladu na dosiahnutie ohrevu z východiskovej teploty studenej vody na užívateľskú teplotu. Ak bude napríklad denná spotreba objektu 10 m3 teplej vody pri ohreve z 10 na 55 °C (teda Δt je 45 K) a cirkulácia s výkonom cirkulačného čerpadla 2 500 litrov za hodinu (a elektrickým príkonom 0,5 kW) s trvalým chodom, späť k ohrevu sa vracia teplá voda s teplotou 45 °C (možno konštatovať, že pri teplotnej a hydraulickej vyváženosti sú všetky distribučné body v objekte zabezpečené teplotou 50 °C, teda v polovici medzi oboma teplotami), sú energetické potreby takéto:

Ohrev:
Δt 45 K × 10 000 litrov = 522 kWh za deň

Cirkulácia:
Δt 10 K × 2 500 × 24 h = 696 kWh za deň (+ chod čerpadla 24 × 0,5 kW = 12 kWh)

Je nevyhnutné poznamenať, že je zrejmé, prečo dochádza pri „jednoduchom“ náhľade prevádzkovateľov k vypínaniu cirkulačných čerpadiel v čase mimo odberu teplej vody (energia vo vode doslova nie je sledovateľná, ale chod čerpadla, ktoré má na štítku nejaký príkon, áno), čo predstavuje na prvý pohľad úsporu, ale z hľadiska súhrnného prístupu ani zďaleka – problém, strata, sa prejaví inde, a to v mikrobiálnej kolonizácii, teda následnej prítomnosti mikrobiómu na vnútorných plochách najmä vnútorného vodovodu.

Denné náklady na prípravu tejto teplej vody sa budú pohybovať okolo sumy 300 Kč (okolo 12 €) za 1 000 litrov, t. j. denne to bude 3 000 Kč (120 €), mesačne 90-tisíc Kč (viac ako 3 500 €) a za rok 1,1 mil. Kč (42 000 €). Vnútorný vodovod bude vychádzať na cca 700-tisíc Kč (niečo pod 27 500 €) – s tým najkvalitnejším potrubným materiálom – a mal by vydržať podľa normových požiadaviek 50 rokov.

Za tento čas ním tak pretečie v súčasných cenách voda za 55 mil. Kč (viac ako 2,15 mil. €). Stavebník, no najmä developer, však požaduje ušetriť  200-tisíc Kč (niečo pod 8 000 €) pri realizácii vnútorného vodovodu… Ak však bude nevyhnutná výmena potrubí vnútorného vodovodu skôr, potom treba vziať do úvahy stavebné náklady „okolo“, čo je zhruba trojnásobok, a vylúčenie prevádzky daného objektu, čo tiež niečo stojí.

Preto treba zabezpečiť distribuovanú teplú vodu so „súhrnnou kvalitou“, tzn., že by mala byť zabezpečená:
– optimálna stabilná užívateľská teplota,
– absencia organoleptických nedostatkov,
– dostatočnosť (teplota, objem/prietok) v distribučnom bode pre užívateľa,
– absencia mikrobiologických problémov v dodávanej teplej vode.

Obr. 1 Pohľad na vnútorný povrch potrubia

To so sebou nesie viac fáz technického prístupu – od dokumentácie cez projekt až po realizáciu, plnú prevádzku, a to vždy s osobnou zodpovednosťou (projektant, realizačná inštalatérska firma, prevádzkovateľ). Z hľadiska jednoznačného prístupu koncového užívateľa budú zrejme najdôležitejšie posledné dva body (ak teda voda vôbec tečie a je dokonca aj teplá – to, či obsahuje baktérie, už užívateľ „nevidí“). Z pohľadu zodpovednosti prevádzkovateľa je dôležitá mikrobiologická kvalita dodávanej teplej vody. Z toho je zrejmé, že pri prevádzkovanom systéme musí nastať určitá „kampaňovitosť“ s kratším či dlhším časovým úsekom v zmysle prevenčnej starostlivosti so záznamami a s účasťou zodpovednej osoby.

Ak sa neberú do úvahy všetky aspekty – teda napríklad pôsobenie biocídu na materiály potrubného rozvodu a úplne nepochopiteľne sa uprednostní práve požiadavka eliminácie legionely, dochádza doslova k haváriám. Výsledky vyšetrení PPR potrubí dokladajú obr. 1 až 5, na ktorých vidieť potrubie PPR DN 32 po 30 mesiacoch prevádzky – teplá voda bola hygienicky zabezpečovaná oxidom chloričitým vyrábaným „in situ“. Požiadavka vyhl. MZČR č. 252/2004 Sb. v platnom znení (že limitná koncentrácia pre ClO2 je 0,8 mg na liter) sa trvalo prekračovala až 4-krát, a to z dôvodu, že „bolo nevyhnutné eliminovať legionelu“…

Okrem TVOS v objektoch existuje aj ďalší „sektor“, kde môžu mať TVOS možný vplyv na zdravie užívateľov. Ide o dopravné prostriedky (vlaky, lietadlá, lode a MKS/medzinárodná kozmická stanica – ako je tam voda vôbec hygienicky zabezpečená?), v ktorých sú zásobné nádrže studenej vody, pričom časť vody sa zohrieva pre užívateľov – cestujúcich. Aj tu však treba zvažovať vyššie uvádzané hľadiská a požiadavky, aj tu sa „objavuje“ mikrobióm s baktériou legionela. V týchto prípadoch sa vyžaduje takisto technické zabezpečenie, samozrejme, opäť vo všetkých fázach až po zodpovednú osobu.

Obr. 2 Vnútorný povrch – zväčšenie 1 000-krát

Obr. 3 Vnútorný povrch – zväčšenie 200-krát

Obr. 4 Vonkajší povrch – zväčšenie 1 000-krátObr. 5 Vonkajší povrch – zväčšenie 200x 

Úvaha

Ak ide o teplú vodu, jej prípravu, používanie, rozvody v budovách atď., stretávame sa doslova s dogmou, no každá dogma je škodlivá. Ide o celospoločenské povery, ktoré sú tak či onak zavedené a všetci ich „berú“, aj keď nie sú podložené. Používajú sa výrazy „musieť“, „nesmieť“… Argumenty sa predkladajú ťažko, pretože ich nikto nechce počuť, veď je to predsa všetko jasné…

V našom prípade – ako sme už uviedli – ide o teplú vodu, ktorá je v rámci komfortu zavedená na rôznych miestach – v bytoch, kanceláriách, nemocniciach, domovoch seniorov atď. Predsa treba mať túto vodu s čo najvyššou teplotou, určenou/stanovenou „od stola“. Áno, hľadáme a chceme eliminovať legionelu, ale tá sa preukázateľne našla aj pri teplote 83 °C! Tak o akú teplotu sa snažíme, keď na rukách „vydržíme“ teplotu 47 °C len pár sekúnd a pri sprchovaní je pre celé telo prakticky neprekročiteľná teplota 42 °C počas jednej minúty.

Teploty dodávanej teplej vody, ktorá sa dostáva do vodovodnej batérie, sú pritom podľa požiadavky európskej legislatívy najmenej 55 °C, skôr 60 °. A teraz si skúste základnú operáciu – namiešať si teplú vodu „na seba“ tak, ako ju potrebujete. Musíte primiešať studenú vodu, skúsiť ju, potom použiť, umývať sa, sprchovať. Pri troche objektívnej snahy môžete zmerať objem vody, ktorý vytiekol od okamihu otvorenia vodovodnej batérie do okamihu, kedy ju môžete skutočne využiť. Pri bežnej zmiešavacej vodovodnej batérii to bude medzi 6 až 10 litrami pri príprave vody na sprchovanie, príprava správnej teploty na umývanie rúk bude kratšia, a teda aj objem „stratenej“, nevyužitej vody bude menší. A všimnite si – takmer každý začína púšťanie teplou vodou!

Záver

Možno konštatovať, že dávkovanie biocídu na trvalé hygienické zabezpečenie komplexnejšie „pripravovanej“ teplej vody sa dá skutočne minimalizovať. Ak však berieme ako základný parameter len absenciu legionely v teplej vode bez úvahy o chemickej odolnosti potrubných materiálov (na čo sa skutočne v rade prípadov neprihliadalo), dochádza, ako sme si opakovane potvrdili, k prípadom poškodenia vnútorného povrchu potrubí najmä z polypropylénu, ale aj k „prederaveniu“ medených potrubí.

Z hľadiska technického prístupu treba vziať do úvahy, ako sme už vyššie naznačili, celú „linku“ od projektu až po skúšobnú prevádzku, pričom za touto technickou linkou musí stáť zodpovedná osoba, ktorá bude mať informácie a skúsenosti už od začiatku (projektovanie…) a takisto aj z celého priebehu. A to najmä vzhľadom na ďalšie postupy či akcie. V podstate ide o  vymedzenie „neredukovateľnej zložitosti“ TVOS a ujasnenie si toho, čo sa musí realizovať, ako musí prebiehať prevádzka, používanie.

Pri prevádzke TVOS potom vždy ide a musí ísť o spätnú väzbu – každá funkčná sústava je zrejme uzavretá a nemôže existovať, ak nedostáva spätnú aferentáciu o stupni užitočnosti efektu, ktorý vytvorila. A nám musí ísť o vytvorenie efektu, diela, ktoré bude v dlhodobej prevádzke. Ako technici musíme v rámci celkového vývoja či posunu stavu znalostí vziať do úvahy aj to, že v ďalšom obzore nášho života a práce vzniknú problémy, o ktorých nevieme. Ak však sledujeme problematiku TVOS a prevádzky dlhodobo, vidieť, že si túto cestu vôbec nepripúšťame, nereagujeme zodpovedajúcim spôsobom. Či už ide o nevyhnutnosť podstatného zníženia energetickej náročnosti, materiálového riešenia TVOS, prevádzkových nákladov, alebo o skutočnú prípravu na riešenie budúceho nedostatku vody…

V súčasnom stave vlastne nemá nikto komplexné informácie v rámci jednej stavby a nikto nie je zodpovedný. Okrem toho ide o „veľké peniaze“, ktoré zahŕňajú prevádzkové náklady, laboratórne rozbory a veľmi často (pri zamlčiavaných havarijných stavoch TVOS) aj opakované náklady s výmenou potrubí v krátkom čase. To naozaj nikomu nevadia násobné náklady z dlhodobého hľadiska?

 

doc. Dr. Ing. Zdeněk Pospíchal
Zdeněk Pospíchal je konateľom spoločnosti QZP, s. r. o., so sídlom v Brne.
Recenzovala: doc. Ing. Jana Peráčková, PhD.

Obrázky: autor

Ilustračné perexové foto: KLUDI

Literatúra

  1. GREGG, B.: Hluboká pravda. ISBN 978-80-7359-340-7.
  2. BRYNJOLFSSON, E. – McAFEE, A.: Druhý věk strojů. Jan Melvil Publishing, 2015.
  3. ŠKROBALOVÁ, P.: Zdravotní riziko legionel ve vlacích a jeho hodnocení. Diplomová práce. Palackého univerzita Olomouc, 2013.
  4. REICH, R.: Slušná společnost = ekonomický pohled na svět. Praha, 2003.
  5. Filosofické otázky kybernetiky, Praha 1962, Nakladatelství politické literatury (sborník statí různých autorů).
  6. Toffler, A. – Tofflerová, H.: NOVÁ CIVILIZACE (Třetí vlna a její důsledky), Nakladatelství DOKOŘÁN, Praha, 2001.
  7. ROGERS, J. – DOWSET, A. B. – LEE, J. V. – KEEVIL, C. W.: Chemostat Studies of Biofilm Development on Plumbing Materials and the Incorporation of Legionella pneumophila. H.W. ROOSMOORE, Elsevier Science Publishers, 1991.
  8. WEST,A. A. – ROGERS, J. – LEE, J. – KEEVIL, C.W.: A Composion of the Colonisation by Bacteria of Cooper and other Materials Commonly Used in Plumbing systems with Special Reference to Legionella pneumophila. ICA Project No 401 A, 1989.
  9. Vlastní práce autora.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 3/2018.

Komentáre