Solárny systém na bytovom dome
Galéria(9)

Solárny systém na bytovom dome

Partneri sekcie:

Alternatívne zdroje už nehľadajú iba majitelia rodinných domov, ale čoraz viac aj bytové spoločenstvá. Pre obyvateľov bytoviek predstavuje zelená forma energie významný podiel ušetrených prostriedkov za hradenie spotreby zemného plynu pri vykurovaní a príprave teplej vody. Dôkazom sú výsledky, ktoré zaznamenalo spoločenstvo vlastníkov bytov v Šali-Veči po osadení solárneho systému na streche panelového domu.


Na začiatok vlastná kotolňa
Spoločenstvo vlastníkov bytov Nivy II. v mestskej časti Šaľa-Veča vzniklo v roku 1996. Ešte pred tým, teda v období rokov 1978 až 1985, dom fungoval ako slobodáreň pre zamestnancov podniku Duslo v Šali. V roku 1986 ho podrobili stavebnej úprave, vďaka ktorej sa v deväťpodlažnej budove vytvorilo spolu 54 trojizbových a jednoizbových bytov. Krátko po odkúpení väčšiny bytov do osobného vlastníctva sa dom vyreguloval a osadili sa tiež regulátory tepla na radiátoroch. Spoločenstvo vlastníkov sa po svojom vzniku dohodlo na oprave kanalizačných zberačov aj strechy a úprave rozvodov vody.

„Čoraz väčšie starosti nám robil vývoj cien tepla a teplej vody u nášho dodávateľa. Snažili sme sa preto nájsť iné – výhodnejšie riešenie. Na začiatku sa objavili rozličné alternatívy, pričom jednu z možností ponúkala aj existujúca výmenníková stanica. Jej prevádzkovateľ však od nás žiadal zaplatiť dva milió­ny korún. Nakoniec sme sa dohodli na zriadení vlastnej kotolne v priestoroch bytového domu Nivy II. Spoločenstvo ju má v prevádzke od roku 2001. Úver za kotolňu sme splatili v priebehu troch rokov. Keď sme si porovnali, koľko nás stála výroba tepla vo vlastnej kotolni  a koľko by sme zaplatili, keby sme boli odberateľmi mestskej kotolne, investícia sa ukázala ako jednoznačne výhodná. Už v roku 2002 sme ušetrili 400-tisíc korún, “ hovorí predseda spoločenstva vlastníkov bytov Nivy II. Ladislav Košičár. Montáž vlastného zariadenia na výrobu tepla naštartovala aj ďalšie významné investície. V rokoch 2005 až 2007 nasledovalo osadenie slnečných kolektorov a kompletná obnova bytového domu.

Solárny systém

„Dostať sa k informáciám o získavaní solárnej energie nebol veľký problém. Na jednej strane sa ako predseda spoločenstva zaujímam o novinky v oblasti správy a údržby bytových domov, a teda sa zúčastňujem rozličných odborných seminárov, na druhej strane pôsobím ako poslanec mestského zastupiteľstva. Pre nás bolo hneď na začiatku dôležité, aby nám dodali kompletnú technológiu solárneho zariadenia. Spoločnosť, ktorá nám zariadenie osadila, vypracovala aj projekt s dokumentáciou a presne vypočítanou návratnosťou systému. Problém predstavovali najmä štátne dotácie, resp. príspevky EÚ na podobné projekty. Odradil nás byrokratický postup pri získavaní prostriedkov na tento druh úveru, a preto sme uprednostnili komerčnú pôžičku. Na Slovensku je totiž problémom, že fond dotácií na solárne zariadenia je určený najmä pre vlastníkov rodinných domov, a nie pre bytové spoločenstvá,“ vysvetľuje Ladislav Košičár.

Solárny systém síce osadili na streche bytového domu Nivy II., v skutočnosti však slúži na predohrev teplej vody pre 108 bytov, teda súčasne pre spoločenstvo vlastníkov bytov vedľajšieho domu Nivy I., ktorý sa rovnakou mierou podieľa na splácaní úveru. Predpokladaná ročná úspora zemného plynu sa stanovila na približne 10-tisíc m3, pričom z ušetrených prostriedkov sa bude splácať banková pôžička vo výške viac ako jeden milión korún, ktorú si vyžiadala montáž solárneho zariadenia spolu s reguláciou kotolne. Táto investícia má vzhľadom na stúpajúcu cenu zemného plynu osemročnú návratnosť.

Fungovanie systému
Solárny systém je v prevádzke od októbra 2005. Strešné zariadenie tvorí 25 solárnych kolektorov so 45-stupňovým uhlom sklonu a prizmatickým solárnym sklom s hrúbkou 3,2 mm. Panely, usporiadané v piatich poliach s päťmetrovými odstupmi, majú celkovú plochu približne 50 m2 a sú orientované južným smerom. Na rozdiel od tradičných foriem získavania tepla predohrev, resp. ohrev vody prostredníctvom solárnych zariadení nezaťažuje životné prostredie, keďže neprodukuje exhaláty CO2 a NOx.

Bytové domy majú priemernú dennú spotrebu teplej vody približne 8 000 litrov za deň. Solárna energia sa hromadí v dvoch navzájom prepojených akumulačných nádobách s objemom 1 000 litrov. Zatiaľ čo jedna slúži výlučne na zhromažďovanie slnečnej energie, v druhej je pružná vlnitá rúra z ušľachtilej ocele.

Kolektorový, resp. primárny okruh oddeľuje od akumulačného (sekundárneho) okruhu doskový výmenník tepla. Obeh vody na primárnej strane zabezpečuje obehové čerpadlo, ktoré sa nachádza v solárnej stanici. Čerpadlo sekundárnej strany sa umiestnilo v doplnkovej sade. Funkciu celého systému usmerňuje solárny regulátor. V spodnej časti prvého zásobníka sa sníma teplota vody. Ak je rozdiel hodnôt na snímači v kolektorovom poli a snímači v prvom zásobníku väčší ako nastavený, zapínajú sa obidve obehové čerpadlá. Ohriata voda prechádza z kolektorového poľa cez výmenník tepla do druhého zásobníka, potom opätovne cez prvý zásobník a vracia sa do kolektorového poľa.

Do akumulačného zásobníka vstupuje studená voda. Pri jej prechode cez vlnitú oceľovú rúru sa ohrieva a vstupuje do existujúceho zásobníka teplej  vody s kapacitou 3 600 litrov. Predohriata voda sa dostáva do pôvodného zásobníka tepla s kapacitou 3 600 litrov a podľa potreby ju kotol dohrieva na požadovanú teplotu. Takáto sústava zásobníkov a výmenníka tepla umožňuje využiť energiu zo slnečných kolektorov v celoročnom slnečnom svite a súčasne významne znížiť spotrebu zemného plynu (tabuľka).

Záver
V minulom roku sa spoločenstvo vlastníkov Nivy II. odhodlalo ku kompletnej obnove svojho bytového domu. Objekt prešiel regeneráciou fasády, opravou strechy, lodžií a schodísk, ale aj montážou meračov tepla. Príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv sa z pôvodných 7 Sk zvýšil na 21 Sk za m2. Opatrenia investičných akcií však už v súčasnosti začínajú vydávať plody svojej práce v podobe nižších poplatkov za spotrebované energie.

Anna Salvová s použitím podkladov spoločnosti Herz
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov 4/2008.