Brno predbehne Prahu. Výstavba novej koncertnej sály je v plnom prúde
redakcia ASB 
Budovanie nových koncertných siení pre popredné symfonické orchestre patrí medzi najvýznamnejšie projekty, ktoré najväčšie české mestá na začiatku 21. storočia odštartovali. V Brne už začali stavať.
Slávnostné poklopanie základného kameňa Janáčkovho kultúrneho centa sa tu za účasti predsedu vlády uskutočnilo koncom februára. Šesťposchodová budova na nezastavanom priestore medzi Veselou a Besednou ulicou bude slúžiť ako koncertná sála Filharmónie Brno s kapacitou 1 200 poslucháčov.
Stavba má stáť 2,3 miliardy korún a mala by byť dokončená v roku 2027. Aktuálne už tiež prebieha zbierka na veľký koncertný organ so symbolikou stromu života. Centrum je ďalším veľkým projektom, do ktorého sa Brno v posledných rokoch pustilo. Paralelne totiž prebieha výstavba novej multifunkčnej Areny Brno v areáli výstaviska. Tá má byť zameraná predovšetkým na podniky športového charakteru, ale nielen na ne.
Debaty sa viedli sto rokov
Diskusia o novej koncertnej sále v Brne sa vedie minimálne od roku 1929, odkedy pochádza prvá dochovaná zmienka o potrebe koncertnej sály v Brne z dôvodov nedostatočnej dostupnej kapacity. Lokalita, v ktorej dnes centrum vzniká, bola vytipovaná už koncom 80. rokov. Až v roku 1992 však vznikol Spolok pre výstavbu koncertnej siene v Brne. Architektonická súťaž prebehla o jedenásť rokov neskôr.
Potreba modernej a dôstojnej sály pre brniansku filharmóniu zatiaľ v priebehu času narastala. Na existujúcom pódiu Besedního domu je teraz priestor pre približne polovicu orchestra. Nedajú sa tam teda hrať veľké symfonické diela a do hľadiska sa vojde len 500 divákov, čo je pre aktuálny záujem celkom nepostačujúce.
Naopak, Janáčkovo divadlo, kde teleso práve z kapacitných dôvodov hosťuje, zase nemá vhodnú akustiku pre symfonickú hudbu. Za neúnosné možno považovať, že práve Brno ako Janáčkovo mesto nedisponuje koncertnou sálou pre jeho vrcholné skladby s organovým sólom.
Dlhé prípravy, pomalý štart
Príprava výstavby sa vliekla niekoľko rokov, keď opakovane narážala na prekážky Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže. V prvej fáze boli v roku 2018 vybudované podzemné garáže. Iba vlani v júni úrad rozhodol, že zadávatelia nepostupovali v rozpore so zákonom o verejných zákazkách.
V auguste bola následne podpísaná zmluva s konzorciom stavebných firiem OHLA ŽS, Strabag Pozemné a inžinierske stavby a Unistav Construction. Prípravné práce sa začali na jeseň, vtedy sa tiež zbúrala trafostanica, ktorá predtým patrila hotelu International. V tejto chvíli sa uskutočňujú prekládky vysokého a nízkeho napätia a kanalizácie na Veselej ulici. Plánuje sa aj statické posilnenie niektorých častí podzemných garáží.
Potrebným predpokladom bude, samozrejme, aj archeologický prieskum miesta. Aj tak by však nadzemné časti centra mali začať rásť ešte tento rok. Počíta sa s využitím betónových prefabrikátov vyrobených pomocou 3D tlačiarne alebo drevených obkladov z exotických drevín s vysokými požiadavkami na požiarnu odolnosť.
Čo sa týka financovania, rozhodujúca časť pôjde priamo z rozpočtu mesta. Svoj podiel však bude mať aj ministerstvo kultúry, od ktorého príde 600 miliónov korún, mestská spoločnosť Brněnské komunikace prispeje 332 miliónmi a Juhomoravský kraj 100 miliónmi korún.
Medzinárodný projekt
Projekt centra pripravil medzinárodný tím pod vedením poľského architekta a urbanistu Tomasza Koniora ako generálneho projektanta. Ten je zároveň autorom oceňovanej koncertnej sály v poľských Katoviciach. Na perfektnú akustiku dohliadne Jasuhisa Tojota, riaditeľ americkej pobočky spoločnosti Nagata Acoustics, založenej v roku 1971.
Tá má za sebou realizácie už viac ako šiestich desiatok koncertných sál po celom svete, sám Tojota bol hlavným akustikom päťdesiatich z nich. Ide o také prestížne adresy, ako sú Walt Disney Concert Hall v Los Angeles, Suntory Hall v Tokiu, Helsinki Music Center, Labská filharmónie v Hamburgu alebo sála Philharmonie de Paris.
Projektantom stavebnej časti bude brniansky rodák Petr Hrůša, zakladateľ spoločnosti Architekti Hrůša & spol. a držiteľ mnohých prestížnych architektonických ocenení. V Brne má už za sebou napríklad Galériu Vaňkovka, Pavilón P na brnianskom výstavisku, Administratívne centrum Trinity alebo Domini Park. Má skúsenosť aj s úpravami verejných priestorov v podobe Moravského námestia.
Podľa riaditeľky Filharmónie Brno Marie Kučerovej sa bude pri realizácii projektu klásť dôraz predovšetkým na akustiku a dobrú viditeľnosť z každého miesta. Sála bude vybavená špičkovou technológiou a nahrávacím štúdiom.
Námestie Ludvíka Kunderu
Ako to obvykle v podobných prípadoch býva, aj v Brne je súčasťou projektu nová úprava verejných priestorov v bezprostrednom okolí. Pri Janáčkovom kultúrnom centre tak vznikne nové Námestie Ludvíka Kunderu, pomenované podľa významného muzikológa a prvého rektora brnianskej JAMU, ktorý bol zároveň otcom spisovateľa Milana Kunderu. Práve ten bol so svojou manželkou Věrou autorom návrhu tohto pomenovania.
Podstatná časť diela Ludvíka Kunderu bola pritom spätá s Leošom Janáčkom, ktorému bude nová koncertná sála zasvätená. Tu však treba poznamenať, že Ludvík Kundera bol zároveň exponentom komunistického režimu a na rozdiel od svojho syna sa s ním nikdy nerozišiel. Rektorom JAMU bol i v najhorších obdobiach 50. rokov. Voľbu jeho mena tak z istého uhla pohľadu možno pokladať za kontroverznú.
Veľkú koncertnú sálu buduje aj Praha. Vltavská filharmónia by však mala byť postavená až v roku 2031. Jej výstavba by sa mala začať o dva roky, teda v čase, keď by v Brne už mali mať hotovo. Najďalej je však stavba koncertnej sály v Ostrave s kapacitou 1 300 miest, s ktorou sa začalo vlani v júli. Aj tá by však mala byť dokončená v roku 2027.
Na porovnanie – náklady na koncertnú sálu Janáčkovej filharmónie Ostrava by mali byť asi 2,8 miliardy korún, pri Vltavskej filharmónii pôjde o 13 miliárd korún. Do projektu sú totiž zahrnuté aj úpravy dopravnej infraštruktúry v blízkom okolí.
Preklad: Andrea Veselá
