Stretnutie lรญdrov slovenskรฉho stavebnรญctva v Bratislave, 4.10.2024.

Stavebnรฉ firmy sรบ mierne pesimistickรฉ. Oฤakรกvajรบ pokles vรฝstavby, inลพinierske stavby potiahnu financie z Eรš

Partneri sekcie:

Z oktรณbrovรฉho prieskumu ฤeskej spoloฤnosti CEEC Research medzi stavebnรฝmi a inลพinierskymi spoloฤnosลฅami vyplynulo, ลพe na Slovensku sa dlhodobo nedarรญ vytvoriลฅ kontinuรกlnu stratรฉgiu v prรญprave kฤพรบฤovรฝch stavieb. Na budรบci rok oฤakรกvajรบ slovenskรฉ stavebnรฉ spoloฤnosti pokles trลพieb o 0,6 % , mierne sa znรญลพi aj vyuลพitie stavebnรฝch kapacรญt a trh poklesne o 1,8 %.

V produkcii v zahraniฤรญ vลกak boli stavebnรฉ firmy รบspeลกnejลกie, zaznamenali medziroฤne rast o 10,7 %.Riaditeฤพ CEEC Research Michal Vacek konลกtatoval, ลพe rok 2024 bol pre slovenskรฉ stavebnรญctvo nรกroฤnรฝ.

โ€žVรฝraznรฝ prepad zaznamenali inลพinierske stavby ako diaฤพnice a mosty,โ€œ uviedol s tรฝm, ลพe v roku 2025 predpokladajรบ pokles trhu o 1,8 % s moลพnรฝm oลพivenรญm v roku 2026 na รบrovni 0,9 %. ฤŽalลกรญ vรฝvoj zรกvisรญ od stabilizรกcie ekonomickรฉho prostredia a dรดvery investorov v slovenskรฝ trh.

Treba zlepลกiลฅ prรญpravu a legislatรญvu

Spoloฤnosลฅ CEEC Research predstavila vรฝsledky Polroฤnej analรฝzy slovenskรฉho stavebnรญctva H2/2024 v pondelok 4. novembra poฤas stretnutia lรญdrov slovenskรฉho stavebnรญctva v Bratislave. Prรญฤinami neexistencie kontinuรกlnej stratรฉgie v prรญprave kฤพรบฤovรฝch stavieb je zlรก prรญprava (36 % opรฝtanรฝch), nedostatoฤnรก legislatรญva (23 % opรฝtanรฝch), ktorรก komplikuje schvaฤพovanie projektov.

Prรญkladom je vรฝstavba รบsekov diaฤพnice D1, ktorรก sa opakovane oneskorila pre problรฉmy so zรญskavanรญm stavebnรฝch povolenรญ. Pritom firmy majรบ v priemere zรกkazky na 8 mesiacov vopred a kapacita je vyuลพitรก na 88 %.

NDS posilnila prรญpravu projektov

Z vรฝsledkov ฤalej vyplynulo, ลพe k rastu v inลพinierskom staviteฤพstve prispejรบ v rokoch 2025 a 2026 projekty dopravnej a energetickej infraลกtruktรบry, priฤom tieto stavby sรบ vรฝznamne financovanรฉ z eurรณpskych fondov. Z Programu Slovensko 2021 โ€“ 2027 sa oฤakรกva investรญcia aลพ 12,6 mld. eur do dopravnej infraลกtruktรบry, ฤo mรดลพe zvรฝลกiลฅ trลพby stavebnรฝch spoloฤnostรญ. To sa vลกak podฤพa vรฝskumu netรฝka firiem, ktorรฉ ฤelia neistotรกm na rezidenฤnom trhu a niลพลกiemu objemu zรกkaziek.

Predseda predstavenstva Nรกrodnej diaฤพniฤnej spoloฤnosti Filip Machรกฤek povedal, ลพe vรฝrazne posilnili prรญpravu novรฝch projektov a posunuli sa do fรกzy obstarรกvania. Uviedol prรญklad รบseku Turany – Hubovรก alebo Kysuckej D3.

Mierny rast objemu stavebnรฝch prรกc vลกak vฤaka verejnรฝm obstarรกvaniam projektov ako Priemyselnรฝ park Valaliky 1, Turany – Hubovรก, D3 Oลกฤadnica – ฤŒadca-Bukov, ako aj prรญprave ฤalลกรญch รบsekov D3 predpokladรก konateฤพ STRABAG Dopravnรฉ staviteฤพstvo Branislav Lukรกฤ s tรฝm, ลพe รบspeลกnou koncovkou bude uzavretie zmluvy so zhotoviteฤพom.

Nรกvrh stavebnรฉho zรกkona smeruje na rokovanie vlรกdy

Na stretnutรญ lรญdrov slovenskรฉho stavebnรญctva sa nezรบฤastnil minister dopravy Jozef Rรกลพ ml., ktorรฝ bol na pracovnej ceste v ฤŒรญne, rezort tam mal vลกak svojho zรกstupcu – Petra Tvrdoลˆa zo sekcie cestnej dopravy a pozemnรฝch komunikรกciรญ.

Tรฉmami diskusie boli aj uplatnenie zรกkona o podpore strategickรฝch investรญciรญ, predlลพovanie trvania vรฝstavby,ย  neustรกly tlak na nรญzku cenu prรกc, ฤo sa ฤasto odzrkadฤพuje na kvalite realizรกcie. ฤŽalej sa hovorilo o ฤerpanรญ eurรณpskych peลˆazรญ na dopravnรฉ projekty zo strany regiรณnov i o nรกvrhu novรฉho stavebnรฉho zรกkona, ktorรฝ pripravilo ministerstvo dopravy.

Prรญprava novรฉho stavebnรฉho zรกkona, ktorรฝ mรก platiลฅ od aprรญla 2025 a mรก nahradiลฅ zรกkon o vรฝstavbe ฤ. 201/2022 Z. z., mรก za sebou dรดleลพitรฝ mรญฤพnik. V pondelok 4. novembra ho schvรกlila s pripomienkami Hospodรกrska a sociรกlna rada vlรกdy SR, ktorรก je sรบฤasลฅou sociรกlneho dialรณgu na celoลกtรกtnej รบrovni medzi ลกtรกtom a zamestnรกvateฤพmi i zamestnancami.

Prezident Zvรคzu stavebnรฝch podnikateฤพov Slovenska Pavol Kovรกฤik povedal, ลพe nรกvrh potom smeruje na rokovanie vlรกdy a neskรดr do parlamentu. Bude sa o ลˆom rokovaลฅ v riadnom legislatรญvnom konanรญ, nie v skrรกtenom.

Za nรญm bude nasledovaลฅ tzv. zbernรฝ zรกkon, ktorรฝ novelizuje pribliลพne 70 zรกkonovย nรญm dotknutรฝch. Kovรกฤik oznaฤil za kompromis, ลพe prvostupลˆovรฉ stavebnรฉ รบrady ostรกvajรบ v mestรกch a obciach. Nedostatkom vลกak podฤพa jeho slov je, ลพe zรกkon vรฝznamne skomplikuje nasadenie digitalizรกcie v povoฤพovacรญch procesoch. S rezortom dopravy sa dohodli , ลพe poฤkajรบ na vรฝsledky aplikaฤnej praxe. Je pravdepodobnรก technickรก novela zรกkona vzhฤพadom na krรกtke obdobie vzniku.

Ondrej Matej, riaditeฤพ Inลกtitรบtu pre dopravu a hospodรกrstvo, naopak, ocenil rรฝchlosลฅ prรญpravy novรฉho zรกkona a aj spoluprรกcu s rezortom dopravy. Nรกvrh rovnako povaลพuje za kompromis. Norma zavรกdza 3 druhy stavieb, podarilo sa zaviesลฅ inลกtitรบt certifikรกcie vyhradenรฝch stavieb. V jednom z prechodnรฝch ustanovenรญ sa uvรกdza, ลพe stavebnรฝ รบrad, ktorรฝ nemรก zamestnanรฝch dvoch zastupiteฤพnรฝch pracovnรญkov s okrรบhlou peฤiatkou, sa bude musieลฅ do roka zlรบฤiลฅ s inรฝm.