Partner sekcie:
  • Stavmat
  • ZAPA beton SK

Bezpečné vzdialenosti od elektrického vedenia

bezpecne vzdialenosti od elektrickeho vedenia

Práce vykonávané na stavenisku v ochrannom pásme elektrického vedenia alebo zariadenia technického vybavenia patria medzi činnosti, pri ktorých je pracovník vystavený zvýšenému nebezpečenstvu ohrozeniu života alebo poškodenia zdravia.

Bezpečná vzdialenosť od vedenia
Za hranicu bezpečnej vzdialenosti sa k elektrickým vodičom nesmú okrem osôb priblížiť ani nástroje používané pracovníkom, mechanizmy alebo predmety (aj padajúce) zo staveniska. To platí aj pre dreviny, v prípade ktorých by mohlo prísť k vychýleniu pri silnom vetre, pre odstraňovanie drevín, ako aj pre orezávanie drevín pri odstraňovaní ročných výhonkov. Stavebné práce, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti osôb, technického stavu elektrického vedenia alebo jeho prevádzky, sa môžu realizovať iba so súhlasom ich správcu a pod dozorom správcom určených osôb.
 
Ochranné pásmo
Ochranné pásmo je priestor určený na ochranu zdravia a života osôb, vrátane majetku nachádzajúceho sa v jeho bezprostrednej blízkosti. Je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky zariadenia elektrizačnej sústavy.

Ochranné pásmo sa stanovuje pre podzemné vedenie, nadzemné vedenie, výrobne elektriny a elektrické stanice. Do tejto skupiny možno ďalej pridať aj ochranné pásmo meracej, ochrannej, riadiacej, zabezpečovacej, informačnej a telekomunikačnej techniky.

Do elektrizačnej sústavy patria aj elektrické prípojky a priame vedenie. Elektrická prípojka je zariadenie, ktoré sa začína odbočkou mimo elektrickú stanicu od vedenia distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy, prípadne odbočením od spínacích prvkov alebo prípojníc v elektrickej stanici.

Elektrizačnou sústavou sa rozumie vzájomne prepojený súbor zariadení na distribúciu a prenos elektriny, jej výrobu (výrobne elektriny) a transformáciu (elektrické stanice).

Distribučná sústava je vzájomne prepojený súbor vedení a zariadení s napätím 0,4/0,23 kV; 1,5; 3; 6; 10; 22; 25; 35 a 110 kV (okrem tých, ktoré patria do prenosovej sústavy).

Prenosová sústava je vzájomne prepojený súbor vybraných vedení a zariadení s napätím 110, 220 a 400 kV.
 
Vzdialenosti od elektrického vedenia v zemi
Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenie je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Ochranné pásma podzemného vedenia elektrizačnej sústavy sa nachádzajú v tab. 1. V ochrannom pásme podzemného vedenia nemožno predchádzať mechanizmami s celkovou hmotnosťou väčšou ako 6 ton. Rovnako v ňom nie je možné vysadiť trvalé porasty.

Pred začiatkom zemných prác v ochrannom pásme musí zhotoviteľ v teréne vyznačiť trasu elektrického kábla. V prípade, že sa trasa kábla nedá určiť presne, musí zhotoviteľ v súlade s pokynmi prevádzkovateľa sietí realizovať ručne kopané sondy. Pri ručných dokopávkach v mieste káblového vedenia nemožno používať nevhodné ručné náradie (napríklad sochory, ostré čakany). Použitie pneumatického, motorového, akumulačného a elektrického náradia a strojov v blízkosti vedenia musí zhotoviteľ prediskutovať s prevádzkovateľom (správcom) sietí. Zakazuje sa manipulovať s obnaženými káblami pod napätím.
 
Vzdialenosti od elektrického vedenia vo vzduchu
Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča.

Ochranné pásma nadzemného vedenia elektrizačnej sústavy nad 1 kV do 110 kV sú uvedené v tab. 2. Ochranné pásma nadzemného vedenia elektrizačnej sústavy nad 110 kV sú uvedené v tab. 3. Pokiaľ nadzemné elektrické vedenie nemožno presunúť mimo staveniska alebo odpojiť od zdroja, treba zabrániť vjazdu mechanizmov do ochranného pásma. Ak nie je možné prevádzku mechanizmov pod elektrickým vedením vylúčiť, treba inštalovať závesné zábrany a zodpovedajúce upozornenie.

Aj napriek platným predpisom, bohužiaľ, ešte stále dochádza k pracovným úrazom. Z praxe sú známe nehody v podobe zavadenia výložníka žeriava o drôty elektrického vedenia. Výsledkom sú početné popáleniny žeriavnika spôsobené elektrickým prúdom prechádzajúcim celým žeriavom až k obsluhe.

V ochrannom pásme nie je možné rea­lizovať akékoľvek činnosti s nákladnými automobilmi so zdvihnutými korbami a mechanizmami s vysunutými časťami (napríklad mobilné žeriavy, nakladače, zemné stroje, vrtné súpravy). V prípade povolenia týchto činností treba dodržiavať podmienky stanovené prevádzkovateľom sietí.
Ak je pod elektrickým vedením zriadená skládka zeminy, treba si uvedomiť, že pribúdajúcim množstvom skladovanej zeminy sa bude vzdialenosť medzi vedením a prechádzajúcimi mechanizmami postupne zmenšovať. V prípade priblíženia sa korby k neizolovanému vodiču dochádza k vzniku elektrického oblúka medzi vozidlom a vodičom. Ak sa v tomto čase vodič dotkne karosérie, napríklad pretože musí urýchlene opustiť vozidlo, zasiahne ho elektrický prúd.

V ochrannom pásme nadzemného vedenia je výška porastov obmedzená na tri metre. V prípade nadzemného vedenia prenosovej a distribučnej sústavy s napätím väčším ako 1 kV do 35 kV, s vodičmi bez izolácie a s napätím nad 35 kV musí zachovanie ochranného pásma zabezpečiť prevádzkovateľ príslušnej sústavy. Nutnú údržbu realizuje na vlastné náklady. Ak je to nutné, musí udržiavať ochranné pásmo v lesných priesekoch, a to ponechaním voľného pruhu pozemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného vedenia. Táto vzdialenosť sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej z vonkajšej strany nadzemného elektrického vedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti musí prevádzkovateľovi túto činnosť umožniť.
 
Vzdialenosť od výrobne elektriny
Výrobňou elektriny je energetické zariadenie slúžiace na premenu rozličných druhov energie na elektrinu.
Ochranné pásmo výrobného zariadenia výrobcu elektriny s napätím 110 kV a viac je vymedzené zvislými rovinami, vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice.
 
Vzdialenosť od elektrickej stanice
Elektrická stanica je súborom stavieb a zariadení elektrizačnej sústavy, ktorými sa zabezpečuje transformácia, kompenzácia, premena alebo prenos a distribúcia elektriny.

Ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia vymedzujú zvislé roviny, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice (tab. 4).

V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením v súlade so zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike a doplnení niektorých zákonov je ďalej zakázané:

  • zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky,
  • vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou,
  • uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky,
  • vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb a majetku,
  • vykonávať činnosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy.

V ochrannom pásme vonkajšieho podzemného elektrického vedenia a nad týmto vedením je zakázané:

  • zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzať trvalé porasty a používať osobitne ťažké mechanizmy,
  • vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné práce a iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, prípadne sťažiť prístup k elektrickému vedeniu.

Stavby, konštrukcie, skládky, výsadbu trvalých porastov, práce a činnosti vykonané v ochrannom pásme je povinný odstrániť na vlastné náklady ten, kto ich bez súhlasu vykonal alebo dal vykonať.
 

TEXT: Ing. Kamil Barták, CSc.
FOTO: archív autora
 
Ing. Kamil Barták, CSc., sa zaoberá kontrolou technickej úrovne významných stavieb a ich realizáciou.

Literatúra
1.    Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zmene a doplnení niektorých zákonov.
2.    Serafín, P. – Sláčal, J.: Ochranná a bezpečnostní pásma ve výstavbě. Praha: ČKAIT, 2009.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.