Práca vo výške s ohľadom na bezpečnosť pracovníkov i okolia
Pri práci vo výške nesmieme ohrozovať seba, svojich spolupracovníkov ani blízke okolie. Treba si uvedomiť, že vo výške niekoľkých metrov by sme mohli drobnou nepozornosťou spôsobiť niekomu, kto sa pohybuje o niekoľko podlaží pod nami, vážne zranenie. Preto je nevyhnutné striktne dodržiavať predpisy a normy. Pri stavbách, kde hrozí pád z výšky viac ako 10 m, sa musí vypracovať plán bezpečnosti osôb a zdravia pri práci (BOZP).
Plochy a priestory, nad ktorými sa pracuje, treba zaistiť tak, aby nedošlo k ohrozeniu osôb, ktoré sa na nich pohybujú. Ak stavba susedí s ulicou, dopravná komunikácia sa zúži a komunikácia pre peších sa preloží k vozovke, prípadne na ňu, zaistí sa a upraví. Chodníky a komunikácie pre peších sa oddeľujú od prejazdného profilu minimálne jednotyčovým zábradlím alebo inou vhodnou nápadnou prekážkou (zábranou). Šírka ohrozeného priestoru sa meria od päty zvislice, ktorá je pomyselne spustená z vonkajšej hrany voľného okraja pracoviska umiestneného vo výške. Vymedzené ochranné pásmo musí mať pre prácu vo výške od 3 do 10 metrov šírku najmenej 1,5 m. S narastajúcou výškou pracoviska rastie aj šírka ochranného pásma.
Ochranné pásmo okolo objektu pri práci vo výške
Ak sa materiál do výšky dopravuje klasickými spôsobmi pomocou kladky alebo vrátka, rozširujú sa predpísané ochranné pásma vždy o 0,5 m.
Ak práce vo výške prebiehajú napríklad na vysokých vežiach, komínoch alebo na stožiaroch, za ohrozený priestor sa považuje pás ochranného pásma po celom obvode pod týmto objektom. Veľkosť pásma závisí od výšky objektu.
Šírka ohrozeného priestoru sa zväčšuje o 1 m na všetky strany od pôdorysného priemetu predmetu dopravovaného zvisle (napríklad pomocou žeriava) na mieste prepravy materiálu.
Vymedzenie pracovnej plochy vo výške
Pracoviská nachádzajúce sa vo výške musia byť pevné a stabilné. Nie je možné pracovať na vedrách otočených hore dnom, sudoch, stoličkách, stoloch a podobne. Výškové pracoviská musia umožňovať bezpečnú a pohodlnú prácu osôb, ktoré sa na nich pohybujú. To znamená, že by na nich nemalo chýbať ani zábradlie (obr. 1). V prípade, že ho nemožno osadiť, pracovník musí byť zabezpečený prostriedkami osobného zaistenia. Je dobré si uvedomiť, že ak uložíme materiál na voľný koniec krakorca, zbytočne ho tým zaťažíme.
Preto je lepšie ťažší materiál ukladať bližšie k fasáde. Treba tiež starostlivo zvážiť, do akej miery je ešte účelné mať konzolu extrémne vysunutú, najmä ak sa tým zásadným spôsobom zníži jej nosnosť. Visuté pracovné plochy musia uniesť maximálne zaťaženie, ktoré sa na nich môže vyskytnúť, vrátane jeho rozloženia na ploche (obr. 2).
Konštrukcie určené na prácu vo výške nesmú byť v nijakom prípade preťažené. Nesmie sa prekročiť nosnosť stanovená v sprievodnej dokumentácii, teda v dokumentácii urobenej ešte pred začatím prác, prípadne sa nosnosť musí doložiť výpočtom. Individuálny statický výpočet pevnosti a stability vykonáva spôsobilá osoba. Výnimkou sú iba konštrukcie, ktoré sa montujú v zhode s usporiadaním uvedeným v norme. O odovzdaní a prevzatí dočasnej konštrukcie sa vždy na základe jej prehliadky vypracuje zápis.
Na debniace zostavy sa osadzujú pracovné lávky, ktoré uľahčujú pohyb železiarov (obr. 3).
Pri prácach vo výške na súvislých plochách sa proti pádu pracovníkov ani proti ich prepadnutiu nemusí zaistiť celá plocha na voľnom okraji. Stačí, keď sa zaistí miesto práce vrátane prístupových ciest. Konštrukciu kolektívneho zaistenia a zábranu pri práci vo výške na súvislých plochách treba urobiť tak, aby presahovala krajné polohy pracovnej plochy o 2,5 m na každú stranu.
Kedy sa netreba istiť proti pádu z výšky
Na súvislom pracovisku a komunikácii na plochách naklonených maximálne do 10° od vodorovnej roviny stačí na ochranu pred pádom inštalovať zábranu. Za zábranu sa považuje jednotyčové zábradlie vysoké minimálne 1,1 m, ktoré je určené na ochranu proti pádu osoby alebo predmetu z výšky. Zábradlie sa inštaluje vo vzdialenosti minimálne 1,5 m od hrany možného pádu. K nezaistenému okraju pracoviska tak môže napríklad obsluha natavovacieho agregátu cúvať až do vzdialenosti 1,5 m.
Kolektívne zaistenie nemusíme inštalovať ani pozdĺž voľných okrajov otvorov, ktorých pôdorysné rozmery aspoň v jednom smere nepresahujú 0,25 m.
Proti vypadnutiu osôb sa nemusia zaistiť pracovné podlahy vnútri objektu, ležiace minimálne 0,6 m pod korunou murovanej steny. Ďalej netreba prijímať nijaké opatrenia, ak dolný okraj otvorov v stenách je umiestnený minimálne vo výške 1,1 m nad podlahou. To isté platí pre otvory v stenách, ktoré sú užšie ako 0,3 m a nižšie ako 0,75 m.
Kolektívne a osobné zaistenie
Ochranu proti pádu zabezpečuje zamestnávateľ prednostne pomocou prostriedkov kolektívnej ochrany. Sú to najmä technické konštrukcie, napríklad ochranné zábradlie a ohradenia, poklopy, záchytné lešenia alebo siete a dočasné stavebné konštrukcie, napríklad lešenia alebo pracovné plošiny. Najčastejšie sú to zábradlia (obr. 4). Často sa na to pri výškach nad 1,5 m zabúda (obr. 5).
V niektorých prípadoch býva zábradlie nedostatočné, je príliš nízke alebo príliš chatrné (obr. 6). Ak neexistuje iná možnosť, treba pristúpiť k osobnému zaisteniu. Pri použití prostriedkov osobného zaistenia musí miesto ukotvenia umožňovať bezpečné zaistenie a upevnenie (obr. 7). Súčasne musí kotevné miesto odolať v smere možného pádu pracovníka statickej sile maximálne 15 kN.
Pri časovo obmedzených a nevyhnutných montážnych prácach vo výške sa môžu jednotlivé časti montovaných stavebných konštrukcií spájať z konzol, z navarených priečok a podobne. Tieto pomocné nášľapné plochy sa môžu použiť iba pod tou podmienkou, že pracovník je vybavený osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (OOPP) proti pádu.
Čo nemôžeme zhadzovať z výšky
Zhadzovať predmety a materiál na nižšie položené miesta alebo plochy možno len za predpokladu, že miesto dopadu je zabezpečené pred vstupom osôb (ohradením, vylúčením prevádzky, strážením a podobne) a jeho okolie je chránené proti prípadnému odrazu alebo rozstreknutiu zhodeného predmetu či materiálu. Z výšky nemožno zhadzovať materiál a predmety v prípade, že sa vopred nedá odhadnúť miesto ich dopadu alebo odrazu. Nedajú sa zhadzovať ani predmety, ktoré by mohli pracovníka spolu s ich odhodením strhnúť z výšky dolu. K takým predmetom patria napríklad veľké dosky, tabule plechu, pôvodné oplechovanie a kovové tyče.
Z výšky sa nezhadzuje ani sypký materiál, na ten sa používajú uzatvorené zhadzovacie zariadenia. Nemožno zhadzovať žiadne materiály, ktoré obťažujú svojím rozstreknutím, prachom alebo sú pri lete hlučné.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ musí dbať na to, aby pracovníci boli chránení nielen pred pádom alebo zrútením časti konštrukcií, ale aj pred náhodne padajúcimi predmetmi alebo materiálom. Zamestnanci sa musia oboznámiť so základnými pravidlami dorozumievania sa s vedúcim a s ostatnými pracovníkmi na stavbe, pretože často ani riadne nevidia jeden druhého alebo sa nepočujú (obr. 8).
Plán BOZP sa musí pred začatím prác spracovať pre každú stavbu, pri ktorej hrozí pád z výšky viac ako 10 m.
Pri výstupe na miesto práce vo výške platia pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Žiaľ, ešte vždy bývame svedkami toho, že to tak nie je. Miesto práce musí byť bezpečne prístupné po komunikácii. Najlepšie to zabezpečíme schodmi alebo rampou. Za uspokojivé riešenie (a niekedy aj jediné možné vzhľadom na zložitosť stavieb pri rekonštrukciách) možno považovať rebrík.
Nie je možné súčasne vykonávať napríklad búracie práce nad sebou. Povolené je to iba v tých prípadoch, keď je to stanovené technologickým postupom a nemožno to urobiť iným spôsobom.
Pri nepriaznivej poveternostnej situácii je zamestnávateľ povinný zaistiť prerušenie prác vo výške, v priestoroch, ktoré nie sú chránené pred vetrom. Za nepriaznivú poveternostnú situáciu sa považuje búrka, dážď, sneženie alebo námraza, ako aj teplota prostredia počas realizácie prác menej ako –10 °C a dohľadnosť na mieste prác menej ako 30 m. Nebezpečenstvo pádu pri prácach vo výškach sa výrazne zvyšuje, ak čerstvý vietor dosahuje rýchlosť nad 11 m/s; na zavesených a pracovných plošinách je to už pri vetre s rýchlosťou nad 8 m/s. Preto sa aj v týchto prípadoch musia práce vo výškach prerušiť.
Ing. Kamil Barták, CSc.
Foto: archív autora
Autor sa zaoberá kontrolou technickej úrovne významných stavieb a ich realizáciou. Ide väčšinou o stavby v Českej republike, ktoré sú hradené z prostriedkov EÚ.
Literatúra
1. Nařízení vlády č. 362/2005 Sb., o bližších požadavcích na bezpečnost a ochranu zdraví při práci na pracovištích s nebezpečím pádu z výšky nebo do hloubky.
2. Novotný, K.: Lexikon BOZP II. Stavebnictví. Šumperk: SATES, 2008.
3. Kolektív autorov: Bezpečná práca na stavenisku. Viedeň: Spolkové ministerstvo hospodárstva a práce, 2004.
4. Barták, K.: Balkony a jejich opravy. Praha: Grada Publishing, 2002.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
