Ochladenie znova otvára diskusiu: Centrálne alebo vlastné kotolne?

Dodávanie tepla do domov a bytov začína byť znova aktuálnou a diskutovanou témou. Aj do našej redakcie prichádzajú otázky čitateľov s prosbami o radu, či je lepšie mať vlastný kotol, alebo sa im oplatí naďalej odoberať teplo z centrálnej kotolne (CZT). Trh s teplom a jeho dodávkami je otvorený, a preto sa často stretávame s výzvami na odpojenie sa od CZT, vraj pre výhody šetrenia teplom, ale najmä finančné úspory. Či je teda individuálne vykurovanie výhodnejšie, sme sa spýtali v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Ing. Miroslav Žilinský, riaditeľ regionálnej pobočky v Trenčíne, svoje slová podporil výpočtami a rozsiahlou štúdiou. Pre veľký rozsah z nej vyberáme iba základné údaje a príklady výpočtov, ktoré zodpovedajú priestoru v našom časopise.

Čo je výhodnejšie: Odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom a zainvestovať do vlastného kotla v bytovom dome alebo zostať u centrálneho dodávateľa?
Skúsme sa najskôr pozrieť na fakt, prečo sa chcú vlastníci bytov odpájať od CZT? Celý problém vidia iba prostredníctvom financií, väčšinou zobrazených v ročnom vyúčtovaní služieb, kde náklady za teplo a prípravu teplej vody tvoria viac ako 60 %. Čísla, ktoré im z ich domácich príjmov berú podstatnú časť a radšej by ju minuli na iné veci, ich často nútia robiť až ultimatívne úkony.

Myslíte obmedzovanie vykurovania bytov, ktoré sa často likviduje na nulu?
Áno, kríza, ale nielen tá, núti ľudí bez financií, alebo s veľmi slabým príjmom vypínať tepelné zdroje v bytoch. Z ich pohľadu ich, samozrejme, chápem, lebo majú len dve možnosti: byť v teple a zadĺžiť sa, lebo teplo nemajú z čoho platiť, alebo žiť v chlade. Byty ako stavby však trpia. Teplo z iného, vykurovaného bytu a zima z nevyhrievaného bytu spôsobujú plesne. Tieto sú nielen nehygienické, ale niekedy nemusia byť spočiatku ani viditeľné a spôsobujú značné alergie.

Vychádza príčina odpojenia sa alebo investovania do vlastných kotlov z podstaty šetrenia v individuálnych bytoch?
Väčšinou áno. Samozrejme, sú aj lobistické skupiny či obchodní zástupcovia firiem predávajúcich kotly a technológie. Je to prirodzený trh, nedá sa mu nič vyčítať. Ľudia hľadajú nové možnosti a tieto sa im ponúkajú. Ako je známe, na domových schôdzach sa väčšinou stretávajú v menšine, a tak aj informácie o výhodnosti ponuky sa poskytujú v limitovanom priestore. I keď zrejme každý dostáva aj tlačené materiály, už menej si dá niekto námahu zájsť do firmy a dať si vysvetliť na konkrétnom prípade výhodnosť vlastného kotla po odpojení od CZT. Niektorí obyvatelia sú potom prekvapení, keď sa im investícia nevráti tak skoro, ako by očakávali. Samotný proces odpojenia je náročný a hoci firmy už aj potom dokážu zabezpečiť technický dohľad, treba rešpektovať legislatívu a bezpečnosť prevádzky kotolne.

Vlastníci domu tak preberajú na seba veľkú zodpovednosť.
Je potrebné si uvedomiť, že ak sa obyvatelia rozhodnú pre vlastný zdroj tepla, musia dodržiavať zákony, ktoré platia pre prevádzku takýchto zariadení. V prvom rade sa podľa zákona č. 99/2007, ktorý dopĺňa zákon č. 657/2004, stávajú dodávateľom tepla. Podľa § 2 písmeno d) dodávateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na rozvod tepla, alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo odberateľovi alebo množstvo tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi. Podľa zákona č. 17/2007 musí pravidelne kontrolovať kotly, v tomto prípade každé tri roky. Na kotolne s menovitým príkonom vyšším ako 300 kW sa vzťahuje povinnosť merania emisií, ktoré znečisťujú životné prostredie. Kotolne musia mať pravidelnú obsluhu s platným kuričským oprávnením a musia byť pravidelne kontrolované revíznym technikom plynových zariadení, elektrických zariadení, tlakových nádob a komínov. Okrem toho musia mať aj pravidelné servisné prehliadky (nastavenie spaľovacieho procesu horákov).  

Čo sa stane, ak budú obyvatelia tieto zákony ignorovať?
Riskujú pokuty zo strany štátnych orgánov a v neposlednom rade aj vlastnú bezpečnosť (kotolňa na zemný plyn je vo svojej podstate nebezpečné zariadenie), ale aj znižovanie účinnosti kotlov (každé percento zníženia účinnosti sa im prejaví na vyššej spotrebe zemného plynu). Správcovia môžu naďalej poskytovať službu, lebo náklady na teplo a teplú vodu potrebujú rozpočítať, ak ide o jeden kotol v dome. Ak si vlastníci dajú inštalovať samostatné bytové kotly, táto povinnosť odpadá. Otázka bezpečnosti je však stále rovnako dôležitá.

Akú úlohu zohráva v rozhodovaní  malých výrobcov ekológia?
Každý kotol vypúšťa zo spalín do ovzdušia oxid uhličitý. Samozrejme, vlastníci CZT zo zákona musia platiť za odvedené spaliny, rovnako aj bytový dom. Ekologický efekt je rozdielny, väčšinou však pri CZT, ak používa biomasu alebo iné, alternatívne zdroje paliva. V tomto prípade je samostatný kotol nevýhodou, pretože je závislý od dodávok plynu. Predpokladám, že nikto si pri paneláku nebude dobudovávať sklad na biomasu, aby nebol závislý od plynu. Okrem toho, sa v poslednom čase centrálne kotolne zásadne rekonštruujú aj so zámerom znižovať náklady na variabilnú zložku ceny tepla. Nákladové položky variabilnej zložky tepla nakupujú oveľa lacnejšie veľkoodberatelia – výrobcovia tepla v systéme CZT, ako malí odberatelia.

CZT je teda výhodnejšie?
CTZ ešte dlho bude výhodnejšie ako individuálne kotolne. Cena tepla z oboch dodávateľských zdrojov je síce porovnateľná, rozdiel je však v návratnosti investícii. Ak však niekto vybuduje samostatnú kotolňu skôr, ako sa v dome vykonajú základné revitalizačné opatrenia, straty pri únikoch tepla budú stále veľké.

Finančná investičná záťaž na obyvateľa alebo vlastníka bytu v staršom bytovom dome je teda naozaj veľká.
Cena takejto nehnuteľnosti pred revitalizačnými opatreniami je určite omnoho nižšia, čo vyplýva aj z energetických certifikátov. Domy s horším bodovaním boli lacnejšie, pretože si vyžadovali veľkú investíciu.

Aký je postup pri revitalizácii domu?
Najskôr treba hydraulicky vyregulovať vykurovací systém, inštalovať automatické termoregulačné ventily a pomerové merače, vymeniť okná a dvere a zatepliť dom. Potom sa spraví energetický projekt ako ďalej znižovať náklady tepla. Ak by šiel dom opačným procesom – teda najskôr kotol, potom revitalizácia, potom by bola nová kotolňa predimenzovaná a investície do kotolne by sa v očakávanom čase nevrátili.

Takže sa búrajú mýty o výhodnosti odpojenia od CZT?
Niektoré určite áno: Nie je pravda, že odpojenie od centrálneho zásobovania teplom automaticky zníži spotrebu tepla. Tepelnotechnické vlastnosti objektu a vyregulovanie sa nezmenia odpojením, spotreba tepla zostáva rovnaká a ak sa zníži, tak len na úkor tepelnej pohody. Takisto nie je pravda, že cena tepla vo vlastnej domovej kotolni sa dá dosiahnuť pod 13,28 eura (400 Sk)/GJ. Z výpočtov uvedených v prípadovej štúdii je jasné, že len variabilná zložka ceny tepla je 15,67 eura (472,02 Sk)/GJ. Treba sledovať spôsob, akým sa vyúčtujú náklady, aby do mesačných záloh súvisiacich s teplom nedávali len variabilnú zložku (VZ) a fixnú zložku (FZ) dávali do iných platieb. Ak to výrobca tepla urobí, je samozrejmé, že klesnú mesačné zálohy na teplo, ale napríklad vo fonde opráv zároveň stúpnu mesačné zálohy. Realizovaním úsporných revitalizačných opatrení sa dá ušetriť približne 20 až 50 % na spotrebe tepla. 

Cena tepla a jej zloženie: Cenu tepla tvoria dve zložky: variabilná a fixná. Množstvo tepla sa udáva v mernej jednotke kilowatthodine – kWh . Cena tepla je regulovaná, to znamená, že všetci výrobcovia tepla posielajú pri každej zmene ceny návrh s novou kalkuláciou ceny tepla Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde predkladateľ cenovú kalkuláciu zdôvodní a ak mu ju úrad schváli, uvádza ju od schválenia v svojich cenníkoch ako i vo vyúčtovaní tepla za dané obdobie. Čo  sa skrýva vo variabilnej zložke ceny tepla? Táto zložka je priamo závislá od spotreby a ceny paliva (zemný plyn), elektrickej energie, technologickej hmoty a vody. Vypočítava sa: náklady/množstvo vyrobeného tepla. Z čoho sa skladá fixná zložka tepla? Fixná zložka nezávisí od spotreby tepla, sú to teda investičné náklady na kotolňu, opravy, zákonné prehliadky, revízie, mzda osoby, ktorá sa stará o prevádzku kotolne, poistenie, náklady vzniknuté odpojením od centrálneho zdroja (ak sa cena tvorí po odpojení od CZT). Vypočítava sa rovnako ako variabilná zložka: náklady/množstvo vyrobeného tepla.

Prípadová štúdia
Výpočet ceny tepla z domovej kotolne (klasická technológia)
Tento výpočet je spracovaný na základe súčasných cien a nezohľadňuje zvyšovanie cien energie (ZP, EE, vody) a technológií v blízkej budúcnosti:

• Cena tepla sa skladá z variabilnej zložky a fixnej zložky.
• Cenu tepla budeme počítať pre objekt s týmito vstupnými hodnotami (podmienkami):
• bytový dom má 40 bytov
• byt má 70 m² vykurovanej plochy
• dom je hydraulicky nevyregulovaný, bez možnosti individuálnej automatickej regulácie vnútornej teploty (bez automatických termoregulačných ven­ti­lov), bez pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách (radiátoroch)
• dom je nezateplený s priemernými tepelnoizolačnými vlastnosťami
• dom má pôvodné okenné a dverové výplne

Návrh tepelného výkonu kotolne 
Potreba tepelného výkonu na vykurovanie jedného bytu: 4,5 kW
Potreba tepelného výkonu na prípravu teplej vody jedného bytu: 2 kW
Potreba tepelného výkonu pre jeden byt: 6,5 kW
Potreba tepelného výkonu pre celý bytový dom: 6,5 kW × 40 bytov = 260 kW

Potreba tepla pre bytový dom
Ročná potreba tepla na vykurovanie bytu pri vyššie určených podmienkach (merná ročná potreba tepla na vykurovanie je 0,45 GJ/m²):          
70 m² × 0,45 GJ/m² = 31,5 GJ (asi 70 % z celkovej potreby tepla)
Ročná potreba tepla na prípravu teplej vody v byte (asi 30 % z celkovej potreby tepla): 13,5 GJ
Celková potreba tepla pre byt: 45 GJ
Celková potreba tepla pre celý bytový dom: 45 GJ × 40 bytov = 1 800 GJ

Investičné náklady na kotolňu
Investičné náklady sa odvíjajú od navrhnutej technológie. V súčasnosti sa pohybujú ceny za vybudovanie domovej kotolne s využitím klasickej technológie na úrovni približne 199,16 eura (6 000 Sk) za inštalovaný kW aj s projektom. Potom celkové investičné náklady na kotolňu sú:
162,65 eura (4 900 Sk)/kW × 260 kW =  39 036,05 eura (1 176 000 Sk)

Predpokladáme, že obyvatelia domu si na takúto veľkú investíciu požičajú peniaze z banky. Pre zjednodušenie zaokrúhli­me úver s úrokom na 53 110,27 eura (1 600 000 Sk). Banky poskytujú úver s podmienkou splatenia za osem rokov. Za rok je to 6 638,78 eura (200 000 Sk). Po splatení úveru sa v podstate splácanie nekončí. Každé zariadenie má svoju životnosť. Ak odhadneme, že kotly takýchto výkonov majú životnosť okolo 12 rokov, tak potom je potrebné opäť do štyroch rokov rozmýšľať o ďalšom úvere na nové kotly.

Výpočet variabilnej zložky (VZ) ceny tepla
Výpočet množstva spáleného zemného plynu (ZP) a celoročného nákladu za spálený ZP
Množstvo spáleného ZP určíme za týchto podmienok:

• spalné teplo ZP: 0,037716 GJ/m³ (10,569 kWh/m³) (STZP) – označenie v normách a v pred­pisoch Q_s^r

• celoročná účinnosť kotlov:    92 % – 0,92 (Ú) – označenie v normách a v predpisoch η

• potrebné (vyrobené) teplo: 1 800 GJ (500 000 kWh) (VT) – označenie v normách a v predpisoch Q

Poznámka: V súčasnosti SPP prepočítava spotrebovanú energiu len cez spalné teplo, ale klasická technológia využije o 10 % menej z tepla obsiahnutého v palive, t. j. výhrevnosť ZP 0,034286 GJ/m³ (9,608 kWh/m³).

Vzorec na výpočet vyrobeného tepla
VT = M_ZP × ST_ZP × Ú  (GJ)    (1)

kde M_ZP je množstvo spáleného zemného plynu (ZP) v m³.

Potom zo vzorca (1) dá odvodiť vzorec na výpočet M_ZP (2):
M_ZP  = VT/ ST_ZP . Ú  (2)

Po dosadení hodnôt do (2)

M_ZP =1800/57 065 m³ = M_ZP = 0,034286 . 0,92

Na internetovej stránke (www.spp.sk) SPP, a. s., je uvedený cenník pre maloodber do 60 000 m³ spáleného ZP, kde v odberovej sadzbe M4 (od 6 500 do 60 000 m³ ZP) je 0,04 eura (1,32 Sk)/kWh bez DPH a po prepočte cez výhrevnosť 10,569 kWh/m³ je cena 0,46 eura (13,98 Sk)/m³ s DPH.

Celoročné náklady na ZP:
57 065 m3 × 0,46 eura (13,98 Sk)/m³ = 26 482,31 eura (797 806 Sk)/rok.

K tomu je potrebné pripočítať mesačný paušálny poplatok vo výške 2,16 eura (65,132 Sk)/mesiac bez DPH a 25,73 eura (775,08 Sk)/mesiac s DPH.

Za rok je to 25,73 eura (775,08 Sk)/mesiac × 12 mesiacov = 308,74 eura (9 301 Sk)/rok.
Cena za plyn 26 482,31 eura
(797 806 Sk)/rok
Paušálny poplatok 308,74 eura
(9 301 Sk)/rok
Spolu 26 791,04 eura
(807 107 Sk)/rok

Určenie množstva elektrickej energie (EE) a celoročného nákladu za EE
Množstvo EE sa odvíja od naprojektovaného príkonu elektrických spotrebičov (čerpadiel, horákov atď.) a ročnej prevádzky týchto spotrebičov. Ročná spotreba EE sa môže pohybovať okolo 10 000 kWh pri cene 0,10 eura (3,31 Sk/kWh bez DPH a 0,13 eura (3,94 Sk)/kWh s DPH (www.zse.sk) a mesačnej pevnej platbe 4,81 eura (145 Sk) bez DPH a 5,72 eura (172,55 Sk) s DPH je to ročný náklad: 10 000 kWh × 0,13 eura (3,94 Sk)/kWh + 5,72 eura (172,55 Sk) × 12 mesiacov = 1 307,8 eura (439 400 Sk) + 68,73 eura (2 070,6 Sk) = 1 376,58 eura (41 471 Sk)/rok.

Určenie množstva vody a celoročného nákladu za vodu
Množstvo vody odhadneme na asi 10 m³ za rok. Je to voda, ktorá sa používa na doplnenie vykurovacieho systému.
Cena vodného je 0,87 eura (26,35 Sk)/m³ bez DPH a 1,04 eura (31,36 Sk)/m³ s DPH,
cena stočného je 0,80 eura (24,10 Sk)/m³ bez DPH a 0,95 eura (28,68 Sk)/m³ s DPH (www.tvs.sk).
Celková cena za 1 m3 vody je 1,04 eura (31,36 Sk)/m³ + 0,95 eura (28,68 Sk)/m³ = 1,99 eura (60,04 Sk)/m³ s DPH.

Ročný náklad je: 10 m3 × 1,99 eura (60,04 Sk)/m³ = 19,93 eura (600,4 Sk)/rok a položka technologické látky vo výške asi 14,94 eura (450 Sk)/rok (technologické látky slúžia na úpravu vody, ktoré odstraňujú tvrdosť vody).

Variabilná zložka (VZ) ceny tepla je potom:
Položka ZP: 26 482,31 eura (797 806 Sk)/1 800 GJ = 14,71 eura (443,23 Sk)/GJ
26 482,3 eura (797 806 Sk)/500 000 kWh = 0,05 eura (1,596 Sk)/kWh
Položka mesačný paušál: 308,74 eura (9 301 Sk)/1 800 GJ = 0,17 eura (5,17 Sk)/GJ
308,74 eura (9 301 Sk)/ 500 000 kWh = 0,00063 eura (0,019 Sk)/kWh
Položka EE: 1 376,59 eura (41 471 Sk)/1 800 GJ = 0,76 eura (23,04 Sk)/GJ
1 376,59 eura (41 471 Sk)/500 000 kWh = 0,00275 eura (0,0829 Sk)/kWh
Položka voda: 34,87 eura (1 050,4 Sk)/1 800 GJ = 0,01 eura (0,58 Sk)/GJ
34,87 eura (1 050,4 Sk)/500 000 kWh = 0,000066 eura (0,002 Sk)/kWh
Spolu VZ: 15,67 eura
(472,02 Sk)/GJ s DPH
0,05 eura (1,699 Sk)/kWh

Výpočet fixnej zložky (FZ) ceny tepla
FZ ceny tepla sa vypočíta: náklad/množstvo vyrobeného tepla
Položka investície: 6 638,78 eura (200 000 Sk)/1 800 GJ = 3,69 eura (111,11 Sk)/GJ
6 638,78 eura (200 000 Sk)/ 500 000 kWh = 0,013 eura (0,400 Sk)/kWh
Položka opravy, revízie a zákonné prehliadky: 1 045,61 eura (31 500 Sk)/1 800 GJ = 0,58 eura (17,50 Sk)/GJ
1 045,61 eura (31 500 Sk)/500 000 kWh = 0,002 eura (0,063 Sk)/kWh
Položka mzda obsluhy (265,55 eura (8 000 Sk)/mesiac): 3 186,62 eura (96 000 Sk)/1 800 GJ = 1,77 eura (53,33 Sk)/GJ
3 186,62 eura (96 000 Sk)/500 000 kWh = 0,006 eura (0,192 Sk)/kWh
Položka poistenie majetku: 199,16 eura (6 000 Sk)/1 800 GJ =  0,11 eura (3,33 Sk)/GJ
199,16 eura (6 000 Sk)/500 000 kWh = 0,00039 eura (0,012 Sk)/kWh
Spolu FZ: 6,15 eura
(185,28 Sk)/GJ s DPH
0,022 eura (0,667 Sk)/kWh

Podľa vyhlášky č. 505 sa pohybuje náklad za odpojenie na jeden byt od 199,16 eura (6 000 Sk) do 398,33 eura (12 000 Sk). Pri tomto výpočte použijeme priemernú hodnotu 298,75 eura (9 000 Sk)/byt. Pre celý obytný dom je to: 298,75 eura (9 000 Sk)/byt × 40 bytov = 11 949,81 eura (360 000 Sk). Tento náklad je potrebný uhradiť ihneď po odpojení od centrálneho vykurovania. Keď odhadneme životnosť kotolne na 12 rokov, tak náklad na jeden rok je: 11 949,81 eura (360 000 Sk): 12 rokov = 995,82 eura (30 000 Sk).

Položka za odpojenie: 995,82 eura (30 000 Sk)/ 1 800 GJ = 0,55 eura (16,67 Sk)/GJ s DPH
995,82 eura (30 000 Sk)/500 000 kWh = 0,0019 eura (0,060 Sk)/kWh

Cena tepla pre domovú kotolňu je potom súčet VZ, FZ a položky za odpojenie:
15,67 eura (472,02 Sk) + 6,15 eura (185,28 Sk) + 0,55 eura (16,67 Sk) = 22,37 eur (673,96 Sk)/GJ s DPH 
0,056 eura (1,699 Sk) + 0,022 eura (0,667 Sk) + 0,0019 eura (0,060 Sk) = 0,08 eura (2,43 Sk)/kWh
Rovnakým výpočtom bola pri použití kondenzačnej technológie a pri rovnakých podmienkach určená cena tepla.

Cena tepla pre domovú kotolňu s kondenzačnými kotlami je potom súčet VZ, FZ a položky za odpojenie:  
13,51 eura (407,05 Sk) + 7,53 eura (226,94 Sk) + 0,55 eura (16,67 Sk) = 21,60 eur (650,66 Sk)/GJ s DPH = 0,048 eura (1,465 Sk) + 0,027 eura (0,817 Sk) + 0,0019 eura (0,060 Sk)= 0,077 eura (2,34 Sk)/kWh

Rozdiel medzi klasickými kotlami a kondenzačnými kotlami
Kondenzačné kotly dokážu využiť celé teplo obsiahnuté v 1 m³ zemného plynu, t. j. dokážu využiť celé spalné teplo 0,037716 GJ/m³ alebo po novom 10,569 kWh/m³, ale klasické kotly využívajú len výhrevnosť ZP, ktorá je asi o 11 % nižšia (0,034286 GJ/m³ alebo 9,406 kWh/m³) ako spalné teplo ZP.

Kondenzačné kotly využívajú aj teplo uvoľnené kondenzáciou vodnej pary, tzv. latentné teplo. Čiže kondenzačné kotly sú úspornejšie a spotrebujú menej paliva ako klasické kotly, keď porovnávame rovnaký objekt s rovnakou spotrebou tepla. Kondenzačné kotly sú však takmer o 30 % drahšie ako klasické kotly.

Henrieta Peškovičová
Foto: Dano Veselský

Autorka je poradkyňa v oblasti facility managementu.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.