Andrea Dingová 
Luboš Horyl: Developeri považujú facility management skôr za nutné zlo, väčšina nákladov je však dôsledkom legislatívy
Partneri sekcie:
V 90. rokoch bol facility management úplne cudzím pojmom. Za ostatné roky sa vyprofiloval do samostatného odboru, ktorý má omnoho širší zásah ako len správu budov. Je jedno, či ide o priemyselné, administratívne či bytové budovy. V súčasnosti má prím rezidenčná výstavba. O facility managemente bytových budov sme sa rozprávali s Lubošom Horylom, riaditeľom spoločnosti Danube Facility Services.
Vaším hlavným kritériom je postupovať v súlade s platnou legislatívou. Aké sú ďalšie vaše priority?
Ako som už spomínal, prioritou je proaktívny prístup. Snažíme sa hľadať riešenia, ktoré budú viesť k ich spokojnosti. Aby mohli priestor naplno využívať na účel, na ktorý si ho kúpili alebo na ktorý tam chodia.
S ohľadom na proaktívny prístup sa snažíme mať nastavené aj organizačné štruktúry v rámci jednotlivých budov tak, aby boli ľudia zastupiteľní. Aj keď je to niekedy na úkor ceny. Koncový užívateľ musí pochopiť, že kvalitné služby majú svoju cenu.
Dnes sa bežne pri správe budov využívajú rôzne podporné softvéry, digitálne technológie či roboty. Ako sa vďaka nim zvýšila efektivita a produktivita poskytovaných služieb?
Áno, využívajú sa upratovacie roboty, inteligentné kamery, nové softvéry. Realitou sú automatické recepcie. Pokiaľ ide o bezpečnosť, dôležitú úlohu zohrávajú inteligentné kamery. Cieľom týchto inovácií je naozaj zefektívniť samotný výkon aj za cenu vyšších investičných nákladov, ktoré sa vrátia na budúcich prevádzkových nákladoch. V podstate nahrádzajú človeka, pretože ľudský faktor je určite chybovejší ako technológia, je to trend budúcnosti.
Pokiaľ ide o softvéry a digitálne technológie, vyzdvihol by som CAFM programy, ktoré strážia termíny či zmeny legislatívy. Zároveň významne zjednodušia prácu aj facility manažérovi, ktorý môže viac času venovať práve tým proaktívnym veciam, o ktorých som hovoril.
Nemusí sledovať len to, čo treba urobiť, ale má oveľa viac času rozmýšľať aj nad vecami, ktoré by kvalitu budovy alebo služby dokázali zlepšiť. Vie sledovať rôzne trendy. Z údržbára sa tak stáva skutočný manažér či dokonca projektový manažér. Všetky inovatívne technológie posúvajú facility management na ďalšiu úroveň. Existuje množstvo smart riešení aj iných technológií, ktoré zasahujú do prevádzky budovy.
Vďaka nim vieme zautomatizovať nastavenie technológií na základe obsadenosti budovy. Inteligentné kamery dokonca rozoznávajú správanie človeka a dokážu pracovníka SBS vyslať na detašované pracovisko na riešenie konkrétneho incidentu. To prispieva k znižovaniu personálnych zdrojov. Inovatívne technológie predstavujú určite cestu, ktorou pôjde aj facility management ďalej.
Prečítajte si tiež
Ktoré z týchto technológií považujete za najvýznamnejšie, najpokročilejšie z hľadiska facility managementu?
Najväčší prínos prináša digitalizácia. Všetky technológie sú viazané na dáta a na informácie. Čím viac ich facility manager v aktuálnom čase má k dispozícii, tým efektívnejšie vie budovu riadiť. Súčasným aj budúcim trendom budú prediktívne moduly.
Dôležité je, aby sme mali potrebné informácie a softvérový nástroj, ktorý dokáže simulovať podmienky pri zmene parametrov, teda ako sa bude budova správať; proaktivita, o ktorej hovorím, sa potom dostane na vyššiu úroveň.
V rámci energetického manažmentu, ktorého súčasťou je napríklad nastavovanie denných maxím pri spotrebe plynu alebo rezervovanej kapacity, čo sa týka elektriny, sú spotreby často viazané na rôzne parametre, nielen na správanie užívateľa priestoru.
Do úvahy je potrebné brať aj externé podmienky, napríklad počasie. Ak budeme mať k dispozícii modely, ktoré budú na základe týchto parametrov schopné nasimulovať s predstihom rôzne situácie, budeme sa môcť na ne pripraviť a nastaviť podľa nich budovu čo najefektívnejšie. Zdroje energie budú stále vzácnejšie .
Prínos digitalizácie, ako ste naznačili, či už ide o prevádzku, údržbu, alebo energetickú hospodárnosť budov, je v oblasti facility manažmentu nepopierateľný. Aký potenciál vidíte v umelej inteligencii? Nie je v súčasnosti až príliš preceňovaná?
Na to, aby sme mohli s týmito nástrojmi začať plnohodnotne pracovať, je potrebné im prispôsobiť aj budovy. Musia byť zrealizované tak, aby mala umelá inteligencia k dispozícii potrebné dáta, vďaka čomu možno nahradiť ľudský faktor. Myslím si, že vývoj určite pôjde touto cestou.
Iné oblasti, ako je automobilový priemysel alebo call centrá, sú toho príkladom, aj keď facility manažment je komplikovanejší a komplexnejší. Pracuje s množstvom vstupných údajov, ktoré treba riadiť. Myslím si však, že je len otázka času, kedy facility manažér už nebude len údržbárom ako doteraz, ale bude na úrovni softvérového inžiniera, technika.
Pri prevádzke budovy nebude potrebné, aby človek vyhodnocoval prevádzku technológií a navrhoval riešenia. Už aj v súčasnosti dokáže umelá inteligencia vygenerovať nielen analýzu toho, čo sa stalo, ale aj riešenie vzniknutej situácie. To teraz robí v budove facility manažér, no v budúcnosti to dokáže zastrešiť umelá inteligencia.
Od partnerov ASB
Ak bude mať detailné dáta o budove, dokáže vyhodnotiť, zanalyzovať a objednať aktivitu, ktorú bude treba urobiť. Budova bude v podstate fungovať bez toho, aby tam dennodenne bol potrebný ľudský zásah.
Ľudský faktor však zostane zachovaný minimálne v tom, že bude musieť dátami „nakŕmiť“ umelú inteligenciu a potom vykonať finálnu aktivitu.
Určite áno, umelá inteligencia stále nie je dokonalá a práve vo facility manažmente je veľmi veľa atypických činností, ktoré sa nezmestia do žiadneho algoritmu, takže supervising bude potrebný. Facility manažér sa však posunie do inej polohy, viac na softvérovú úroveň.
