Stalo sa už tradíciou, že začiatkom roka sa Nitra stáva mestom stretnutie expertov z oblasti vykurovania, ventilácie, klimatizačnej, meracej, regulačnej, sanitárnej a ekologickej techniky. Tento rok už po 15. raz otvorí svoje brány v dňoch 12. až 15. februára 2013 na výstavisku Agrokomplex v Nitre.
Aké normy sú aktuálne na úseku vykurovacích systémov v budovách? Technické normy na európskej aj národnej úrovni možno rozdeliť z pohľadu predmetu na systémové a výrobkové normy. Ako vo viacerých iných oblastiach, aj v tejto oblasti sa na európskej úrovni spracovali skôr výrobkové normy a až následne sa podporila tvorba systémových noriem.
Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov určuje povinnosť znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020 a zároveň zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Na dosiahnutie tohto cieľa treba pristúpiť k rekonštrukcii starých budov, k výstavbe nízkoenergetických a pasívnych budov a hlavne k zvýšeniu podielu OZE na zabezpečenie energie potrebnej najmä na vykurovanie, prípravu teplej vody a v neposlednom rade aj na výrobu elektrickej energie.
Dovoz tovaru z krajín, ktoré sú od miesta dodania vzdialené tisíce kilometrov, nie je v súčasnosti už ničím netradičným. Logistické spoločnosti dokážu operatívne riešiť takmer akýkoľvek problém a reagovať v pomerne krátkom čase na dopyt zákazníka. Vďaka tomu nedochádza k časovým prestojom, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú výslednú cenu. Medzi hlavné spôsoby transportu patrí pozemná, letecká a námorná preprava.
Získané skúsenosti a výsledky z meraní vzduchotesnosti budov ukazujú, že budovy postavené z masívnych konštrukcií (napríklad panelové a stenové budovy) dosahujú vyššiu úroveň vzduchotesnosti ako budovy postavené z ľahkých sendvičových konštrukcií (napríklad drevostavby). Je to spôsobené v prevažnej miere pomerne súvislými vzduchotesnými vrstvami (omietky, nosné betónové konštrukcie stien, stropov a podobne) v prípade masívnych konštrukcií. Problematickými sa z tohto dôvodu v najväčšej miere javia miesta narúšajúce súvislú vzduchotesnú vrstvu (prevažne styky stavebných konštrukcií a priestupy cez obalové konštrukcie)
Cestná doprava prechádza v súčasnosti dynamickým vývojom. Dlhodobejším trendom je neúmerný nárast počtov vozidiel a následne zvyšovanie zaťaženia dopravnej infraštruktúry. Rýchlo pribúdajú dopravné kongescie a predžuje sa ich trvanie. Je to realita už aj v stredných a menších mestách. Historicky bola logickou odpoveďou na narastajúci dopyt zvýšená ponuka prostredníctvom výstavby nových komunikácií. Jednoduchá výstavba dopravnej infraštruktúry však nie je dlhodobo udržateľná.
Systémy vystužovania zemín geosyntetickou výstužou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov, svahov a násypov. Geosyntetické výstužové prvky zvyšujú stabilitu konštrukcie a pri správnom návrhu obmedzujú jej deformáciu. Prvé vystužené konštrukcie na báze geosyntetiky boli postavené začiatkom 70. rokov 20. storočia. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavili polymérové výstuže, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu výstužných geosyntetických materiálov. Polymérové materiály si vyžadujú podrobný výskum na stanovenie vhodných dlhodobých charakteristík. Tento príspevok opisuje systém vystužovania zemín geopásmi ParaWeb.
Zvyšovanie tepelnotechnickej kvantifikácie (teda zatepľovanie) obvodových stien s vertikálnym výrazovým členením pilastrami predstavuje špecifický problém. Tento problém sa zvýrazňuje, ak pilastre staticky spolupôsobia a sú súčasťou vertikálneho systému nosného skeletu budovy.
Energetická certifikácia budov sa od roku 2008 stala súčasťou slovenskej legislatívy súvisiacej s uvedením nových budov a existujúcich budov po vykonaní významnej obnovy do užívania. Energetický certifikát budovy treba predložiť stavebnému úradu ku kolaudácii budovy. Energetický štítok budovy by mal byť umiestnený na zreteľne viditeľnom mieste prístupnom ľuďom pri návšteve budovy, ak ide o veľkú budovu, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba, ktorá v budove poskytuje služby veľkému počtu ľudí.
V súčasnosti je trendom stavať administratívne budovy s celozasklenými fasádami, ktoré sú značne ovplyvnené extrémnymi solárnymi ziskami cez sklenené konštrukcie v letnom období a sálavým chladom od okien v zimnom období. To všetko môže spôsobiť lokálnu tepelnú nepohodu.
Výskyt porúch plochých striech na strešných plášťoch realizovaných v období pred desiatimi rokmi vedie k nutnosti ich podrobnej analýzy. Sanácia týchto porúch technicky nesprávnym riešením by mohla mať ďalekosiahle dôsledky nielen na priestory umiestnené bezprostredne pod strechou, ale aj na objekt ako taký.
Príspevok predstavuje globálnu informáciu o stave a súčasne malého sprievodcu po objektoch budovaného úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia z pohľadu dodávateľov podieľajúcich sa na jeho realizácii.
Zvýšená vlhkosť spodnej stavby spôsobuje spočiatku drobné poruchy, ktoré sa zväčša prejavia na estetike budovy. Následne sa môžu vytvoriť plesne, nepriaznivo ovplyvňujúce hygienické podmienky, postupom času môžu vzniknúť závažne poškodenia konštrukcie, prípadne až statické poruchy, ktoré v mnohých prípadoch vedú k úplnému zničeniu budovy.
Problematiku zápisu zákonného záložného práva v prospech spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len spoločenstvo) rieši Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku – ako inštitúcia s celoslovenskou pôsobnosťou – už niekoľko rokov. Predstavitelia združenia sa začali touto problematikou zaoberať ešte v roku 2008. Pri vymáhaní dlhu od neplatiča formou dobrovoľnej dražby bola totiž ako záložný veriteľ v prvom rade, tzv. prednostný záložný veriteľ, uprednostnená banka, ktorá poskytla vlastníkovi- -neplatičovi úver.
Je všeobecne známe, že denné svetlo má priaznivý účinok na organizmus človeka a výrazne ovplyvňuje hygienickú kvalitu prostredia v budovách. Jeho účinky boli opísané v mnohých učebniciach a odborných textoch. Pri projektovaní budov je preto veľmi dôležité zohľadniť svetelnotechnické požiadavky pri hodnotení osvetlenia v interiéroch.
