Od nízkej spotreby k nulovej
Takmer tretina výroby primárnej energie v Nemecku pripadne na vykurovanie súkromných domácností. Priemerný starší byt spotrebuje za rok viac ako 20 litrov vykurovacieho oleja na štvorcový meter. To má, samozrejme, dôsledky tak pre zákazníkov, ktorí platia stále vyššie čiastky za vykurovanie, ako aj pre životné prostredie, keďže pri vykurovaní sa uvoľňujú značné emisie oxidu uhličitého, plynu spôsobujúceho skleníkový efekt.
> |
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Karl Arenz, riaditeľ strediska pre výstavbu a modernizáciu v spoločnosti Luwoge, hovorí: „Máme veľa skúseností s prestavbami starších objektov na moderné nízkoenergetické domy. Dom s 3-litrovou spotrebou na štvorcový meter bol len technický projekt. Chceli sme ukázať, že to je technicky uskutočniteľné – aspekt zisku hral v tomto prípade až druhotnú rolu. Práve dokončeným domom, ktorý sa môže pochváliť nulovými nákladmi na vykurovanie, zasa chceme ukázať, že prestavba starších domov na domy energeticky efektívne dáva zmysel i po finančnej stránke.“
S cieľom eliminovať náklady na vykurovanie sa použil niekoľkostupňový stavebnicový systém. Ako úplne prvý krok je budova obložená tepelnoizolačnými panelmi vyrobenými z materiálu Neopor, ktorý v oblasti izolačných materiálov výrazne prekonáva svojho predchodcu Styropor. Neopor obsahuje nepatrné grafitové častice, ktoré odrážajú tepelné žiarenie a dodávajú materiálu strieborno-šedý nádych. Aj okná v tomto nízkoenergetickom dome zaisťujú maximálnu ochranu pred únikom tepla: majú tri vrstvy skla a medzery medzi jednotlivými sklami sú vyplnené inertným plynom.
Ďalším komponentom energeticky efektívnej stratégie domu je samotný systém vykurovania. V celej budove by ste nenašli jediné vykurovacie teleso – na druhej strane treba zdôrazniť, že „dom s nulovými nákladmi na vykurovanie“ zďaleka nie je to isté čo „dom s nulovou spotrebou energii“. Možno to na prvý pohľad vyznie ako paradox, avšak v skutočnosti ide o to, že dom si na svoje náklady na vykurovanie (akokoľvek nízke) sám zarobí, a to využitím solárnej energie. Solárne panely na streche vyrábajú elektrinu, ktorá prúdi do rozvodnej siete. A príjmy za túto energiu pokryjú náklady na vykurovanie objektu. Dom sa tiež dokáže sám postarať o ohrev vody – a to vďaka solárnym panelom na južnej strane. Karl Arenz vysvetľuje: „Sofistikovaný ventilačný systém kontroluje vstupy i výstupy a zaisťuje tak adekvátnu teplotu v dome, ako aj vysokú kvalitu interiérového vzduchu a optimálne využitie teploty vypusteného vzduchu.“ Ventilačný systém využíva vzduch z kuchyne a kúpeľne, ktorým vo výmenníku tepla temperuje chladný vzduch zvonka. Týmto spôsobom možno kontrolovať vyše 80 percent vzduchu vypusteného von, vďaka čomu je zaistený trvalý prísun čerstvého vzduchu do domu.
Samotný systém vykurovania možno skryť tak, že si ho vlastne na prvý pohľad vôbec nevšimnete – je totiž integrovaný do okien. Vnútorné sklo trojvrstvového okna je potiahnuté extrémne tenkou a okom neviditeľnou vrstvou vodivého kovu. Stačí dodať slabý prúd a vrstva sa zahreje, začne fungovať ako rezistenčný ohrievač a do miestnosti z okien začne prúdiť teplo. Aby sa zabránilo tepelným stratám smerom von, vonkajšie sklo je potiahnuté inou vrstvou, ktorá teplo neprepúšťa, ale odráža späť dovnútra. Priestor medzi jednotlivými sklami v oknách je vyplnený inertným plynom, ktorý prenáša teplo menej ako vzduch. Vďaka tomu je v miestnosti veľmi útulne, a to pri oveľa nižšej spotrebe energie než pri konvenčných systémoch. Treba však dodať, že kúrenie zabudované do okien nie je určené na dlhodobé použitie, ale len pre prípady, keď vonkajšie teploty klesnú výrazne pod bod mrazu.