Obnova hradu je nekonečný kolotoč. Prevenciou vieme predísť úplnej deštrukcii objektov
Monika Voleková 
V minulosti sa hradmi pýšili šľachtici, ktorí ich vlastnili, dnes sú na hrady pyšní všetci, ktorí prispeli k ich obnove. Ľudia chodia po Slovensku s otvorenými očami a živo sa zaujímajú sa o stav pamiatok, ktorý je zrkadlom našej starostlivosti o vzácne kultúrne dedičstvo.
Bola to preto veľká sláva, keď dielo Hrad Uhrovec – Hospodárska budova získalo prestížne ocenenie CE ZA AR 2021 – Cenu verejnosti (architekti Martin Varga, Martin Kvitkovský (ateliér ô); Pavol Paulíny). Je výstavným priestorom so spoločenskou miestnosťou a ubytovacími kapacitami pre návštevníkov.
Hrad Uhrovec v Trenčianskom kraji je spolu s prácami na hradoch Revište, Lietava, Tematín, Považský hrad, Hrušov, Šášov, Zborov a kláštor Katarínka, Šariš, Kapušany či Ľubovňa pozitívnym príkladom, ako sa veci dajú robiť. Podľa Ratibora Mazúra zo združenia Zachráňme hrady sa na Slovensku pracuje na približne 70 hradoch. Intenzita prác závisí od financií na projekt obnovy, počtu pracovníkov aj od počasia.
Viac podpory od štátu
Od konca apríla do konca septembra sú ideálne podmienky na murovanie tradičnými metódami. Pri obnove hradov sú podľa Mazúra efektívnejšie menšie firmy a živnostníci, pretože majú špeciálne zručnosti a poznatky z dlhých rokov praxe. „Odborníkov na takéto murárske a tesárske práce je však málo a na to by malo zareagovať stredné učňovské školstvo, dlhodobo na to upozorňujeme,“ uviedol Mazúr. Na stavbe je vítaná i pomoc dobrovoľníkov, ktorá je populárna najmä v lete.
Občianske združenia sa snažia získavať finančné prostriedky najmä z ministerstva kultúry z programu Obnovme si svoj dom, cez projekt Ľudia a hrady z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý je určený nezamestnaným, a od sponzorov.
„Čakáme, že nás začne podporovať aj Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, bolo by pekné, keby aj toto ministerstvo prispelo na spopularizovanie hradov a vybudovanie nejakej infraštruktúry,“ povedal Mazúr s tým, že získať peniaze z tzv. nórskych fondov je komplikované.
Kumulatívny dlh voči pamiatkovo chráneným budovám je podľa evidencie vlády 5,5 mld. eur. Práce na hradoch v roku 2024 boli podľa Mazúra v utlmenom režime a niektorí členovia ich združenia si vzali pôžičky, aby obnova pokračovala. Koncom mája 2025 stále nebolo isté, kto dostane dotáciu od rezortu kultúry, a stratený čas na obnovu sa už nevráti.
Hradné ruiny sú aj na lesných pozemkoch
Rezorty kultúry, dopravy, cestovného ruchu a športu nie sú však jediné s dosahom na obnovu hradov a iných pamiatkovo chránených budov. Hrady postavili v minulých storočiach nielen nad mestami a dedinami, ale aj v lesoch ako strážne pevnosti a úkryt.
Na pozemkoch štátneho podniku Lesy SR stojí až 27 ruín hradov – národných kultúrnych pamiatok. Podnik participuje na obnove cez dostupnosť k drevu na obnovu, budovanie turistickej infraštruktúry, ako sú náučné chodníky, studničky, ohniská či altánky.
Ďalšími možnosťami podpory sú bezplatné užívanie ruín formou zmluvy o výpožičke (hrad Vršatec a Oponice) aj nájomnou zmluvou (hrady Kapušany, Gýmeš, Turňa, Hrušov a iné). Napriek tomu, že hlavnou činnosťou tohto štátneho podniku je správa a manažment lesov a podporuje iniciatívy obcí či občianskych združení, ASB sa jeho zástupcov spýtal, aké sú hlavné prekážky pri obnove hradov.
„Ovplyvňuje ju viacero faktorov: neexistuje jednotný správca hradných ruín, nevyriešené vlastníctvo pozemkov, hrady sú umiestnené v územiach chránených podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, zmeny v katastri a vyňatie pozemkov je administratívne a finančne náročné. Napriek tomu dlhodobo podporujeme iniciatívy obnovy hradov na Slovensku,“ reagovali Lesy SR.
Ruiny sú často na pozemkoch s rôznym stupňom ochrany a do procesu majetkovoprávneho vyrovnania, užívania a iného nakladania vstupuje štátna ochrana prírody. Na komplikovanosť situácie s hradnými ruinami na pozemkoch v 4. alebo 5.stupni ochrany prírody poukázal aj Ratibor Mazúr zo združenia Zachráňme hrady.
Čo sa deje na slovenských hradoch?
Románsky palác 15 rokov nezasanovali
V čase tlače vydania ASB o obnove pamiatok by sa mali začať práce na Spišskom hrade, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO. Ministerstvo kultúry oznámilo začiatkom júna práce na sanácii a záchrane Rímskeho paláca na hrade, ktoré potrvajú približne dva roky, informovala TASR.
Palácu hrozí zrútenie, a keby sa tak stalo, hrad by vyškrtli zo zoznamu UNESCO. Riaditeľka Slovenského národného múzea Andrea Predajňová povedala, že v roku 2010 bola zrealizovaná štúdia a rok neskôr projektová dokumentácia. Autorizovaný stavebný inžinier František Škvarka uviedol, že niektoré časti paláca sa rúcajú a pamiatka postupne eroduje v dôsledku poveternostných podmienok. „Prvá fáza bude zabezpečiť bezpečnosť samotnej konštrukcie aj ľudí, ktorí na tom budú robiť.
Bude treba opraviť a vyplniť výdrevu, zabezpečiť klenby, ktoré sú najvzácnejšie, budú sa opravovať lokálne trhliny, domurovávať niektoré otvory a vypadnuté murivo,“ priblížil. Náklady na práce sú predbežne 6 mil. eur.
Základom starostlivosti o hrad Ľubovňa je pasportizácia stavu
Obnova sa deje desiatky rokov na hrade Ľubovňa, kde je Prešovský samosprávny kraj zriaďovateľom Ľubovnianskeho múzea. Zo zanedbanej ruiny sa po rokoch kvalitnej obnovy stal jeden z najnavštevovanejších hradov Slovenska. K najväčším rekonštrukciám patria: obnova hlavnej hradnej veže, obnova troch hradných palácov (renesančný, barokový a gotický).
Aktuálne pokračuje na hrade rekonštrukcia III. a IV. nádvoria, severovýchodnej hradby, vojenských kasární zo 17. storočia a studne. „Základom je pravidelná pasportizácia a následná údržba hradu, ktorá si ročne vyžaduje približne 50-tisíc eur. Takouto prevenciou vieme predísť úplnej deštrukcii objektov, potom by sa suma obnovy vyšplhala na státisíce,“ uviedol riaditeľ múzea Dalibor Mikulík.
Najnáročnejšie je nájsť stavebnú firmu, ktorá disponuje remeselníkmi ovládajúcimi staré remeslá (murári, pokrývači striech štiepaným dreveným šindľom či tesári).
Financie na obnovu sú predovšetkým od zriaďovateľa, z dotačných systémov Ministerstva kultúry SR (za posledné roky je to 650-tisíc eur), z rozpočtu múzea a zo vstupného. Pri obnove, najmä v posledných rokoch, sleduje múzeum záujem architektov, ktorí práce považujú za referenčné stavby a vítajú možnosť podieľať sa na obnove verejnosťou veľmi pozitívne vnímaného hradu. Na poslednej investičnej akcii spolupracuje s múzeom oceňovaný architekt Pavol Paulíny.
Stropkovský hrad vystúpi na povrch
Na východnom Slovensku ešte ostaneme, a to na námestí Stropkova, kde sú kostol, kaštieľ a pozostatky mestského hradu z roku 1408. Hrad síce zanikol, ale stále má status národnej kultúrnej pamiatky. Pripomenú to archeologické nálezy pod krycími stavbami v multifunkčnom verejnom priestore, ktorý je v príprave.
Na projekte za dva mil. eur spolupracujú mesto Stropkov a český ateliér S+. Aktuálne sa pracuje na dokumentácii pre stavebné povolenie. Jednokolová projektová architektonicko-urbanistická súťaž priniesla v roku 2023 riešenie (zvíťazil pražský ateliér uncut studio) a samospráva urobila významný krok k novému námestiu, kde návštevníkom spríjemní pobyt tzv. zelený ostrov – zeleň v okolí kostola a kaštieľa –, bude multifunkčným verejným priestorom.
Nové námestie s prezentovanými nálezmi hradu, drobnou architektúrou, priestorom na oddych a spoločenské podujatia v exteriéri prinesie do mesta nové impulzy a záujem turistov.
Na Trenčianskom hrade pracujú na dolnom nádvorí
Veľký záujem návštevníkov si tradične udržiava Trenčiansky hrad, ktorý bude súčasťou príprav Európskeho hlavného mesta kultúry 2026, ktorým bude Trenčín. Hradu to prinesie investície vo výške 6,5 mil. eur, za čo bude zrekonštruovaných šesť hradných objektov. Medzi nimi i dolné nádvorie, kde budú obnovené pochôdzne plochy.
Trenčianske múzeum informovalo, že obnova spevnených plôch zahŕňa výmenu konštrukcie chodníka, terénnych schodov a konštrukcie spevnenej plochy v mieste studne a sobášnej siene. Súčasne bude odstránené plachtové zastrešenie amfiteátra, pretože bolo schválené ako dočasná stavba.
Práce na dolnom nádvorí by mali byť hotové v druhej polovici júla 2025 a plánovaná výška investície dosahuje takmer 300-tisíc eur. Trenčiansky samosprávny kraj v rámci projektu obnoví Hodinovú vežu a západný hradbový múr, čím vznikne kultúrny a spoločenský priestor. Z ďalších objektov, s ktorých obnovou sa začne neskôr, sú prvá hradná brána, Hodinová veža, Kavalier, Jeremiášova bašta či Palác Zápoľských a Ľudovítov palác.
Obnova v Beckove a Plaveckom Podhradí
Letné mesiace využije na rekonštrukciu obec Beckov na Považí na obnovu severného paláca populárneho hradu Beckov, peniaze na to má z Programu Slovensko – 950-tisíc eur. Cieľom je záchrana najvýznamnejšej časti so zachovanými architektonicko-historickými prvkami, ktoré nezasiahla prestavba v 70. rokoch 20. storočia.
Pribudnú nové podlahy a stropy so strešnou konštrukciou, prístupové schodisko a ochodze medzi podlažiami. Výsledkom budú dve plnohodnotné expozičné podlažia, ktoré umožnia inštaláciu nových výstav, ale aj prehľadný pohyb návštevníkov medzi severným palácom a kaplnkou.
TASR ďalej informovala, že o svoj hrad na kopci Pohanská sa stará aj obec Plavecké Podhradie na Záhorí, ktorá hľadala vo verejnom obstarávaní zhotoviteľa rozsiahlej obnovy častí hradu. Ide o statické zabezpečenie hradieb, vybudovanie pilierov mosta do horného hradu, statického zabezpečenia murív západného paláca či hradnej veže. Predbežná hodnota zákazky bola vyše 450-tisíc eur a tento projekt je spolufinancovaný z programu Interreg Slovensko – Rakúsko a rezortu kultúry.
Na hrade Likava vzniknú nové priestory
Od marca sa pracuje na bývalom strážnom hrade Likava v regióne Liptov, ktorý patrí Žilinskému samosprávnemu kraju, a práce na ňom potrvajú do októbra 2026. Kraj zrekonštruuje severný palác a zakonzervuje hradné murivá ostatnej architektúry. Vďaka tomu bude hrad prístupný vo väčšom rozsahu, vzniknú nové priestory na vnútorné a vonkajšie expozície. Hrad bude mať inovatívnu „smart“ expozíciu.
Projektová dokumentácia bola odovzdaná v roku 2022 a k realizácii sa pristúpilo na základe úspechu v projekte Interreg SK-CZ 2021-2027. V 90. rokoch minulého storočia sa uskutočnila aj prvá fáza opravy severného paláca. Za projektom súčasnej obnovy je prešovský ateliér STOA architekti, ktorý vyhral výberové konanie.
Hrad Likava sa výškou a rozlohou zaraďuje medzi veľké hradné stavby na Slovensku. Hradný komplex tvorí 28 objektov vrátane vonkajšieho opevnenia, ktoré sú vo veľmi nepriaznivom technickom stave, v súčasnosti je preto hrad sprístupnený iba v minimálnom rozsahu. Návštevníci môžu vidieť iba priestor prvého a druhého predhradia a bránovú vežu (Huňadyho veža), kde sa nachádza vnútorná expozícia.
Na Nitrianskom hrade pripravujú multimediálne múzeum
Hrad je v správe Nitrianskeho biskupstva, ostatná rekonštrukcia – výzdoby katedrálneho Chrámu sv. Emeráma – bola síce v roku 2004 – 2013, ale hrad sa môže pochváliť reštauráciou Castellum Café (architekti Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková) v podhradí, ktorá získala ocenenie CE ZA AR v roku 2018. Opravené je aj predpolie hradu, kde bolo betónové parkovisko.
Zreštaurovaný je morový stĺp, sprístupnili časť záhrad s vyhliadkou na Nitru a opravou prešla fasáda katedrály, informovala riaditeľka neziskovej organizácie Castellum Veronika Pleštinská. Na prízemí biskupského paláca v areáli hradu chystajú multimediálne múzeum, ktoré má byť hotové v horizonte troch rokov.
Opravy na hrade financujú z vlastných prostriedkov a podávajú žiadosti o dotácie z rezortu kultúry a nórskych fondov. Nitrianske biskupstvo spravuje aj bývalý kláštor benediktínov v Hronskom Beňadiku, ktorý je postupne obnovovaný.
Plán na obnovu amfiteátra v Devíne je rozpracovaný
K hradu Devín nad sútokom Moravy a Dunaja pri hraniciach s Rakúskom patrí aj bývalý amfiteáter, ktorý získalo do vlastníctva mesto Bratislava. Po nadobudnutí do majetku v objekte a v areáli urobilo udržiavacie práce a zabezpečilo samotný objekt, ktorý pre dlhý súdny spor dlhodobo chátral. Interiér je vyprataný, vyčistený a zabezpečený. „Máme rozpracovaný plán revitalizácie amfiteátra pod hradom Devín.
Konkrétny termín obnovy v tomto momente nevieme odhadnúť. Zvažujeme niekoľko možností ďalšieho využitia tohto architektonicky hodnotného objektu,“ uviedol pre ASB hovorca mesta Peter Bubla.
Jednou z možností je na základe súťaže poskytnúť objekt na tzv. koncesiu externému subjektu, ktorý dokáže brať do úvahy nielen ikonickú lokalitu a citlivosť narábania s verejným majetkom s prihliadnutím na jeho pamiatkovú ochranu, ale najmä verejný záujem. Prípadne zapojiť objekt do širšieho historicko-urbanistického kontextu národnej kultúrnej pamiatky – hradu Devín, ktorý spravuje Múzeum mesta Bratislavy.
