Jela Plencnerová: V územnom plánovaní je stále veľa problémov, ktoré v zásade nikto nevidí ani nerieši
redakcia ASB 
Nový zákon o územnom plánovaní je, ale len budúcnosť ukáže, či je aj inovatívny a či jeho aplikácia prinesie niečo nové do rozvoja miest, obcí a regiónov. Ťažko to dnes posúdiť, ale budúcnosť to určite zhodnotí veľmi presne a spravodlivo.
Od detstva som mala rada všetko nové. Fascinovala ma vôňa aj funkčnosť všetkého nového. Dlho som bola nadšená inováciami vo vede, v technike, umení aj v bežnom praktickom živote. V poslednom čase však moje nadšenie z inovácií prešlo do skeptického pohľadu na rozvoj na Slovensku. Stále viac sami zdá, že často ide skôr o „přestrojení“, ako vravia bratia Česi. Možno je to len tým, že moje očakávania vo svete inovácií sú veľmi vysoké a realita zaostáva.
Rozmýšľala som, prečo sa v poslednom čase vyrojilo také veľké množstvo formálnych „zlepšovákov“. Vychádza mi z toho len jedna príčina – je oveľa ľahšie bravúrne vyriešiť neexistujúce problémy ako riešiť ozajstné problémy.
V územnom plánovaní je stále veľa problémov, ktoré v zásade nikto nevidí ani nerieši. Najzásadnejšie je asi vzdelávanie v tomto odbore. Dlhodobo nám chýbajú fundovaní územní plánovači, ako aj naozaj vzdelaní a rozhľadení urbanisti.
Myslím, že toto bude v blízkej budúcnosti jeden z kľúčových problémov územného plánovania. Územný plánovač by mal mať ako základ architektonické vzdelanie a nadstavbou by bolo kvalitné špecifické vzdelávanie v územnom plánovaní. Títo ľudia budú chýbať v územnoplánovacej praxi, ale aj vo verejnej správe.
Je výborné, že s novým zákonom o územnom plánovaní sa objavili aj inovácie vo vyhláške a nová metodika spracovania, ktorá už chýbala viac ako 30 rokov. Bude ale ťažké aplikovať tieto predpisy ľuďmi, ktorí v odbore nemajú vzdelanie a v súčasnosti ani riadnu šancu ho v SR získať.
Ďalším vážnym problémom územného plánovania je dlhodobá, veľmi zložitá implementácia územných plánov. Obce a mestá si v minulosti neprezieravo predali pozemky, ktoré teraz chýbajú pri výstavbe občianskej vybavenosti (napr. hľadanie pozemku pre novú nemocnicu v Bratislave)pre rozrastajúce sa sídla. Podobne je to aj s aplikáciou územných plánov zón, ktorá je v mnohých prípadoch nerealizovateľná hlavne pre zložité majetkové vzťahy k pozemkom.
Na vyriešenie týchto problémov by bolo asi najefektívnejšie pozrieť sa do Nemecka, ako sa tam riešia uvedené problémy, keďže náš systém územného plánovania bol prebratý zo západonemeckého stavebného zákona. Nie je nutné riešiť problémy „po svojom“, keďže nie sme osamelý ostrov vo vesmíre. Územnoplánovacie procesy sú veľmi dlhodobé a pokiaľ bol už založený systém, treba ho len rozvíjať a racionálne inovovať.
Autor: Jela Plencnerová
