Partneri sekcie:
  • OSMA
  • STAVMATSTAVEBNINY

Modernizácia železničných tratí zostáva pre ŽSR jednou z priorít

image 81174 25 v1

Koniec minulého roka bol cieľovou páskou pre Operačný program Doprava 2007 – 2013, v súčasnosti už prebieha Operačný program Integrovaná infraštruktúra, časovo ohraničený rokmi 2014 až 2020. Železnice Slovenskej republiky – ako jeden z najväčších investorov na Slovensku vôbec – boli v oblasti modernizácie železničných tratí, využitia a naplnenia Operačného programu Doprava (OPD) mimoriadne úspešné a svoje ambície naplnili na viac ako 100 %. Rovnako smelé ambície má manažér infraštruktúry aj v novom programovom období.

Rozvoj železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky vychádza zo základných medzinárodných dohôd AGC a AGTC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach a Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). So začlenením siete ŽSR do európskych dopravných ciest prevzali ŽSR zároveň aj povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitými železničnými správami. S modernizáciou železničných tratí SR sa začalo v roku 2000 a ŽSR majú modernizáciu tratí – tak ako dosiaľ, aj do budúcnosti – stále ako jednu zo svojich priorít. Strategické ciele rozvoja železničnej infraštruktúry sa zameriavajú na zvyšovanie traťovej rýchlosti, úpravu staníc a zastávok či budovanie mimoúrovňových križovatiek. Najvyššia rýchlosť vlakových súprav dosahuje po úpravách tratí 140 až 160 km/h.

Modernizácia železničnej stanice Púchov

Modernizácia železničnej stanice Púchov

Výsledky v rámci OPD 2007 – 2013

ŽSR boli v čerpaní eurofondov mimoriadne úspešné, do konca roka 2015 vyčerpali za celé štvorročné obdobie 1,1 miliardy €. Prioritou v rámci OPD bolo dokončiť modernizované úseky na rýchlosť vlakov do 160 km/h. Dnes už I., II., IV., V. a VI. etapa výstavby úsekov na trati Nové Mesto nad Váhom – Púchov slúži svojmu účelu a cestujúcim. ,,Zriadili sme centrum riadenia dopravy v Púchove, z ktorého sa diaľkovo ovláda traťový úsek Trenčianska Teplá – Púchov a po dokončení modernizácie sa bude z tohto centra kompletne riadiť vlaková doprava od Nového Mesta nad Váhom až po Žilinu,“ hodnotí stav generálny riaditeľ ŽSR Ing. Dušan Šefčík. V septembri 2015 sa ukončila aj stavba ŽSR Zavedenie ERTMS v úseku Bratislava – Žilina – Čadca – št. hr. SR/ČR, ktorá významným spôsobom prispeje k riadeniu a bezpečnému chodu vlakov v daných úsekoch.

Prebiehajúce práce v ŽST Púchov

Prebiehajúce práce v ŽST Púchov

Ukončili sa aj práce na 1. etape telematických systémov, projektové práce v súvislosti s budovaním terminálov intermodálnej prepravy a záchytných parkovísk. Modernizačné práce vo významnom rozsahu sa realizovali aj v Čiernej nad Tisou, ktorá je vstupnou bránou širokého rozchodu. Celkovo sa od roku 2012 stavebne ukončili modernizácie na úseku Nové Mesto – Zlatovce s celkovou dĺžkou 17,457 km, na úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša s dĺžkou 20,409 km a na úseku Beluša – Púchov s dĺžkou 8,856 km. Z aktuálne rozostavaných stavieb sa zmodernizovalo na úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá 18,710 km a na stavbe Považská Teplá – Žilina sa ukončilo 13,933 km dvojkoľajnej trate, čo je spolu 79,365 km tratí.

Eurokoridory prechádzajúce územím SR

Koridor č. IV. (Berlín/Norimberg – Praha – Budapešť /Konstanca/Thessaloniky/Istanbul)

  • územím Slovenska vedie trasa koridoru na úseku štátna hranica s Českou republikou – Kúty – Bratislava – Štúrovo – štátna hranica s Maďarskom

Koridor č. V. (Benátky – Terst/Koper – Ľubľana – Budapešť – Užhorod – Ľvov)

  • územím Slovenska prechádza po trase Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – štátna hranica Ukrajiny; trať je dĺžkou 545 km a dosahovanými prepravnými výkonmi prioritnou hlavne vo väzbe úsekov Čierna nad Tisou – Žilina a Bratislava – Žilina na koridor č. VI.

Koridor č. VI. (Gdansk – Varšava  – Katovice – Žilina)

  • územím Slovenska vedie trasa koridoru na úseku štátna hranica s Poľskom – Skalité – Čadca – Žilina s celkovou dĺžkou 51 km

Požiadavky na železničnú infraštruktúru

  • vybavenie železničných tratí ERTMS
  • dosiahnutie interoperability – železničná infraštruktúra (ŽI) musí byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a jej vykonávacími opatreniami
  • súlad ŽI s TSI, resp. na základe čl. 39 nariadenia EPaR 1315/2013 (publikované v OJ 20. 12. 2013)
  • rozchod koľaje pre nové železničné trate 1 435 mm
  • elektrifikácia 25 kV /50 Hz
  • zaťaženie na nápravy 22,5 t
  • dĺžka vlaku 740 m – trate „core network“ pre nákladnú dopravu
  • maximálne stúpanie a klesanie nových tratí pre vlaky konvenčnej nákladnej dopravy = 12,5 mm/m
  • zmierňovanie vplyvu hluku spôsobeného železničnou dopravou

Operačný program Integrovaná infraštruktúra

Významnou oblasťou, ktorá je pre ŽSR prioritnou v ďalšom období, je rozbeh nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). V rámci tohto programu pripravujú Železnice Slovenskej republiky zatiaľ modernizáciu 2 veľkých projektov v celkovej hodnote 650 miliónov €. V prvom prípade ide o realizáciu I. etapy modernizácie železničnej trate Púchov – Žilina, a to úseku Púchov – Považská Teplá, kde aktuálne prebieha verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa. Druhým veľkým plánovaným projektom je modernizácia železničnej trate Liptovský Mikuláš na úseku trate Paludza – Liptovský Hrádok. V rámci ,,národných projektov“ – zásobníka projektov OPII – majú ŽSR ambíciu vyhlásiť súťaže na projektovú dokumentáciu na 10 projektov v celkovej hodnote 114 miliónov €. Z tých najvýznamnejších možno spomenúť napríklad súťaž na modernizáciu úseku Žilina – Kraľovany, Kraľovany – Liptovský Mikuláš, Košice – Michaľany či Michaľany – Čierna nad Tisou.

Rekonštrukcia trate v Novom Meste nad Váhom

Rekonštrukcia trate v Novom Meste nad Váhom

Celkovo sú v rámci Prioritnej osi č. 1, 3 a 5 alokované prostriedky na modernizáciu železničnej infraštruktúry a rozvoj osobnej dopravy vo výške 1,5 miliardy €, o ktoré sa ŽSR budú uchádzať so svojimi projektmi modernizácie tratí a rozvoja železničnej infraštruktúry. ,,Nepôjde pritom vôbec o ľahké odborné úlohy – ako v oblasti projektovej dokumentácie, tak ani v samotnej realizácii projektov – a potrebujeme dosiahnuť, aby ich Európska komisia vyhodnotila ako opodstatnené a aby sa na ich realizácii podstatnou časťou aj podieľala,“ vysvetľuje generálny riaditeľ ŽSR. Napríklad v rámci Prioritnej osi č. 1 (Železničná infraštruktúra ŽSR) sa už realizujú projekty modernizácie železničnej infraštruktúry, a to úsek Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo) a Čierna nad Tisou prekladisko koľaje, rampy, II. etapa. Prioritná os č. 3 (Verejná osobná doprava) sa zameriava na integráciu jednotlivých módov dopravy.

Priority modernizácie železničnej infraštruktúry

  • pokračovať v modernizácii koridorových tratí
  • vytvoriť konkurencieschopnú železničnú sieť – napĺňať ciele Bielej knihy 2011
  • modernizovať ŽI vychádzajúc z požiadaviek a potrieb dopravcov
  • realizovať ERTMS (ETCS + GSM-R)
  • elektrifikovať vybrané trate
  • snažiť sa o maximálne využitie prostriedkov z fondov EÚ
  • odstraňovať prekážky a napĺňať požiadavky interoperability

Obyvateľom západného Slovenska by mali perspektívne pomôcť riešiť dopravnú situáciu záchytné parkoviská pre integrovaný dopravný systém v Ivanke pri Dunaji, Nových Košariskách, Pezinku a v Zohore. Významnou je ambícia zrealizovať terminály integrovanej osobnej dopravy nielen v uzle Bratislava, ale aj v košickom regióne (Trebišov). Z Prioritnej osi č. 5 považujú ŽSR za najvýznamnejšie plány na elektrifikáciu trate Bánovce nad Ondavou – Humenné a Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou.

Medzi strategické ciele rozvoja železničnej infraštruktúry patrí aj zvyšovanie traťovej rýchlosti.

Medzi strategické ciele rozvoja železničnej infraštruktúry patrí aj zvyšovanie traťovej rýchlosti.

CEF fondy

Okrem Operačného programu Integrovaná infraštruktúra sa budú ŽSR uchádzať aj o využitie prostriedkov EÚ z fondov CEF (Connecting Europe Facility). V rámci týchto fondov pripravujeme realizáciu 6 akcií v celkovej hodnote 1,2 miliardy €. Medzi inými sú to dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácia železničnej trate Liptovský Mikuláš, úsek trate Poprad – Lučivná, Poprad – Spišská Nová Ves či modernizácia a ETCS na úseku štátna hranica s Českou republikou – Devínska Nová Ves. Vo všetkých uvedených zámeroch, ak sa týkajú akýmkoľvek spôsobom aj cestujúcej verejnosti, sú, samozrejme, zohľadnené smernice EÚ, ako aj európska legislatíva týkajúca sa pohybu imobilných a ťažko telesne postihnutých.

TEXT: Martina Pavliková
FOTO: ŽSR

Martina Pavliková je hovorkyňou ŽSR.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby

KategórieŽeleznica