Protipovodňová ochrana sa stala aktuálnou otázkou z bezpečnostného hľadiska ochrany mesta pred každoročne stúpajúcou hladinou Dunaja. Práce na tomto diele sa začali v roku 2007 a v novembri roku 2009 sa ukončujú úpravy ľavého brehu Dunaja – pešia zóna.
Podrobný technický opis štyroch mostov, ktoré sa realizujú na trase 1. úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer sme už priniesli, o začiatkoch stavby, súčasnom stave i vyhliadkach sme sa začiatkom septembra 2009 porozprávali s vedúcim projektu Rudolfom Kimerlingom zo spoločnosti Doprastav.
S hornou Nitrou sa najčastejšie spája ťažba hnedého uhlia a najväčším zamestnávateľom v tejto oblasti sú Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. Keďže pre budúci rozvoj regiónu v ktoromkoľvek smere je nutné zabezpečiť zamestnanosť, perspektíva sa našla v rozšírení ťažby hnedého uhlia v dobývacom priestore Nováky.
Dňa 12. novembra 2009 sa konala v Bratislave medzinárodná konferencia Betónové vozovky 2009 za účasti vyše 80 hostí – prednášateľov, odborníkov z projekcie, realizácie cestných stavieb, vysokých škôl, výrobcov cementu a betónu a ďalších oodborníkov z oblasti stavebníctva. Konferencia sa konala pod záštitou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.
Súčasťou výstavby prvého úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer sú mostné objekty, zaujímavé z hľadiska uplatnenia rozličných technologických postupov. Technológie použité pri výstavbe všetkých štyroch mostov majú svoje logické zdôvodnenie a vychádzajú aj z technologického vybavenia a skúseností zhotoviteľov s danou metódou výstavby. Most 206 – Mestská estakáda sme už predstavili.
Prípravné práce na stavbe rýchlostnej komunikácie R1 prebiehali od marca 2009. Po finančnom uzavretí koncesnej zmluvy koncom augusta tohto roka sa výstavba rozbehla naplno, pričom v jej prvej fáze prebiehajú najmä prieskum terénu a prekládka inžinierskych sietí. O postupoch, ktoré sa začali na všetkých úsekoch rýchlostnej cesty, sme sa porozprávali s podpredsedom predstavenstva a obchodným riaditeľom spoločnosti Eurovia – Cesty, a. s., Ing. Jurajom Dančišínom.
Navrhnutá polyfunkčná budova sa nachádza v centre hlavného mesta v kontakte ulíc Vysoká a Poštová, južne od objektu Tatra Centrum na ploche bývalého parčíka a časti starších domov. Zvláštnosťou architektúry sú okná v tvare poštovej známky, čo korešponduje s názvom ulice, na ktorej sa nachádza. Špeciálne zakladanie sa projekčne spracovalo vo dvoch častiach. Prvá časť zahŕňa ochranu stavebnej jamy, kým v druhej časti je spracované hĺbkové zakladanie – pilóty.
História tohto dominantného mostného objektu stavby diaľnice cez Považskú Bystricu sa začala písať už v roku 2001. Po dlhotrvajúcich sporoch o koncepciu vedenia trasy diaľnice D1 v úseku Sverepec – Vrtižer sa vtedy investor stavby – Riaditeľstvo diaľnic – rozhodol zamietnuť finančne nákladné tunelové varianty trasy a v ďalšej etape projektovej prípravy sa orientovať na estakádny variant vedenia trasy diaľnice D1 cez Považskú Bystricu. Tento variant sa totiž počas predchádzajúceho obdobia viackrát porovnával s tunelovými variantmi a vo všetkých posudkoch domácich aj zahraničných expertov bol vyhodnotený ako najvhodnejší.
Spoločnosť ALPINE SLOVAKIA, spol. s r. o., ktorej vlastníkom je rakúska firma Alpine Bau, bola založená v roku 2004. Jej prioritou je v súčasnosti rozvoj v oblasti inžinierskych stavieb. O začiatkoch činnosti a etablovaní na slovenskom trhu sme sa porozprávali s prokuristom spoločnosti Ing. Jurajom Pojezdálom.
V prvej časti článku sme predstavili prvý z úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra, západ – Selenec, ktorý je vo výstavbe ako súčasť PPP projektu. Ďalšími dvoma úsekmi, ktorých projektovú dokumentáciu takisto zabezpečila spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s., sú úseky Selenec – Beladice a Banská Bystrica, severný obchvat.
Rýchlostná cesta R1 nie je výnimkou v porovnaní s tými slovenskými diaľnicami, ktoré majú za sebou dlhé obdobie rozličných koncepcií a zmien, kým príde čas na ich výstavbu. R1 má však aj jednu výnimočnosť – jej súčasťou budú úseky, ktorých výstavba a údržba sa bude riadiť koncesnou zmluvou.
Na vypracovanie návrhu zabezpečenia a vlastné zabezpečenie stavebných konštrukcií je nevyhnutné mať čo najpresnejšiu informáciu o ich stavebnom a technickom stave a poznať históriu výstavby, resp. vykonaných opráv a rekonštrukcií. V prípade rekonštrukčných prác mostných objektov sa situácia pri získavaní potrebných informácií komplikuje obmedzeným prístupom k jednotlivým stavebným prvkom a limitovanou možnosťou získať informácie o stave najmä základových konštrukcií. V tomto prípade prichádzajú vhod nové metódy získavania doplňujúcich informácií, akou je napríklad videoendoskopia – prehliadka vrtov, resp. iných stiesnených priestorov pomocou kamery s možnosťou farebného záznamu.
Slovenská republika v súčasnosti prechádza dôležitou etapou budovania diaľničnej a cestnej siete. Dlhodobo rozpracované projekty sa uzatvárajú a na ďalšie sa pripravujeme. O tých, ktoré v odborných kruhoch najviac rezonujú, nám porozprával Ing. Igor Choma, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.
(2. časť druhej etapy diaľnice D1 Fričovce – Prešov-západ) Diaľnica D1 je súčasťou multimodálneho koridoru číslo V vetva A smerujúceho cez slovenské územie v smere Bratislava – Žilina – Prešov – Košice až do Užhorodu na Ukrajine. V úseku Svinia – Prešov-západ je súčasťou základného diaľničného ťahu na Slovensku, ktorý po dobudovaní bude súčasťou európskej cesty E 50.
Výstavba prvých úsekov diaľnice D1 sa začala už v roku 1972. Po viac ako tridsiatich rokoch sa zrealizovali a do užívania uviedli všetky úseky diaľnice D1 pred mestom Považská Bystrica a za ním. Posledným bielym miestom na diaľničnej mape medzi Bratislavou a Žilinou tak zostalo už len mesto Považská Bystrica. V súčasnosti zostáva pre dokončenie Spojnice Bratislava – Žilina zrealizovať posledný úsek diaľnice v dĺžke 9 595 m, prechádzajúci týmto mestom.
