Nový technologický park na spracovanie bioodpadu OLO v Bratislave má prvú zelenú

Nakladanie s bioodpadom patrí medzi kľúčové výzvy moderných miest. Bratislava sa v tomto smere snaží dobehnúť dlhodobý investičný dlh a pripraviť infraštruktúru, ktorá by mestu umožnila spracúvať odpad efektívnejšie, ekologickejšie a pod vlastnou kontrolou. Výsledkom má byť Technologický park OLO vo Vlčom hrdle.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Zámer vybudovať moderné a ekologické centrum na výrobu obnoviteľnej energie a kompostu z bioodpadu, ako aj závod najnovšej generácie na dotrieďovanie odpadu, oznámila spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) v spolupráci s Hlavným mestom v marci minulého roku.

Hlavným cieľom zámeru je predísť drahému vývozu odpadu mimo mesta a dať samospráve možnosť mať pod kontrolou celý tok bioodpadu. Podľa spoločnosti OLO realizácia projektu rovnako zvýši objem a kvalitu vytriedeného odpadu. Ako uviedol Ivan Sokáč, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ OLO, v priebehu prípravy projektu spoločnosť spolupracovala s medzinárodnými odborníkmi. Inšpiráciou pri návrhu im boli príklady z praxe ostatných európskych miest.

Posun v povoľovaní

Zámer s názvom Technologický park OLO bol na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) predložený v marci minulého roku. Dnes, aj napriek nedávnemu odvolaniu Združenia domových samospráv, disponuje projekt právoplatným záväzným stanoviskom z procesu EIA. Stalo sa tak potom, čo odbor opravných prostriedkov odvolanie zamietol, a tým potvrdil pôvodné stanovisko okresného úradu.

Technologický park OLO vznikne v priemyselnej časti Vlčie hrdlo, v lokalite, ktorá dlhodobo slúžila prevažne technickým a priemyselným účelom. Moderný technologický areál vznikne na ploche s výmerou 86-tisíc štvorcových metrov a nahradí zanedbané objekty a náletovú zeleň. Od najbližšej obce Lieskovec bude vzdialený približne 1,3 kilometra. Od centra Podunajských Biskupíc takmer tri kilometre.

Z architektonického hľadiska pôjde o kompaktný, funkčný komplex pozostávajúci z dvoch hlavných častí – zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a zariadenia na dotriedenie odpadu. Presnejšie architektonické a stavebné riešenie zatiaľ nebolo predstavené. Štúdiu na koncepciu zámeru pripravila renomovaná medzinárodná konzultačná spoločnosť RAMBOLL, ktorá má bohaté skúsenosti s výstavbou podobných zariadení na spracovanie bioodpadu a výrobu bioplynu po celom svete.

Čísla sú pozitívne

V prvej časti areálu vznikne moderná linka na spracovanie kuchynského a záhradného odpadu. Druhou časťou komplexu bude inovatívny závod na dotriedenie odpadov z triedeného zberu. Projekt kladie dôraz aj na pracovné prostredie.

Súčasťou areálu bude administratívna budova, sociálne zázemie, servisné priestory aj moderné riadiace centrum. Celé riešenie je podľa predkladateľa návrhu vypracované tak, aby spĺňalo najvyššie štandardy environmentálnej bezpečnosti – od systému filtrácie vzduchu cez zachytávanie prašnosti až po monitoring hluku.

Triediaca linka zvládne ročne ďalších 50-tisíc ton odpadu a výsledkom bude vyšší podiel druhotných surovín, ktoré sa dajú znovu využiť. Odhaduje sa, že zariadenie ročne vyprodukuje približne 2,6 milióna kubických metrov bioplynu, z ktorého sa upraví okolo 1,5 milióna kubických metrov biometánu. Takéto množstvo postačí na pokrytie ročnej spotreby plynu pre viac než 1 500 domácností.

Rekonštrukcia existujúceho ZEVO ako súčasťou projektu

Dôležitou súčasťou projektu bude aj jeho synergia so Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO). To by malo v nasledujúcich rokoch prejsť výraznou rekonštrukciou. Novú podobu objektu navrhol ateliér Lukáš Ildža architekti. Podľa Ildžu má architektonický návrh ambíciu nielen vizuálne zjednotiť a esteticky pozdvihnúť tento areál, ale ho aj obohatiť o jasný koncept.

Koncept architektonického riešenia kladie dôraz na farebné zjednotenie a zavinutie súboru stavieb do plášťa pomocou predsadených fasád z ťahokovu. Tretím, nemenej dôležitým pilierom architektonického konceptu, je stuha ako cesta odpadu. „Tá slúži funkčne ako náučná návštevnícka trasa (alternatívne aj ako doplňujúca úniková cesta pre pracovníkov) a zároveň symbolicky reprezentuje cestu odpadu, jeho prechod cez rôzne stanovištia spracovania,“ vysvetľujú architekti.

Nedávno zverejnený zámer OLO, rovnako ako aj pripravovaný projekt rekonštrukcie bratislavského ZEVO, sú ukážkou toho, že aj komunálne služby môžu byť technologicky progresívne a ekologicky zodpovedné. Celkové náklady na výstavbu sa podľa odhadov pohybujú v rozmedzí 190 až 250 miliónov eur, čo z neho robí jednu z najväčších mestských investícií do environmentálnej infraštruktúry v histórii Bratislavy.