ASB Články na tému

geotechnické stavby

Horský priechod Biela Hora zabezpečuje hlavný cestný ťah v smere od Trnavy do Senice a ďalej do Českej republiky. Využívaný je v značnej miere tranzitnou nákladnou dopravou. Nachádza sa na ceste I/51, ktorej šírkové usporiadanie donedávna nedosahovalo požadované parametre v zmysle platných noriem a predpisov na území SR. V roku 2023 sa pristúpilo k jeho rekonštrukcii a rozšíreniu cesty I. triedy na požadovaných 9,5 m. V značne geomorfologicky náročnom teréne bolo nutné realizovať aj oporné múry vhodné do stiesnených pomerov. Článok predstavuje návrh a realizáciu vystužených horninových konštrukcií s poddajným lícovým opevnením a modulárnou oceľovou konštrukciou v tvare písmena X.

Časopis Inžinierske stavby -

V druhej polovici minulého roka sa realizovali neodkladné sanačné opatrenia na skalných svahoch nad cestou I/18 medzi Strečnom a Vrútkami, ktorá patrí medzi dôležité dopravné tepny Slovenska. Projekt výrazne zvýšil bezpečnosť cestnej dopravy a zároveň umožnil zavedenie monitoringu, ktorý pomôže predchádzať potenciálnym rizikám. Práce realizovala spoločnosť SWIETELSKY stavební, s. r. o.

Časopis Inžinierske stavby -

Článok sa venuje sanácii takmer 100 m dlhého úseku jestvujúcej komunikácie III/2832 v havarijnom stave, priepustku a svahu pod komunikáciou v katastri Bělá u Turnova, obci Mírová pod Kozákovem v Libereckom kraji. V inkriminovanom úseku dochádzalo k vývoju svahových nestabilít, ktoré si vyžiadali rýchlu nápravu a realizáciu opornej konštrukcie. Tá bola realizovaná ako vystužená zemná konštrukcia v troch výškových etážach v kombinácii s drenážnou vrstvou.

Časopis Inžinierske stavby -

Cieľom článku je poukázať na možnosti riešenia ochrany cestnej a železničnej infraštruktúry proti podaniu skál. Príspevok ukazuje konkrétne prípady riešenia tejto problematiky na ceste I/18 v Strečne a III/2082 v Hričovskom Podhradí, kde sa v súčasnosti dokončila realizácia opatrení na zaistenie bezpečnej prevádzky. Použili sa najmä dynamické bariéry doplnené o ochranné oceľové siete.

Na základe 30-ročných skúseností s plánovaním a realizáciou geotechnického monitoringu si v tomto príspevku dovolíme upozorniť na najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú geológovia, projektanti geotechniky či investori, no, samozrejme, najmä samotné firmy realizujúce tento monitoring.

Časopis Inžinierske stavby -

Výstavbou diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité spolu s priľahlou križovatkou Svrčinovec sa zúžil a obmedzil prirodzený biokoridor pre zver lokalizovanú v okolí obce Svrčinovec. Projekt D3 Zelený most Svrčinovec vznikol s cieľom zachovať nadregionálny terestrický biokoridor. Na vytvorenie premostenia bolo potrebné založiť navrhované objekty a zabezpečiť výkopy pomocou prác špeciálneho zakladania.

Článok opisuje geotechnické riešenia použité na diaľnici D3 v úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec, ktorý bol uvedený do prevádzky na konci roku 2020. Diaľnica je v danom úseku trasovaná v koridore, ktorý prechádza husto zastavanými časťami územia s množstvom inžinierskych sietí a v tesnej blízkosti železničnej trate, čo si vyžiadalo v niektorých častiach tohto úseku rôzne výškové vedenie pre jednotlivé jazdné pásy diaľnice. To sa dosiahlo použitím rôznych typov a kombinácií geotechnických konštrukcií.

Stabilitné opatrenia zosuvného územia stavby D1 Hubová – Ivachnová nad obcou Lisková v úseku km 12,083 – 12,350 predstavujú komplexné riešenie problému predmetnej lokality na základe najnovších poznatkov. Ich netypický návrh odzrkadľuje zložitosť geologickej skladby daného územia a potvrdzuje nevyhnutnosť vykonania dôkladného a podrobného inžinierskogeologického prieskumu s následným monitoringom už v štádiu projektovej prípravy stavby.

Dlhé roky boli geotechnické údaje zhromaždené počas projektovej fázy sprístupňované zhotoviteľom, ale zmluvné dokumenty zvyčajne odmietali akúkoľvek zodpovednosť za riziko interpretácie údajov. Zhotovitelia (uchádzači o zákazku) zväčša nemajú čas ani na zaručenú návratnosť investícií na uskutočnenie nákladného doplnkového prieskumu, preto sú nútení spoliehať sa na svoje vlastné interpretácie dostupných údajov.

Článok sa zaoberá geotechnickým riešením stabilizácie havarijného zosuvu v obci Svätý Anton v rámci výkonu bezodkladných havarijných opatrení. Havarijný zosuv predstavoval bezprostredné riziko pre komunikáciu 1. triedy I/51 a premávku na nej, ako aj pre priľahlé objekty. Stabilizácia zosuvného územia sa riešila komplexne, to znamená od doplnkových prieskumných prác, ktoré upresnili IG a HG pomery územia, cez návrh záchranných opatrení až po ich realizáciu.