Bratislavský most Apollo už dva roky využíva široká verejnosť

Projekt mosta má dlhú históriu. Lokalita premostenia bola stanovená s minimálnymi zmenami už v roku 1976 s výhľadom výstavby v roku 2000, pričom sa využil voľný priestor ako aj povodňové nížiny na oboch brehoch Dunaja.

Nevyhnutnosť nového premostenia potvrdil prieskum dopravnej situácie a prognózy dopravných tokov na komunikáciách na roky 2005 – 2035 v hlavnom meste. Experti upozorňovali, že v roku 2010 v prípade nerealizácie mosta by sa stala doprava úplne neúnosnou a situáciu by charakterizovala preťaženosť komunikácií, kolapsy na križovatkách, častá nehodovosť, zvýšenie exhalátov a hluku.

Z medzinárodného tendra na zhotoviteľa mosta spomedzi 13 uchádzačov v roku 2002 víťazne vyšlo združenie s lídrom Doprastav, a. s., Bratislava a MCE Linz. Investorom stavby bola firma Metro, projekt vypracoval Dopravoprojekt, obe z Bratislavy. Investičný náklad na most si vyžiadal 3,6 miliardy Sk, z toho po 50 % uhradili štátny rozpočet a Európska investičná banka (EIB). Most projektanti umiestnili medzi Starý a Prístavný most. Nové spojenie nadviazalo na existujúce dopravné systémy na obidvoch koncoch.

Most Apollo je príťažlivým objektom v panoráme mesta svojím tvarovým riešením, farebnosťou použitých materiálov a po zotmení efektným osvetlením. Jeho celková dĺžka spolu s estakádami je 854 m a šírka 32 m. Koryto Dunaja, ktoré je široké 300 m, preklenuje oceľová konštrukcia dĺžky 231 m v tvare oblúka s výškou 36 metrov. Jedinečnosť projektu spočívala v technike osadenia – stavbári konštrukciu hlavného mostného poľa o hmotnosti 5 200 tona zmontovali na ľavom brehu Dunaja a pootočením nad vodou ju za pomoci súkolia lodí preniesli a osadili na jediný pilier v toku pri pravom brehu.

Dĺžka novovybudovanej komunikácie od napojenia na Dolnozemskú cestu cez most po križovatku Mlynské nivy – Košická – Prievozská je 1 853 m.

Most Apollo dostal názov po bývalej rafinérsko-olejárskej fabrike, ktorá stála v blízkosti mosta a 16. júna 1944 sa stala terčom leteckých útokov amerických lietadiel. Názov mosta oficiálne schválili poslanci bratislavského magistrátu na základe posúdenia návrhov evidovaných od verejnosti.

Nová komunikácia má strategický význam pre ďalší rozvoj mesta. Ľavobrežná strana mosta vchádza na Košickú a priľahlé ulice, na petržalskej strane sa mestský dopravný systém drží križovatky s nájazdmi na východo – západný diaľničný systém od svojho vybudovania, s prispôsobením na mostné prístupy na južnej strane. Most Apollo  zlepšil prepojenia mestskej časti Petržalka s mestskými časťami Mlynské Nivy a Ružinov bez zaťaženia centrálnej mestskej zóny. Umožnil zvýšenie dynamiky dopravy, vyriešenie problému obmedzeného používania Starého mosta a oddelenie miestnej a tranzitnej dopravy.

Most sa stal významnou súčasťou projektu predĺženia nábrežnej promenády do priestoru Zimného prístavu. V blízkosti umiestnenia mosta je naplánovaná výstavba nových administratívnych a hotelovo-rekreačných zariadení. Vhodné dopravné spojenie je jednou z podmienok pre medzinárodné investície v tejto časti Bratislavy.

Most Apollo neunikol ani pozornosti zahraničia. Dielo slovenských stavbárov získalo v roku 2006 prestížnu cenu OPAL (Outstanding Projects and Leaders) Awards, ktorú za najlepšiu stavbu sveta udeľuje Americká spoločnosť pre technické inžinierstvo. Most Apollo dostal toto prestížne ocenenie ako jediný projekt mimo USA. Spoločnosť ocenila hlavne tvar mosta, jeho zakomponovanie do architektúry mesta, predovšetkým však vyzdvihla nezvyčajný spôsob jeho premiestňovania (naplovavovania) z ľavého brehu rieky na pravý.

Spoločnosť Doprastav v roku 2005 získala na medzinárodnom sympóziu Architektúra a oceľ vo francúzskom Nice Európsku cenu pre oceľové konštrukcie (European Award for Steelstructures) za realizáciu ojedinelého technického diela v obore dopravných stavieb – Mosta Apollo. Prestížne ocenenie prevzal 21. septembra 2005 hlavný investor stavby firma Metro. Za projektovanie a návrh konštrukcie bola ocenená spoločnosť Dopravoprojekt, za architektúru Miroslav Maťaščík a Dopravoprojekt a za výstavbu združenie Doprastav&MCE Stahl und Maschinenbau.