Partner sekcie:
  • Stavmat

Odpadávanie vonkajších omietok

Odpadávanie vonkajších omietok

Pri vonkajších omietkach vystupujú do popredia dva okruhy problémov: odpadávanie omietky a vznik trhlín v omietke. Odpadávanie omietky je častou poruchou stavieb. Tomuto javu môžeme predísť správnym technologickým postupom a výberom vhodného materiálu.


Odpadávanie omietky

Toto porušenie je zväčša spôsobené dodatočným navlhnutím podkladu pod omietkou, t. j. muriva. Najviac sú ohrozené časti muriva západne orientovaných fasád (klimatická strana) pod vodorovnými trhlinami. Omietka odpadáva zvyčajne v dôsledku zamrznutia navlhnutého muriva. Na zadnej strane odpadnutej časti omietky sú zvyšky muriva.

Odlúpnutie v tvare bublín v disperznej omietkeAj príčinou oddeľovania povrchovej omietky od jadrovej je väčšinou vlhkosť. Ohrozené sú najmä povrchové fasádne plochy vystavené silným poveternostným vplyvom, pretože v úrovni strešnej dosky sa v omietnutom murive často objavujú vodorovné trhliny. Rímsy mohli na kritickom mieste zabrániť vzniku mnohých porúch omietky.

Obr. vpravo: Odlúpnutie v tvare bublín v disperznej omietke

Povrchová omietka odpadáva nielen v mieste pripojenia strechy, ale predovšetkým v oblasti sokla. Omietka odpadáva najmä vtedy, keď sa „akosi“ stráca v teréne. Styk s terénom, najmä styk s tvrdými obkladmi, musí navrhnúť projektant, nesmie sa ponechať na vlastné uváženie zhotoviteľa. Na fasádnej ploche odpadáva povrchová omietka zvyčajne v blízkosti trhlín alebo lokálnych porúch podkladu.

Typickou poruchou podkladu je príliš hladký, málo nasiakavý povrch jadrovej omietky. Spôsobuje to predovšetkým vytvorenie spečeného povlaku na jej povrchu. Ide o usadeninu tvoriacu tenkú škrupinu z amorfných uhličitanov a silikátov s hrúbkou niekoľko stotín milimetra. Spečený povlak nemá kapilárne póry. Má podobné vlastnosti ako sklo, preto sa povrchová omietka na tomto povrchu trvalo neudrží.

Neúspešná sanácia omietky s disperznou povrchovou úpravou. V dôsledku napúčania zapríčineného vlhkosťou sa v mieste sanovaných trhlín vytvorili vyduté plochy a povrchová úprava sa odlúpla.Povrchová omietka sa nesmie gletovať, lebo pri tomto pracovnom postupe sa spojivo koncentruje na povrchu. Chladné, hmlisté jesenné dni podporujú vznik spečenej kôry, pretože omietka zostáva dlho vlhká a kapilárnymi pórmi môžu smerom k povrchu omietky prenikať minerálne látky rozpustené vo vode. Rovnaký mechanizmus prenikania minerálnych látok nastáva vtedy, keď sa jadrová omietka aplikovala na príliš vlhký podklad. Spečené vrstvy treba pred nanesením povrchovej omietky mechanicky odstrániť. Ako prevencia sa osvedčilo pozorovanie jadrovej omietky po aplikácii. Ak pri omietaní vznikajú hladké miesta, môžeme ich bez väčšej námahy zdrsniť a tým predídeme vzniku spečenej kôry.

Obr. hore: Neúspešná sanácia omietky s disperznou povrchovou úpravou. V dôsledku napúčania zapríčineného vlhkosťou sa v mieste sanovaných trhlín vytvorili vyduté plochy a povrchová úprava sa odlúpla.

Príčinou odpadávania omietky v blízkosti trhlín môže byť prenikanie dažďovej vody, čo spôsobuje zníženie priľnavosti a neskôr odlúpnutie povrchovej omietky.

Detailný pohľad na odlúpnutie v tvare misky so zvyškami síranu sodného (Glauberovej soli)Najobávanejším minerálom, ktorý zapríčiňuje odlupovanie povrchovej omietky, je síran sodný (Glauberova soľ). Spôsobuje takzvané vyrážanie síranu, t. j. vytváranie a premenu kryštálov. Pri teplote 32,4 °C mení síran svoju hydrátovú fázu. Pri teplote nad 32,4 °C sa vyskytuje v podobe bez kryštalickej vody, pri nižšej teplote viaže každá molekula desať molekúl kryštalickej vody, čím sa zväčší objem, resp. ak je zväčšovanie objemu zamedzené, zvýši sa hydratačný tlak.

Obr. vpravo: Detailný pohľad na odlúpnutie v tvare misky so zvyškami síranu sodného (Glauberovej soli)

Na rozhraní jadrovej a povrchovej omietky, ak je povrchová omietka nevhodne gletovaná, nastáva koncentrácia kryštálov síranu sodného. V dôsledku toho sa odlupuje časť povrchovej a časť povrchu jadrovej omietky zhutnenej gletovaním.

Neúspešná sanácia omietky s disperznou povrchovou úpravouOdpadávanie povrchovej omietky sa v minulosti často vyskytovalo pri disperzných povrchových omietkach vzhľadom na ich veľkú pružnosť a nižšiu paropriepustnosť. V začiatočnom štádiu sa často prejavovalo bublinami po vniknutí dažďovej vody. Inováciou výrobkov a aplikáciou vhodných základných náterov sa tento problém do veľkej miery vyriešil.

Obr. vľavo: Neúspešná sanácia omietky s disperznou povrchovou úpravou

Na prejavy napúčania disperzných povrchových omietok a náterov na báze umelých živíc sa musí pamätať pri sanácii omietok, preto treba použiť povrchové vrstvy s tzv. preklenutím trhlín (bandážovaním). Pri sanácii sú murivo aj samotná omietka zvyčajne vlhké. Čistením prúdom vody pod tlakom sa cez trhliny dostáva do muriva ďalšia vlhkosť. Ak sa na také množstvo vlhkosti nanesie disperzná povrchová vrstva na preklenutie trhlín, často sa nemožno vyhnúť vzniku vydutín v mieste trhlín v dôsledku napúčania povrchovej vrstvy a potom odlupovaniu povrchovej vrstvy.

Podľa publikácie Poruchy stavieb spracovala Zuzana Struhárová
FOTO: Poruchy stavieb, Jürgen Blaich, Jaga group