TEN-T bude najväčším projektom dopravy v Bratislave

11. júla 2008

Projekt prepojenia železničných koridorov pod názvom TEN-T (Trans European Network for Transport) je najväčším pripravovaným projektom dopravnej infraštruktúry v Bratislave. Nová železničná trať, ktorej hlavným projektantom je spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s., bude súčasťou magistrály Paríž – Štrasburg – Stuttgart – Viedeň – Bratislava. Trať bude čiastočne vedená aj popod rieku Dunaj v tuneli, pričom podľa projektu ju nebude využívať len železničná doprava, ale bude slúžiť aj pre potreby mestskej hromadnej dopravy. Zabezpečí tak prepravu obyvateľov mesta do mestskej časti Petržalka a z nej. Podľa Ing. arch. Ľudovíta Horvátha, riaditeľa divízie Bratislava II spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., by sa projekt mal začať realizovať v roku 2011, a to aj s využitím prostriedkov z európskych fondov.

Tri stavby

Projekt výstavby transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) vychádza z cieľa podpory voľného pohybu osôb a tovarov. V praxi ide o vzájomné prepojenie všetkých druhov dopravy, pričom takéto dopravné systémy by mali byť tiež stimulom budovania hospodárskych väzieb, sociálnej súdržnosti, väčšej konkurencieschopnosti a celkového udržateľného rozvoja. Výsledkom pomerne zdĺhavých rokovaní bolo celkové zníženie rozpočtu na tieto projekty. Z pôvodne plánovaných 20 mld. eur bolo pre obdobie 2007 – 2013 reálne vyčlenených len niečo viac ako 8 mld. Z toho 5,1 mld. poputuje na podporu 30 prioritných projektov, z ktorých všetky sú zamerané na podporu cezhraničnej konkurencie v Európskej únii.

„V rámci projektu TEN-T sa ukončilo prerokúvanie dopravno-urbanistickej štúdie a čistopis tejto štúdie sme predložili ako podklad na prípravu návrhu zmien a doplnkov územného plánu mesta,“ hovorí Ľudovít Horváth. „Zmena územného plánu by sa mohla uskutočniť do konca tohto roka a prepojenie železničných koridorov by mohlo odštartovať približne o tri roky, pričom podľa odhadov potrvá ich výstavba asi päť rokov.“

Samotný projekt sa skladá z troch stavieb. Dve z nich zasahujú širšie centrum Bratislavy. Najdôležitejšou je stavba vedúca od železničnej stanice Rača, cez stanicu Predmestie, Filiálku až po železničnú stanicu Petržalka. V prevažnej miere bude úsek vedený v tuneloch. Druhou stavbou je napojenie letiska Milana Rastislava Štefánika na železničnú štruktúru mesta. Tretia stavba je od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom. Výsledným riešením spomínanej dopravno-urbanistickej štúdie je kombinovaný variant trate koridoru, ktorý vedie v mieste autobusovej stanice Nivy východne od budovy VÚB banky a novostavbu SND obchádza zo západnej strany. Západná strana SND je zvolená kvôli lepšej dostupnosti k historickému centru.

Schéma začlenenia stavieb pripravovaného projektu do železničnej siete uzla Bratislava

Zastávky, stanica a trasy

V pripravovanej trase prepojenia železničných koridorov sú na bratislavskej strane umiestnené tri zastávky a jedna stanica. Zastávka Slovany bude v krížení Riazanskej a Kukučínovej ulice, stanica Filiálka v mieste dnes nevyužívanej bývalej rovnomennej železničnej stanice, zastávka Nivy medzi budovou VÚB a autobusovou stanicou v priamom kontakte s pripravovaným projektom Twin City a zastávka Centrum sa bude nachádzať v blízkosti novej budovy Slovenského národného divadla. Výstupy zastávok a staníc sú naprojektované buď priamo do atraktívnych novourbanizovaných priestorov, ako napríklad už spomenuté Twin City, alebo v ich tesnom kontakte, ako je to pri komplexe Eurovea.

Tunel je v úseku od stanice Bratislava – Predmestie po dnešnú Šancovú ulicu projektovo navrhovaný ako dvojkoľajný, budovaný hĺbením zhora v otvorenej stavebnej jame. Od Šancovej ulice až na petržalskú stranu bude trasa vedená v dvoch jednokoľajných tuneloch budovaných razením. Ako upozorňuje Ľudovít Horváth, technické podmienky zastavaného územia si vyžiadali viesť trasu tunela vo veľkých hĺbkach, v úrovni kvázi homogénnych geotechnických podmienok. Razenie sa uskutoční prostredníctvom dvoch metód: TBM – tunelovacia bentonitová metóda so štítom, s aktívnym pažením čela a NRTM – nová rakúska tunelovacia metóda aplikovaná v mestských častiach Nivy a Centrum. Vplyv Dunaja by pri tejto technológii a v dostatočnej hĺbke nemal byť citeľný.

„Projekt je pripravovaný tak, aby sa vplyv výstavby na každodenný život obyvateľov Bratislavy, na návštevníkov, ako aj na samotný organizmus mesta v trase razených tunelov minimalizoval,“ upozorňuje Ľudovít Horváth. „I tak sa predpokladá, že stavebná činnosť sa citeľne prejaví najmä na miestach budúcich zastávok Nivy a Centrum a na petržalskej strane v lokalite budovania vyústenia tunelov do Janíkovho dvora a smerom k železničnej stanici Petržalka.“

Tieto priestory budú využité na zariadenia staveniska, v ktorých budú umiestnené technologické celky zabezpečujúce funkcie súvisiace s razením tunelov (prísun zariadení, materiálov, manipulácia s vyťaženým materiálom a pod.). Náročnejšie z hľadiska vplyvu na mestské prostredie budú úseky tunelov hĺbených zhora, pretože na týchto miestach budú stavebné jamy rozsiahlejšie a stavebná činnosť bude tak viditeľnejšia. Takýmito lokalitami budú Filiálka a letisko.

Komfort a bezpečnosť

Aký bude prínos celého projektu? „Zvýši sa komfort a bezpečnosť presunu obyvateľov v rámci mesta a znížením objemu automobilovej dopravy sa zlepší životné prostredie,“ odpovedá Ľudovít Horváth. „V novej železničnej trati sa integruje mestská hromadná doprava s nadradenou železničnou dopravou a súčasne umožní tunelom popod Dunaj prepojiť Petržalku s časťami mesta na ľavom brehu Dunaja.“

V Dopravoprojekte sa v súčasnosti spracúva dokumentácia stavebného zámeru, v rámci ktorej sa technické riešenie bude optimalizovať a predloží sa štátnej expertíze, aby posúdila efektívnosť vynaloženia plánovaných finančných zdrojov. Gestorom tejto expertízy je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, pričom paralelne bude prebiehať vnútrorezortná expertíza na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácii SR.

Projektovú a inžiniersku prípravu projektu TEN-T zabezpečuje spoločnosť DI Koridor, s. r. o., ktorú na základe podmienok verejnej súťaže založili a jej akcionármi sú spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s. a INFRAPROJEKT, s. r. o.