Slovensko zažíva koniec hviezdneho obdobia – II.
V článku uverejnenom ASB 6/2009 som zapolemizoval a vyjadril pochybnosť o tom, či kríza Slovensku jeho hviezdne obdobie len prerušila, alebo definitívne zastavila. Dnes viem s istotou povedať, že zastavila definitívne. Z tejto krízy sa Slovensko bude spamätávať oveľa pomalšie ako z tej predchádzajúcej. Dôvodov myslieť si to je naozaj viac.
Za prvé, národného bohatstva vhodného na predaj je menej, za druhé, neprebieha žiadna kumulácia zdrojov. Práve naopak. Slovensko sa zadlžuje na desaťročia dopredu. Za tretie, nie je v moci slovenských vlastníkov podnikov vyviezť takú časť produkcie, ktorá by mala zásadný vplyv na tvorbu HDP, takže riešenie krízy je len v rukách zahraničných nadnárodných firiem, a za štvrté, globálna situácia je menej priaznivá ako v uplynulých rokoch.
Krízou neobyčajne trpí stavebný rezort, ktorý má dnes nedostatok objednávok a pomerne zlé vyhliadky. Najväčším investorom je verejný sektor, čo je vždy voda na mlyn nárastu korupcie. Na tomto mieste ale treba povedať: Vďaka za eurofondy. Prichádzajú v pravú chvíľu. Kiežby sme ich využívali viac a rozumnejšie.
Takýto stav, keď si väčšina manažérov uvedomuje potrebu ísť po ruke politikom v záujme zachovania vlastných firiem, fatálne likviduje kvalitu podnikateľského prostredia. Poznanie, že nevyhrá lepší, ale ústretovejší, devalvuje kvalitu. V spojení s vleklým neduhom – zlou vymožiteľnosťou práva a racionálne zdôvodnenou neochotou bánk púšťať do stavebníctva ďalšie peniaze – môžu byť následky pre nejednu firmu osudné.
Je možné, že ostatné sektory hospodárstva, ktoré nie sú odkázané na štátnu objednávku, tento stav nepociťujú tak dramaticky ako stavbári, výrobcovia a predajcovia stavebných materiálov či developeri, ale aj ich sa schodkový rozpočet napokon dotkne vo zvýšených daniach. Otázkou je, aký to bude mať efekt. Čo ak nerezidenti vlastniaci väčšinu výrobných prostriedkov na Slovensku svojsky pochopia snahu vlády zlepšiť životný štandard obyvateľov malej krajiny v strede Európe a jedného dňa sa rozhodnú zbaliť stroje vo svojich manufaktúrach a presunú ich o kúsok ďalej? Pre nás staviteľov stačí už aj to, že prestanú rozvíjať svoje podnikateľské aktivity.
Ako sa dostať z krízy
Krízu, ktorú prežívame, nevieme korigovať interakciou vlády a vlastných hospodárskych špičiek, ako to máme možnosť vidieť v niektorých západoeurópskych krajinách. Hospodárska odkázanosť je nemilým dedičstvom. Otázka, ako sa z nej dostať, je iste rébusom pre nejedného národohospodára. Rovnako ako nekvalitná legislatíva či nekvalita vysokých škôl nepomáha jej riešeniu ani všadeprítomný klientelizmus a úplatkárstvo.
Vo všeobecnosti nám chýba schopnosť hodnotiť nezávisle a bez predsudkov. Poznám súťaž v našom sektore, v ktorej roky vyhráva jednu z hlavných cien za stavebné dielo stále jedna a tá istá firma. Poznám firmu, ktorá vyhráva takmer výlučne štátne zákazky. Musíme si priznať, že dedičstvo minulého režimu je jednoducho stále prítomné.
Budovanie prosperity
Budovanie všeobecnej prosperity je úloha naozaj pre náročných a zodpovedných. Nerodí sa prostredníctvom silných vyhlásení, ale zodpovednou, uvedomelou, cieľavedomou a trpezlivou činnosťou. Zavedenie, udržanie a rozvíjanie funkčnej ekonomiky je jedným z najúčinnejších liekov na bolesti chudobných. Je to však úloha ťažšia, ako si väčšina vie predstaviť. Žiadna individuálna aktivita nedokáže nahradiť systematický postup zákonodarcu. Pritom neupieram potrebu ani silu, ktorú preukazuje spoločnosti individuálny príklad – tých, žiaľ, máme žalostne málo. Príklady tiahnu a pomáhajú aj v ekonomike a vôbec všade tam, kde sa to nedarí štátnej administratíve, respektíve domácim ľudovým vodcom. Ani tie najväčšie individuálne výkony však nedokážu nahradiť systematický, premyslený a dobre mienený postup legálnej vládnej moci.
Preto jej zodpovednosť je nezameniteľná. Ak dnes vláda zadlžuje krajinu, nerieši dobre stav zle hodnoteného školstva či vypuklé problémy etnika, ktoré sa akosi nepozorovane stalo jednou obrovskou závislou skupinou. Vláda nedoťahuje kvalitu podnikateľského prostredia napríklad aj cez spomínané vymoženie práva, naopak, celkom nepochopiteľne necháva tunelovať štátny rozpočet rôznymi permanentne krachujúcimi špekulantmi, nešetrí v období nedostatku príjmov na každom možnom mieste, a tak nemôžeme čakať návrat prosperity, časov hojnosti, na ktoré sme si my stavbári a developeri tak ľahko zvykli a na ktoré budeme ešte dlho spomínať.
Jasné pravidlá
Verím, že budúcnosť prinesie viac času a úvah nad každým novým projektom, zákonom a normou. Prípravná fáza dostane to, čo jej právom patrí, a magistráty pochopia, že investor je vzácny úkaz, ktorý treba chrániť, a nie dojiť. Investičný proces prestane byť prechodom cez nevypočítateľné územie nepriateľa, v ktorom bojuje každý s každým, stimuly nebudú neustále devalvovať prostredie, ale pravidlá budú stabilné a platné pre všetkých.
Dúfam v lepšiu prácu zväzov, ktorých úlohou nebude len organizovať veľtrhy a vyberať členské, ale najmä práca v oblasti legislatívy a marketingu. Vidím potrebu kreovať viditeľný a akceptovaný orgán zastupujúci zamestnávateľov vo všeobecnosti. Aby to nebola raz tripartita zastupovaná neznámymi ľuďmi, inokedy vybraný člen klubu 500, ktorý je práve v kurze. Na presadzovanie naozaj odborných zásad treba podporiť vytvorenie profesionálne zdatnej, všeobecne akceptovanej obchodnej komory, v rámci ktorej by existovali profesijné zväzy. Jedine organizácia, ktorá má možnosť naozaj reprezentatívne zastupovať široké spektrum zamestnávateľov, sa vie systematicky usilovať o také zmeny prostredia, čo budú na osoh všetkým. Vláde, zamestnávateľom aj zamestnancom. Slovensko potrebuje jasné pravidlá, zdravšie podnikateľské prostredie a podstatne viac čestnosti a zodpovednosti pri správe vecí verejných.
Nemyslím si, že stav je taký zlý, ako by sa mohlo po prečítaní týchto riadkov zdať. Zdá sa mi len, že akási dedičná pohodlnosť nám bráni vstúpiť do rodiny tých najlepších.
Autor je členom redakčnej rady ASB.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
