Posudzovanie realitného trhu záleží od toho, kto ho hodnotí

Zaujímavosťou realitného trhu na Slovensku – menovite rezidenčného segmentu – je fakt, že sa nevyvíjal, ale vznikol. Občanom tejto krajiny boli takmer darované desiatky tisícov bytov, možno ako odškodné za vzniknutú škodu počas bývalého režimu. Takto sa vytvoril predpoklad na prvú realitnú tóriu relativity – byty sú čoraz drahšie a nedostupnejšie, ale nie pre všetkých rovnako. Výhodou plošného zdražovania je, že budúcemu kupujúcemu sa zvyšuje základný kapitál potrebný pre budúcu akvizíciu nehnuteľnosti, ak už nejakú vlastní.

Keďže sú nehnuteľnosti veľmi často nadobúdané v kruhu, teda predaj starej a kúpa novej nehnuteľnosti, alebo opačne, ceny nehnuteľností nerastú pre všetkých rovnako. Tak sa stáva, že skupina tých, ktorí už vlastnia bývanie v rámci toho istého regiónu, nevnímajú rast cien rovnako ako tí, ktorí ju vlastnia mimo hlavný región ako ich budúci cieľový región. Úplne je znevýhodnená tá skupina, ktorú štát v okamihu veľkého realitného tresku neobdaroval. Prvá skupina podľa Lazíka potrebuje na zlepšenie bývania požičať alebo našetriť milión či 1,5 milióna korún (33.193 až 49.791 eur), druhá už 2 milióny Sk (66.388 eur) a tretia skupina občanov 2,5 až 3 milióny korún (82.985 až 99.582 eur), napr. v Bratislave.

Ak sa nehnuteľnosti budú zdražovať aj do budúcna plošne, a to staré aj nové, tak prvej skupine sa ich potreba na voľné prostriedky bude zvyšovať oveľa pomalšie a pozvoľna. Tretej skupine sa akékoľvek zvyšovanie prejavuje priamo úmerne na potrebe voľných či požičaných peňazí.

Druhá realitná teória relativity spočíva v tom, že peniaze sú aj budú, alebo banky začali požičiavať peniaze preto, lebo ich ľudia potrebovali, alebo ich začali požičiavať, aby ich ľudia potrebovali. „Diskusia na začiatku expresného rastu cien od začiatku tohto milénia bola v polohe, či rast cien nehnuteľností je zapríčinený vývojom na realitnom trhu alebo tlakom z finančného sektora. Podľa teórie relativity si na túto otázku môže zodpovedať každý sám,“ vyzval odborník. Ak by trh s nehnuteľnosťami a ekonomický vývoj neukázal svoje možnosti, finančný sektor by si ho na Slovensku podľa jeho názoru nebol všímal. Realitný trh by sa zase nikdy nedostal do dnešných rozmerov a možností rozvoja bez finančného sektora.

„Facka, ktorú dostal finančný sektor v USA, sa preniesla na celý svet. Priamy vplyv na realitný trh v SR nie je dodnes vidieť a ani sa neočakáva,“ potvrdil. Jediný vplyv môže byť ten, že sa nebudú realizovať nové projekty, ktoré by sa možno bez krízy realizovali. Ťažko odhadovať straty, ktoré nenastali, resp. nastali relatívne. Dôsledok krízy v USA môže podľa Lazíka prísť v spomalení ekonomického rastu ekonomiky SR.

Ako sumarizoval, predávajúci, aj kupujúci, sú „v zákopovej vojne“ – predávajúci nechcú predávať za menej, kupujúci už nechcú kupovať za viac. Dôležité však je, že na jednej aj druhej strane sú ľudia s potrebami a očakávaniami. Jedného dňa si budú musieť podať ruky, obrazne sa vyjadril Lazík.

„Realitný trh na Slovensku v najbližšom období nečaká ani pád, ani prudký rast. Ceny starých, ale aj nových bytov budú oscilovať okolo dnes nastavených úrovní. Cenový vývoj starých, aj nových bytov bude naďalej pokračovať v úzkej súvislosti,“ odhadol na základe analýzy generálny sekretár NARKS.

Zdroj: TASR