Diaľnica D4 by mala vytvoriť nultý okruh okolo Bratislavy

Trasa koridoru D4

D4 je plánovaná slovenská diaľnica, ktorá spojí hraničný priechod Bratislava-Jarovce na hranici Slovenska s Rakúskom a plánovaný hraničný priechodo Devínska Nová Ves. Približne 2 km dlhý úsek od štátnej hranice s Rakúskom po Jarovce je už v prevádzke, pričom diaľnica bude pokračovať na východ, oblúkom sa stočí späť na západ, čím sa vytvorí veľký obchvat Bratislavy. Od mimoúrovňovej križovatky Jarovce povedie severne od Rusoviec, pripojí sa ďalšou mimoúrovňovou križovatkou na cestu I/2, ďalej trasa vstupuje do územia, ktoré je predmetom ochrany prírody, preklenuje ho vrátane Dunaja rozsiahlou estakádou.

Pri Podunajských Biskupiciach, kde bude veľmi zložitý uzol s množstvom nadzemných aj podzemných inžinierskych sietí, trasa pokračuje na sever, ďalej vedie popri obciach Rovinka (tu križuje cestu I/63), Most pri Bratislave (II/572), pokračuje mostom ponad Malý Dunaj a dvoma tunelmi (tunel Most pri Bratislave, tunel Ivanka pri Dunaji). Pri Ivanke pri Dunaji sa bude križovať s cestou I/61 a diaľnicou D1, následne sa pri Čiernej Vode stočí na západ, pri Rači sa napojí na cestu II/502 a najdlhším plánovaným tunelom u nás (tunel Malé Karpaty, približne 9 km) povedie cez Malé Karpaty a obíde hlavné mesto zo severu. Potom je naplánované mimoúrovňové križovanie s cestou I/2 pri Záhorskej Bystrici, s diaľnicou D2 pri Stupave a s cestou II/505 pri Devínskej Novej Vsi. Odtiaľ bude pokračovať na západ do Rakúska.

Polohu diaľnice D4 v koridore nultého cestného okruhu určilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR po predchádzajúcich rokovaniach s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy a Rakúskou republikou. Je potvrdená uznesením vlády SR číslo 1084/2007 k programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010. „Celková dĺžka D4 je približne 50 kilometrov, pričom príprava je rozdelená do štyroch samostatných častí,“ hovorí Marcel Jánošík. „Po zrealizovanom úseku od štátnej hranice po Jarovce bude nasledovať časť s dĺžkou 23 kilometrov, ktorá je vymedzená diaľničnými križovatkami Bratislava-Jarovce a Ivanka-sever.

Ďalší úsek s dĺžkou 18,5 kilometra povedie od križovatky Ivanka-sever po Stupavu, nasleduje časť s dĺžkou 3,2 kilometra od Stupavy po Devínsku Novú Ves, pričom sa pripravuje ako D2 križovatka Stupava-juh, a štvrtá časť, ktorá bude mať 3,5 kilometra, je od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu SR a Rakúska.“

Diaľnica D4, križovatka Ivanka-sever – Stupava, prehľadná situácia posudzovaných variantov    Mapa: HBH Projekt, spol. s r. o.

Príprava projektu

Príprava tohto projektu má za sebou už niekoľko etáp. Vypracovali sa 4 technické štúdie, 4 zámery EIA (Environmental ­Impact Assesment – proces posudzovania vplyvov na životné prostredie), jedna správa EIA a jeden posudok EIA. Sú určené 3 rozsahy hodnotenia správy od Ministerstva životného prostredia SR, jedno záverečné stanovisko EIA, vypracovaná jedna dokumentácia pre územné rozhodnutie o umiestnení stavby, vydané jedno územné rozhodnutie a vypracovaná jedna dokumentácia k stavebnému povoleniu.

Príprava projektu sa začala v roku 2001 v súvislosti s výstavbou priemyselného parku Záhorie, kedy vznikla potreba prepojenia areálu pri Malackách a závodu Volkswagen v Devínskej Novej Vsi. V súčasnosti jazdia nákladné vozidlá medzi týmito podnikmi po diaľnici D2 medzi križovatkami Lamač (pri krematóriu) a Lozorno. Keďže prejazd tejto ťažkej dopravy po ceste I/2 cez Stupavu bol vylúčený, predĺžila sa ich trasa asi o 15 km. V týchto týždňoch sa pripravujú podklady pre stavebné povolenie, uskutočňuje sa majetkovoprávne vyrovnanie. Začiatok výstavby sa predpokladá v 4. štvrťroku 2008.

„Spolupracujeme s rakúskou stranou, pričom doteraz sa uskutočnili tri stretnutia,“ upresňuje Marcel Jánošík. „K účastníkom z Rakúska patrili Ministerstvo dopravy Viedeň, vláda spolkovej krajiny Horné Rakúsko zo St. Pölten, firma Asfinag, investori a zástupcovia niekoľkých projektových firiem – a to technických aj environmentálnych. Tohto roku sme začali spolu s rakúskou stranou zabezpečovať monitoring bioty v okolí rieky Moravy – Chránená krajinná oblasť Záhorie a územia Natura 2000.“

Náklady a technické zaujímavosti

K technickým zaujímavostiam bude patriť tunel popod Karpaty, ktorý sa začína (v smere staničenia) medzi Račou a Sv. Jurom a vyústi na Záhorí medzi Mariankou a Stupavou. Zatiaľ však nie je rozhodnuté, či bude výslednou trasou variant s tunelom dĺžky 8 km alebo 9,4 km.

Okrem ekonomického zreteľa zavážili pri jeho projektovaní podľa predstaviteľa Národnej diaľničnej spoločnosti aj ďalšie kritériá. Okrem snahy o zohľadnenie záujmov dotknutých obcí, resp. miestnych častí Bratislavy, ako aj obyvateľov dotknutých lokalít v max. miere to bola aj povolená rýchlosť na diaľnici. Pre potreby projektovania je návrhová rýchlosť na D4 120 km/h, v blízkosti zastavaného územia 100 km/h, v tuneloch 80 km/h. Keďže je predpoklad, že v budúcnosti bude okolo D4 väčšina územia zastavaná, bude povolená rýchlosť ako v meste na diaľnici – 80 km/h.

Snaha je o čo najmenší záber pôdy, lebo majetkovoprávne vyrovnanie je pri dopravných stavbách jednou z najväčších bŕzd. Navyše, stavba prechádza v blízkosti chránených území a obcami, ktoré si zakladajú na príjemnom prostredí.

Za tunelom bude diaľnica pokračovať cez novú križovatku s D2 a poza Volkswagen povedie mostom ponad Moravu do Rakúska. Zatiaľ sa riešia tri rovnocenné varianty s estakádami v dĺžke od 530 do 1580 m.

Navrhujú sa aj dva hĺbené tunely – 805-metrový pri Moste pri Bratislave a 395-metrový neďaleko Ivanky, pričom dno tunelov bude v hĺbke 11 – 13 m.

Pred časom sa hovorilo aj o ďalšom, šiestom moste cez Dunaj, ktorý by viedol od budovy nového Národného divadla a zóny Eurovea na Pribinovej ulici. Ten by však mal byť promenádový len pre peších a cyklistov, pričom by mal spájať dve nové lokality s obchodmi a bývaním na oboch brehoch Dunaja. Podľa developera Eurovea Ballymore sa zatiaľ výstavba odložila. Autor projektu úseku Bratislava-Jarovce – križovatka Ivanka-sever je spoločnosť Geoconsult, ktorá predpokladá náklady na prvý úsek vo výške 20 miliárd korún.

Ďalšími autormi doteraz vypracovaných technických environmentálnych dokumentácií pre všetky úseky D4 sú aj Alfa 04 Bratislava, HBH Projekt Brno, Cemos Bratislava, Dopravoprojekt Bratislava, Ekojet Bratislava. Celkovo by diaľnica vrátane tunela mala stáť približne 70 miliárd Sk.

Ľudo Petránsky
Vizualizácia: HBH Projekt, spol. s r. o., Geoconsult