Žiar nad Hronom: Z priemyselného káčatka „ekolabuť“
Mesto, ktorého osud predurčil kov. S ním sa spája celá jeho moderná existencia – nebyť hliníka, z mestečka Svätý Kríž by zostala malá dedinka, ktorá by sa možno ani nedožila dneška. Vďaka priemyslu však Žiar žije doteraz a nedarí sa mu zle – v mnohých ohľadoch je v podstate svetlým bodom regiónu. Stále je však kam napredovať a jednou z mét vedenia mesta je dosiahnuť aj napriek hlinikárskemu a strojárenskému priemyslu zelený status.
Žiar nad Hronom nie je pekné mesto. Turista sem naozaj môže len zablúdiť. Toto mesto sa však ani nesnaží ohromiť vizážou. Ľudia v ňom tvrdo pracujú a vďaka tomu dosahujú na tento región viac ako obstojný životný štandard. „Nestaviame na cestovný ruch, nemôžeme predsa konkurovať susedným mestám, akými sú Kremnica alebo Banská Štiavnica,“ hovorí hovorca mesta Martin Baláž. Dodáva, že hlavným plusom Žiaru je, že dáva ľuďom prácu a príležitosti.
Tento rok si mesto pripomína 765. výročie udelenia mestských práv – agrárne mestečko však bolo v 50. rokoch 20. storočia na pokraji zániku. Zachránil ho zámer vtedajšej vlády postaviť tu strategický závod. „Odvtedy prudko stúpal aj počet obyvateľov, v súčasnosti má mesto približne 19 300 obyvateľov,“ konštatuje hovorca.
Stálica hliník a zmeny
Od 50. rokov však ubehlo takmer polstoročie a priemysel sa zmenil. „Priemyslu tu kraľoval kolos Závod Slovenského národného povstania, neskôr premenovaný na ZSNP, ako štátny podnik až do roku 2002, keď ho privatizovala skupina Penta,“ vysvetľuje hovorca mesta. Dodáva, že podnik mal začiatkom tretieho tisícročia vážne problémy a nebyť ozdravenia, ktoré so sebou priniesla privatizácia, možno by neprežil. Po privatizácii Penta oddelila od závodu viaceré dcérske spoločnosti, ktoré neskôr predala strategickým investorom. „Je tu veľká koncentrácia zahraničných investorov, kľúčová však bola najmä investícia z Európskej banky pre obnovu a rozvoj a zo spoločnosti Norsk Hydro v 90. rokoch. Tá vytvorila podmienky na vývoj modernej ekologickej výroby hliníka,“ konštatuje hovorca. Nórska technológia vtedy skončila starý spôsob výroby a priniesla nový. „Dnes je napríklad spoločnosť Slovalco, a. s., jednou z najziskovejších firiem na Slovensku – 34 percent jej akcií vlastní spoločnosť Penta prostredníctvom ZSNP a zvyšné akcie patria spoločnosti Norsk Hydro,“ dodáva.
| ŽIAR NAD HRONOM Kraj: Banskobystrický samosprávny kraj Región: Banská Bystrica Rozloha katastrálneho územia mesta: 40,0 km2 Počet obyvateľov mesta: 19 306 Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese: 14,54 % Dôležité podniky a inštitúcie v meste
|
Zamestnanosť a životná úroveň
V priemyselnom parku dnes podľa hovorcu pracuje približne päťtisíc ľudí. Zvyšok obyvateľstva pôsobí v obchode a službách – keďže vďaka dostatku pracovných príležitostí je v meste na tento región celkovo vysoká životná úroveň. „Nezamestnanosť sa pohybuje na hranici 15 percent, čo je na tunajšie pomery dobrá bilancia,“ hovorí Martin Baláž. So zamestnanosťou ide ruka v ruke aj priemerná mzda, a tá je v Žiari opäť na vyššej úrovni ako v ostatnom regióne.
Mesto disponuje štandardnými športovými zariadeniami – je tu futbalový štadión, aktivity na hokejovom štadióne sú momentálne utlmené. Krytá plaváreň, športová hala a plážové kúpalisko je k dispozícii.
Centrum mesta však silne poznačila architektúra bývalého režimu – nemá veľa predpokladov na život v mestskom zmysle slova.
Rozvoj mesta
„Mesto je momentálne vo fáze realizácie a prípravy na realizáciu projektov, na ktoré sme získali prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Máme k dispozícií 33 miliónov eur,“ konštatuje hovorca mesta. Z týchto peňazí chce mesto financovať napríklad už prebiehajúcu revitalizáciu centrálnej mestskej zóny, ktorej by to mohlo prinavrátiť život – investíciou za približne 1,5 milióna eur sa na námestí postavil polyfunkčný dom, v ktorom by mali byť služby a kaviarne – námestie by tak mohlo byť aj cieľom, nielen chodníkom.
Ďalším veľkým projektom je rekonštrukcia verejného osvetlenia za približne 4 milióny eur. „Tento projekt však financujeme z úverových zdrojov mesta. Je to jeden z najrozsiahlejších projektov, ktorý sme realizovali, kompletne sme vymenili kabeláž, zaviedli sme optický kábel a popri tom sme museli aj zrekonštruovať niektoré chodníky, ktoré sme pri tom rozbili,“ hovorí Martin Baláž.
Pochváli sa tiež slovenským unikátom – Žiar je pravdepodobne jediným mestom, ktoré má zrekonštruovanú celú školskú sieť – všetky školy a škôlky.
Ekológia na prvom mieste
Žiar dlho bojoval a v podstate ešte stále bojuje s povesťou silno znečisteného mesta. To, že výroba hliníka je v maximálnej možnej miere ekologická už od roku 1993, mestu veľmi v naprávaní verejnej mienky nepomáha, rozhodlo sa preto spraviť viac. „Jedným z projektov je intenzifikácia separovaného zberu. Pri tejto príležitosti sme nakúpili nové vozy poháňané CNG (stlačeným zemným plynom), drvičky odpadu a podobne. ZSNP investuje veľké peniaze do zazelenania povestnej skládky červeného kalu a darí sa im – čoskoro by mala byť zelená.
„Snažíme sa tiež obyvateľov progresívnym spôsobom motivovať k separovaniu. Ešte v roku 2005 sme napríklad vytvorili uzamykateľné stojiská na komunálny aj separovaný odpad, ktoré prislúchajú určitému spoločenstvu ľudí. Separovaný odpad odtiaľ odvážame zadarmo. Ak teda ľudia poctivo separujú, môžu ušetriť veľkú časť svojich predošlých nákladov,“ opisuje systém množstvového separovania hovorca mesta. V neposlednom rade hovorca spomenie rekultiváciu skládky odpadu, ktorá je mimo prevádzky už od roku 2008.
Centrum zhodnocovania odpadov
Hlavným ekológickým projektom je však projekt za 20 miliónov eur – mesto chce už v tomto roku začať budovať centrum zhodnocovania odpadu. Odpad, ktorý sa už nebude dať druhotne recyklovať, sa bude určitými procesmi (napríklad fermentáciou) meniť na palivo – buď na plyn, alebo na teplo, alebo na elektrickú energiu. „Plyn, ktorý sa tu vyprodukuje, bude slúžiť ako pohonná látka pre autá, ktoré budú odpad zvážať. Energia bude zasa umožňovať chod fabriky,“ vysvetľuje hovorca a dodáva, že ide o jeden z najmodernejších spôsobov nakladania s odpadmi.
Sympatické je, že mesto investuje do zámerov, ktorých efekt sa preukáže až o niekoľko rokov.
Doprava po slovensky? Problém
Problémy mesta s dopravou majú niekoľko rovín. „Rýchlostná cesta R1 nám veľmi pomohla, stále je ale problematický ťah na Prievidzu. Obchvat R2 je však už naplánovaný a ním by sa tento problém mal vyriešiť,“ hovorí Martin Baláž.
Ďalším štandardným problémom mestskej dopravy je parkovanie. „Nové parkovacie miesta sa vo vnútroblokoch hľadajú len ťažko a väčšinou na úkor zelene. Nové parkovacie miesta treba, do tohto procesu by sa ale mali zapojiť aktívne aj občania, aby mesto dostalo signál, ktorým smerom sa má uberať,“ konštatuje hovorca. Dodáva, že mesto o tejto problematike zatiaľ iba diskutuje, riešenia prostredníctvom parkovacích domov a podobne teda zatiaľ zostávajú v teoretickej rovine.
Stagnujúca výstavba
Pri menovaní slabostí mesta hovorca mesta Martin Baláž spomenie naozaj zaujímavý fakt – kým na celom Slovensku sa ešte pred krízou hovorilo o stavebnom boome, v Žiari nad Hronom sa podľa jeho slov od 90. rokov nepostavil „ani jediný byt“. „Jeden developerský projekt sa tu mal realizovať ešte pred krízou, ale nakoniec z neho zišlo. Je zvláštne, že investori ani developeri si doteraz nevšimli túto slovenskú anomáliu. Dopyt je – mesto jeden objekt zreštaurovalo a ďalší to čaká. Chceme sa pustiť aj do výstavby nájomných bytov, ale rovnako by nás potešil aj investičný zámer tohto druhu,“ dodáva s úsmevom. Dodáva však, že niečo sa predsa len realizovať ide – v meste pribudne obchodné centrum, ktorého investorom je spoločnosť Tatrareal. Malo by ísť o menšie obchodné centrum, primerané dvadsaťtisícovému mestu. Opäť nebude konkurovať najbližšiemu megaobchodnému centru v Banskej Bystrici. Pôjde o malé polyfunkčné centrum.
Kuriozita na záver
Keďže Žiar je špecifické mesto v špecifickej situácii, nemá úplne štandardné problémy, ako iné mestá. Nemusí sa veľmi zaoberať lákaním investorov, ale rieši skôr ekológiu. Má dostatok financií z fondov na odvážne projekty a zameriava sa na zlepšovanie životného prostredia – problematike, ktorá je v mnohých iných mestách na posledných miestach.
Poslednou slabou stránkou mesta je skôr kuriozita ako špecifikum. „Mesto má problém s osadou z chatrčí, ktorú pod mestom asi pred štyrmi rokmi založili neprispôsobiví občania. Problémom však je, že pozemok, na ktorom chatrče stoja, je súkromný, mesto preto nemôže zasiahnuť. Pozemok patrí Urbárskemu a pasienkovému spoločenstvu, ktoré k tomu miestu ani k mestu nepociťuje až takú povinnosť a doteraz razantne nezakročilo – máme však prísľub, že už siahnu aj po súdnom riešení. Dnes v tejto osade žije asi 500 ľudí v chatrčiach bez stavebného povolenia a kým ich nezažaluje vlastník pozemku, nestane sa nič,“ konštatuje hovorca mesta a upozorňuje na paradox v zákone, ktorý núti majiteľa pozemku prostredníctvom súdu sa doprosovať, aby ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, odišli z jeho pozemku.
Celkovo sa Žiaru darí
Mesto, ktoré z architektonického hľadiska môže slúžiť iba ako pomník projektantom socializmu, je v dobrej kondícii. Recept na jej postupné zlepšovanie majú kuchári zapísaný, podstatné je, či a za koľko sa im ho podarí uvariť a či bude chutiť. Problém s bývaním, dopravou a neprispôsobivými občanmi sú štandardom takmer v každom meste. Snahy o ekologizáciu priemyselného mesta však musí vysoko hodnotiť každý – Žiar možno nakoniec bude paradoxne slúžiť ako príklad pre iné mestá.
| Silné stránky mesta | Slabé stránky mesta |
| Priemysel, ktorý dáva pracovné príležitosti ľuďom z okresu | Stacionárna doprava – parkovanie |
| Na tento región nízka miera nezamestnanosti | Problém s načierno postavenou osadou a neprispôsobivými občanmi |
| Dobrá úroveň obchodu a služieb | Zanedbaná bytová výstavba |
| Ekologizácia priemyslu, ale aj samotného mesta |
Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
