Ochrana pred požiarmi v bytových domoch

ochrana pred poziarmi v bytovych domoch

V ostatnom období médiá často prinášajú správy o požiaroch, ktoré vznikajú v bytovom hospodárstve. Z porovnania výsledkov štatistiky požiarovosti vedenej Hasičským a záchranným zborom SR vyplýva, že požiare v bytových a rodinných domoch sú na treťom mieste v počte požiarov za neprekonateľným vypaľovaním trávy a požiarmi odpadkov.

 Z porovnania spôsobených škôd, počtu zranených a usmrtených osôb je na prvý pohľad zrejmé, že práve požiare v bytovom hospodárstve sú najnebezpečnejšie. Z výkonu štátneho požiarneho dozoru, kontrolnej činnosti a riešení priestupkov a podnetov občanov vieme, že aj napriek rôznym varovaniam a upozorneniam väčšina majiteľov bytov požiarnu ochranu v  bytovom dome zanedbáva, a dokonca ju chápe ako niečo obťažujúce a zbytočné, čo iba stojí peniaze. Faktom však zostáva, že k najväčšiemu počtu úmrtí a zranení pri požiaroch dochádza práve v bytových domoch. Nehovoriac o tom, že v byte sa nachádza väčšina majetku jeho vlastníkov a niektorí ho budú splácať ešte 20 či 30 rokov.

Zákon č. 314/2012 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov určuje vlastníkovi bytového domu, spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj správcovi bytového domu povinnosť zabezpečiť pri správe bytového domu plnenie úloh ochrany pred požiarmi. Tieto povinnosti sa týkajú spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu (chodby, nebytové priestory a pod.).

V zmysle zákona treba vykonávať v bytovom dome preventívne protipožiarne prehliadky najmenej raz za 12 mesiacov, a to osobou s odbornou spôsobilosťou na výkon technika požiarnej ochrany. Tá o vykonanej prehliadke musí vyhotoviť písomný záznam, v ktorom uvedie prípadné zistené nedostatky a spôsob ich odstránenia. Preventívne protipožiarne prehliadky v bytových domoch sú zamerané najmä na porovnanie skutočného stavu domu s riešením požiarnej bezpečnosti stavby vyplývajúcej z projektovej dokumentácie, na kontrolu trvalej voľnosti únikových ciest a funkčnosť požiarnotechnických zariadení, požiarnych vodovodov a zdrojov vody na hasenie požiarov.

Hasiace prístroje aj požiarne vodovody, či už zavodnené, alebo nezavodnené, sa musia kontrolovať v stanovených lehotách, požiarne uzávery treba udržiavať v bezchybnom stave. Sklady nepotrebných vecí (ktoré sa raz ešte zídu), na ktoré sa zmenili chodby v bytových domoch, sú počas evakuácie, ako aj počas prípadných zásahov hasičskej jednotky veľmi nebezpečné. V krízovej situácii je na chodbe tma, dym a panika.

Majitelia bytov nevlastnia len byt, ale aj časť spoločných priestorov, preto sa táto problematika týka každého. V prípade zistenia porušenia zákonných povinností orgánmi štátnej správy možno zodpovedným osobám udeliť sankcie. Právnickým osobám do výšky 16 596 € a fyzickým osobám do výšky 331 €. Najväčšou sankciou sa však môžu stať straty na majetku, zdraví či životoch, ku ktorým často dochádza len z dôvodu ľudskej nezodpovednosti a ľahkomyseľnosti.

Stavebné objekty z hľadiska požiarnej bezpečnosti
Prvou technickou normou, ktorá upravovala požiarnu bezpečnosť stavebných objektov vrá­tane obytných budov, bola ČSN73 0760: 1954 (Požiarnobezpečnostná charakteristika užívaných stavieb). Túto normu nahradila ČSN 73 0760: 1959. V roku 1975 bola schválená ďalšia norma. ČSN 73 0802: 1975 (Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia.) nadobudla účinnosť v roku 1977 a počas svojej účinnosti prešla šiestimi zmenami. Od roku 2010 ju nahradila konsolidovaná STN 73 0802, ktorá je platná v rámci projektovania zmien stavieb realizovaných podľa tejto normy, resp. normy STN 73 0834 (Zmeny sta­vieb). Od roku 1976 je platná ČSN 73 0833 (Požiarna bezpečnosť stavieb. Budovy na bývanie a ubytovanie.).

Prvou vyhláškou s technickým obsahom bola vyhláška MVSR č. 288/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. V roku 2004 ju nahradila vyhláška MVSR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. Vyhláška mala dve zmeny – v roku 2007 a 2012 a je platná aj v súčasnosti.
Základnou jednotkou každej stavby v súlade s platnou legislatívou je požiarny úsek: je to celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí alebo od inej stavby požiarnodeliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou.

Cesty šírenia požiaru
V bytových domoch sa požiar medzi bytmi môže rozšíriť vonkajškom, cez obvodovú stenu domu, alebo vnútrom stavebného objektu.

Šírenie požiaru medzi bytmi cez vstupné dvere do bytu
V technických normách pred platnosťou STN 73 0802: 2010 (Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia.), t. j. pred rokom 1975, sa nevyžadovali v obytných budovách požiarne uzávery (vstupné dvere s požadovanou požiarnou odolnosťou). Celý bytový dom v takomto prípade tvorí jeden požiarny úsek, jednotlivé byty nie sú oddelené požiarnymi dverami a ani šachty nie sú oddelené medzi bytmi konštrukciami s požadovanou požiarnou odolnosťou.

Až ČSN 73 0833: 1976 vyžadovala, aby v bytových domoch každý byt tvoril samostatný požiarny úsek. Na základe toho vstupné dvere do bytov musia spĺňať požiadavku požiarnej odolnosti podľa stupňa požiarnej bezpečnosti, ktorý sa určuje v technickej norme alebo vyhláške.

Šírenie požiaru medzi bytmi cez bytové jadrá
Najčastejšími cestami šírenia požiaru medzi bytmi v obytných domoch sú práve inštalačné šachty rozvodných potrubí. Požiar medzi bytmi sa v zvislom smere šíri cez bytové jadrá, v ktorých sú umiestnené priestory inštalačných rozvodov (tzv. stúpačky). Podľa ustanovení STN 73 0802, STN 73 0833: 1976 (Požiarna bezpečnosť stavieb. Budovy na bývanie a ubytovanie.), ako aj podľa ustanovení vyhlášky MVSR č. 94/2004 Z. z. musí každý byt tvoriť samostatný požiarny úsek, teda vstupné dvere musia mať požadovanú požiarnu odolnosť. Rovnako sa musí zabezpečiť aj riešenie priestupov rozvodov médií medzi jednotlivými bytmi. Celá inštalačná šachta s rozvodmi tvorí buď samostatný požiarny úsek, ktorý je od priestorov bytov oddelený požiarnodeliacimi konštrukciami (priečky a pod.) vrátane požiarnych uzáverov (všetky otvory, ako sú revízne dvierka ústiace zo šachty do bytov), alebo je šachta rozdelená medzi jednotlivými bytmi vodorovnou konštrukciou s požiarnou odolnosťou. Tieto požiadavky nespĺňajú bytové domy realizované pred rokom 1975.

V mnohých prípadoch spomenuté požiadavky nie sú dodržané ani pri stavbách reali­zovaných podľa ustanovení STN 73 0802 a STN 73 0833 a vyhlášky, teda po roku 1982. V období medzi rokmi 1975 až 1980 sa mohli stavby projektovať aj podľa predpisov platných pred účinnosťou STN 73 0802 a STN 73 0833. V jadrách bytových domov dochádza však predovšetkým k individuálnym, neodborným zmenám zo strany majiteľov bytov, bez dodržania požiadaviek požiarnej bezpečnosti (neutesnenie priestupov vo vodorovnom smere, medzi bytmi, resp. utesnenie priestupov horľavými materiálmi, ktoré nespĺňajú požiadavky požiarnej odolnosti a pod.).

Únikové cesty
Ďalším dôležitým priestorom z hľadiska požiarnej bezpečnosti v bytových domoch je úniková cesta. Úniková cesta (komunikačný priestor, spoločné schodisko) je trvalo voľná komunikácia, ktorá umožňuje bezpečný pohyb osôb počas predpokladaného času evakuácie a musí sa vždy končiť na voľnom priestranstve. Úniková cesta musí byť požadovaného druhu, typu a musí mať požadované vybavenie. Rozoznávame únikovú cestu chránenú (CHÚC), čiastočne chránenú (ČCHÚC) a nechránenú (NÚC). Na únikových cestách sa musí zabezpečiť vetranie a osvetlenie. Odporúča sa, aby sa na CHÚC, prípadne aj nechránených únikových cestách nachádzalo aj núdzové osvetlenie, ak nie sú osvetlené prirodzeným svetlom. Vhodné sú svietidlá so samostatne zabudovaným zdrojom energie.

Vzhľadom na skutočnosť, že výstavba predovšetkým panelových bytových domov (napríklad na území mesta Košice) sa realizovala pred rokom 1975, v mnohých bytových domoch sú spoločné schodiská definované ako nechránené únikové cesty. V bytových domoch realizovaných podľa ustanovení STN 73 0802, STN 730 833 a vyhlášky sú únikové cesty realizované ako ČCHÚC, CHÚC.

V súvislosti s únikovými cestami v bytových domoch si treba uvedomiť, že na únikových cestách nemôžu byť uložené žiadne predmety vyrobené z horľavých materiálov a predmety, ktoré zužujú potrebnú šírku únikovej cesty (napr. rôzne úložné skrinky, stolíky, kvetináče a pod.).

Ďalším častým nedostatkom týkajúcim sa únikových ciest sú individuálne stavebné zásahy vlastníkov bytov v schodiskových priestoroch. Ide napríklad o dodatočné inštalácie mreží alebo priečok, ktoré oddeľujú priestory pred bytom od ostatnej časti chodby – únikovej cesty. Takéto dodatočné stavebné úpravy sú v rozpore s pôvodným riešením projektovej dokumentácie stavby bytového domu ako celku. Okrem toho podliehajú dodatočnému povoleniu príslušného stavebného úradu.

TEXT: pplk. JUDr. Štefan Tóth, mjr. Ing. Peter Skočen
FOTO: archív autorov

Autori pôsobia na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Košiciach.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.