Zlatý lev za celoživotné dielo Frankovi Gehrymu
Jedni o ňom hovoria, že doviedol architektúru do slepej uličky, iní ho velebia za odvahu experimentovať. Patrí k architektom, ktorí predbiehajú čas, a tí vždy vyvolávali protichodné názory a často aj rozbúrené vášne. Reč je o Frankovi Gehrym, ktorý rád zdôrazňuje, že architektúra je umenie. Niekedy až tak, že svoje stavby vymodeluje ako sochár sochu. Sedemdesiatdeväťročnému americkému architektovi udelia na 11. Bienále architektúry v Benátkach (14. 9. – 23. 11.) prestížneho Zlatého leva za celoživotné dielo.
Frank Gehry sa narodil 28. februára 1929 v kanadskom Ontariu v židovskej rodine a jeho pôvodné meno bolo Ephraim Owen Goldberg. Azda najväčšiu celosvetovú slávu mu prinieslo Guggenheimovo múzeum v baskickom meste Bilbao (1998) a Koncertná hala Walta Disneyho v Los Angeles (2005), pričom pripomeňme aj jeho Tancujúci dom v Prahe (1996, spolupráca V. Milunič). Práve na nich transparentne predviedol svoju podobu architektúry: najprv svoje objekty akoby vyzliekol do naha a potom znova obliekol do foriem, ktoré komponuje do pohybujúcich sa hmôt a provokujúcich tvarov. Tieto charakteristické gehryovské motívy však nie sú výsledkom jedného rozhodnutia či náhodného vzplanutia, ale inšpiráciami zo sveta umenia, vlastných spomienok, ale aj živočíšnej ríše, kde dominujú tvary rýb.
Frank Gehry patril aj k prvým významným architektom, ktorý začali vo svojom navrhovaní využívať počítačový softvér. Pre neho to však nie je jediná cesta jeho práce, ale oslobodenie sa od toho, čo vidí. A tiež potvrdenie dôležitej pozície architekta v spoločnosti a jeho efektívnych tvorivých predstáv.
(pet)
Foto: Albert Vecerka/ESTO Photographics, Gehry Partners LLP, Peter Eric Arnell
